Írsko

Írsko
 
Základné informácie
Poloha: Ostrov je obklopený Atlantickým oceánom zo západu a severu, Keltským morom z juhu a Írskym morom na východe medzi Írskom a Veľkou Britániou. Dĺžka pobrežia je 2200 km. (priloha č.1)
Rozloha: 70 273 km²
Počet obyvateľov: 4 015 676 (2005)
Etnické zloženie obyvateľstva: Íri 88,9 %, Briti 2,7 %, Poliaci 1,5 %, Litovci 0,6 %, prisťahovalci z Afriky (hlavne z Nigérie) 0,8 %, Lotyši 0,3 %, Američania 0,3 %, Číňania 0,3 %, Rumuni 0,2 %, Slováci 0,2 %, Nemci 0,2 %, Pakistánci 0,1 %, Rusi 0,1 %, Česi 0,1 %
Priemerná hustota zaľudnenia:  57 obyvateľov na km²
Urbanizácia: 60 %
Štátne zriadenie: parlamentná republika
Úradný jazyk: írčina (keltský jazyk, ovláda ho asi 1,1 mil. obyv.), angličtina
Náboženstvo: 92 % rímsko-katolícke, 3 % protestantské, 0,4 % presbyteriánske
Hlavné mesto: Dublin (Baile Átha Cliath)
Ďalšie dôležité mestá: Cork (Corcaigh) 174 tisíc obyvateľov, Limerick (Luimneach) 75,4 tisíc obyvateľov, Galway (Gailimh) 50,9 tisíc obyvateľov
Územné členenie: 4 provincie (Connaught na západe, Leinster na východe, Munster na juhu a Ulster na severe - príloha č.2) a 26 grófstiev (county). (Šesť grófstiev zostalo v Severnom Írsku)
Mena: euro
HDP: 29 600 eur na obyvateľa
Priemerná dĺžka života: muži 73 rokov, ženy 78,5 rokov
Pôrodnosť: 1,96 dieťaťa na jednu ženu
Miera nezamestnanosti: 4,3 % (2006)
 
História
Ostrov, ktorý v staroveku nazývali Hibernia, obývali od 5. storočia pred n. l. Kelti, ktorí od 4. storočia n. l. vytvárili viacero samostatných kráľovstiev. Christianizácia ostrova začala už od 5. storočia; odvtedy írske kmene osídľovali aj Britániu a šírili tam kresťanstvo.  V 9. až 11. storočí začali nájazdy Vikingov a od 12. storočia anglo-normandská expanzia, ktorá vyvrcholila v 16. stor. a viedla k posilneniu reformácie medzi anglickými osadníkmi a k potlačeniu katolicizmu.   Nielen počas celého stredoveku, ale aj v novovekých dejinách, sa Angličania snažili Írsko ovládnuť, v dôsledku čoho vypuklo niekoľko povstaní. Na čas sa anglický vplyv oslabil v polovici 17. storočia a Írsko sa osamostatnilo; avšak v r. 1649 O. Cromwell prakticky urobil z krajiny prvú britskú kolóniu. V r. 1782 čiastočná autonómia, po napoleonských vojnách Írsko pripojené k VB. V 19. stor. niekoľko vĺn emigrácie do USA, ostrov sa začal vyľudňovať (tzv. "zemiakový hladomor". Štatistiky hovoria, že zomrelo vyše 1 000 000 ľudí). V r. 1914 získala krajina autonómiu, väčšina Írov ju však odmietala a chcela samostatnosť. V r. 1919 prepuklo celonárodné povstanie, ktoré prerástlo do írsko-britskej vojny. Tá sa 26.decembra 1921 skončila kompromisnou dohodou o vytvorení Slobodného írskeho štátu.
Väčšia časť ostrova (26 južných grófstiev) sa stala írskym domíniom a 6 grófstiev v severnej časti ostrova (Ulster) s prevahou britských protestantov zostalo súčasťou Veľkej Británie. Írsko získalo v r. 1937 úplnú nezávislosť a v r. 1949 vystúpilo z Britského spoločenstva národov.   
Íri presadzujú názov Éire ako jediný oficiálny názov štátu podľa ústavy z r. 1937; bežne sa používa aj v OSN. Od r. 1973 je krajina súčasťou Európskeho spoločenstva. Súčasná írska vláda sa snaží o spoluprácu s VB, napr. aj v boji proti teroristickým skupinám.

Povrch
Väčšinu ostrova pokrýva nížina, ktorú obkolesujú nízke vysočiny na východe a juhozápade. Plošne najväčšie pohoria sú Wicklow a Macgillicudy’s Reeks. Najvyšším vrcholom je Carn Tuathail (Carrantuohill, 1041m). Írsko podobne ako aj Veľká Británia, bolo postihnuté dvojitým vrásnením pôdy. Kaledónskemu vrásneniu, ktoré postihlo dve tretiny ostrova na severe a hercýnskym vrásnením, ktoré deformovalo juh. Celé západné pobrežie je veľmi členité so skalnatým pobrežím a hlbokými zátokami (Dingle, Kenmare, Bantry). Západné pobrežie je omnoho väčšie a členitejšie, ako východné pobrežie. Vnútrotemskú panvu vypĺňajú rašeliniská.
 
Podnebie
V Írsku panuje mierne teplé oceánske podnebie, ktoré ovplyvňuje golfský prúd a juhozápadné vetry. Po celý rok často prší. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje od 800 do 2250 mm. Najchladnejšími mesiacmi sú január a február, kedy sa priemerné teploty pohybujú v rozmedzí 4 až 7 °C, medzi najteplejšie mesiace sa radia júl a august, kedy priemerné teploty dosahujú 14 až 16 °C. Najslnečnejšími mesiacmi sú máj a jún.
 
Fauna a flóra
Na väčšine územia Írska ležia lúky a vresovištia. 15% územia pokrývajú rašeliniská a 5% rozlohy zaberajú pôvodné listnaté lesy. V krajine prekvapivo rastú vavríny, myrty a plániky, predovšetkým v stredomorí. Írská fauna už nie je tak bohatá, ako bývala pred príchodom ľudí. S ich príchodom vymizli tunajšie populácie bobrov, divých mačiek, medveďov a vlkov. Dnes tu žijú hlavne drobní hlodavci, vtáci a ovce. Zaujímavosti: Vôbec tu nežijú hady. A podľa povesti je v Írsku viac ako štyridsať odtieňov zelenej.

Vodstvo
Jazerá a rieky okrem močiarov zaberajú skoro 1400m². Všetky rieky sú krátke, ale vodnaté. Najdlhšia rieka AnSionnain (Shannon) meria 370km. Množstvo vodných zrážok zásobuje početné jazerá a vodné toky.
 
Hospodárstvo
Keď Írsko v roku 1973 pristúpilo k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu (EHS), bolo jedným z najchudobnejších európskych štátov. V súčasnosti je výškou HDP (29 600 eur na obyvateľa) po Luxembursku druhou najbohatšou krajinou v EÚ a prezývajú ho európskym či keltským tigrom. V minulosti ekonomiku predstavovalo iba poľnohospodárstvo, prakticky jediný zdroj obživy obyvateľov. Jediným energetickým zdrojom bola rašelina. Na mieste vyrúbaných lesov vznikli rozsiahle lúky a pasienky na chov hovädzieho dobytka a oviec. Mäso, ovčia vlna a mliečne výrobky tvorili veľkú časť exportu. Priemysel sa začal rozvíjať až po získaní nezávislosti v tridsiatych rokoch. Po vstupe do európskeho spoločenstva krajina veľmi rozumne využila finančnú pomoc bohatších krajín. Okrem tradičných priemyselných odvetví (potravinárstvo, textilný priemysel) sa začalo rozvíjať aj strojárstvo a elektronika. Ekonomika sa transformovala z poľnohospodárskej a manufaktúrnej na silnú v oblastiach technológií a sektore služieb. Dnes je Írsko najväčším softvérovým exportérom na svete. Z odvetvia informačných technológií sú to Intel, IBM, Microsoft, Xerox, Europe Ltd., Hewlett Packard, Dell, Gateway a Motorola. Do krajín EÚ smeruje asi polovica exportu.
Priemysel:   chemický a petrochemický  elektronický  kovospracujúci  nábytkársky  potravinársky (liehoviny, mäsové výrobky, mliekárne)  hydroelektrárne  výroba dopravných prostriedkov a počítačov
Poľnohospodárstvo:  živočíšna výroba prevláda nad rastlinou výrobou   
R.V.: ľan a zemiaky, menej obilniny Ž.V.: hovädzí dobytok, ovce  Najdôležitejším odvetvím poľnohospodárstva je tradiční chov oviec pre vlnu.
Nerastné suroviny: má ich málo  rašelina, olovo, zinok, meď, striebro, zemný plyn
 
Vývoz z Írska: elektrické stroje na záznam a reprodukciu obrazu a zvuku, kotly, stroje, farmaceutické výrobky, meracie, lekárenské a optické prístroje, chemické výrobky, plasty, ryby
Dovoz do Írska: motorové vozidlá, traktory, motocykle, bicykle, železo, oceľ, drevo, drevené uhlie, drevené výrobky
 
Doprava
Cesty a autostrády: Jazdí sa na ľavej strane. Cesty sú na európske pomery úzke. Jazda na dialniciach je zdarma. Na niektorých miestach sa platí za prejazd mostami a tunelmi mýto.
Taxi: Je možné ich zastaviť priamo na ulici, prenajať na stanovisku taxíkov alebo rezervovať telefonicky.
Autobusová doprava: Autobusy Bus Eireann (príloha č.3) jazdia najmä medzi veľkými mestami. Cestovný lístok Irish Rambler (Írsky tulák) umožňuje neobmedzený počet jázd na 3, 8 a 15 dní. Je aj viacero nezávislých autobusových spoločností, ktoré sú niekedy lacnejšie, rýchlejšie a frekventovanejšie ako Bus Eireann. Jazdia zväčša z Dublinu do okolia.
Železnice: Vlaky Larnród Eireann (príloha č.4) sú príjemným spôsobom dopravy. Do Írska sa možno vlakom dostať aj zo severného Írska. Luas je najnovší dopravný systém električiek.
Letecká doprava: Národnou leteckou spoločnosťou je Aer Lingus. V krajine je osem dopravných letísk (najväčšie Dublin, Cork a Shannon) s pravidelnou dopravou a niekoľko desiatok menších letísk. Najväčším dopravcom je Ryanair (príloha č.5), najväčšia nízkonákladová spoločnosť v Európe a jedna z najväčších európskych aerolínií, vykonáva väčšinu aktivít mimo krajiny.
Hausbóty: Sú to loďky využívané na plavby po írskych riekach, spojené s pozorovaním prírody a rybárčením. Na hausbótoch sú vykurované kajuty na bývanie, kuchyňa, chladnička, sprcha.

Cestovný ruch
Prekrásna, kľudná, divoká, ľúbezná, nespútaná, pustá. Prívlastky najčastejšie používané k vykresleniu fyzických vlastností Írska. Môžeme tu nájsť prírodné podmienky všetkých typov – od zelených pastvín cez útesy až k priezračným jazerám (príloha č. 6, 7, 8, 9).
 
Strediská Írska:
Cork
Druhé najväčšie mesto v krajine, obchodné a priemyselné stredisko s prístavom, sídlo univerzity a biskupstva. Navýznamnejšou stavbou je rímskokatolícka katedrála Panny Márie, postavená na starších základoch z rokov 1867 až 1879, s troma vežami. Protestantský kostol sv. Anny pochádza z rokov 1722-1826. Upútajú však i ďalšie sachrálne stavby ako kostol sv. Petra, vybudovaný v rokoch 1783-1788 či katedrála Panny Márie postavená v r. 1808 na mieste stredovekej stavby. Pozoruhodnou stavbou je most sv. Patrika, cez rieku Lee, pochádzajúci z r. 1859. Nemocnica je z r. 1763; neďaleko stojí dom Mansion House z r. 1763, s peknými štukovými stropmi. Pozornosť si zaslúži i colnica z rokov 1814-1818, Court House, správna budova z r. 1835. Architektúru 18. storočia zastupujú priečelia meštianskych domov na Obilnom trhu. Príkladom modernej architektúry je budova divadla, otvorená v roku 1965 a kostol Christ the King Church z r. 1930. Zo začiatku 20. storočia je kostol The Homan Chapel, postavený v írskom romantickom štýle v r. 1915. V meste sa dochovali i pozoruhodné zvyšky opevnenia, vrátane brán.

Limerick
Jedno z najväčších miest krajiny, je tu aj najväčšie medzinárodné letisko v Írsku - Shannon Airport. Najvýznamnejšou pamiatkou je protestantská katedrála Panny Márie založená r. 1180; bola niekoľkokrát prebudovaná. Upútajú nás predovšetkým náhrobky, chórové lavice a z 15. storočia veža, z ktorej je pekný výhľad. Hrad - Castle Street, severne od sútoku bol založený Angličanmi v 12. storočí. Pozornosť si zaslúži colnica z r. 1769, radnica a rímskokatolícka katedrála sv. Jána z rokov 1856 až 1861 s vežou 84 m vysokou. Vhodná je návšteva niektorého z múzeí a galérií; najprednejšie sú v People's Parku. V blízkosti mesta je niekoľko hradov, z ktorých pripomeniem Bunratty Castle a Carrigogunnel Castle. Pozornosť si zaslúži veľa megalitických hrobiek, z ktorých najprednejšia je Lough Gur, kde okrem zvyškov samotnej hrobky je dolmen, keltský kríž a základy domov z doby okolo prelomu 4. a 3. storočia pred n. l. (príloha č. 13, 14)

Waterford
Obchodné stredisko oblasti s prístavom 125 km južne od Dublinu, piate najväčšie mesto štátu. Najvýznamnejšou pamiatkou je veža Reginald's Tower s 3 m silnými stenami. Je 24 m vysoká a pochádza z 11. až 12. storočia; slúži múzeálnym účelom. Pekná je radnica z r. 1788, divadlo, Francúzsky kostol - French Church postavený ako súčasť kláštora, neskôr používaný francúzskymi hugenotmi. Na ulici O'Connel Street je obchodná komora postavená r. 1795 J . Robertsonom. Mimo toho upútajú pozornosť hradby a veľa ďalších kostolov i palácov. V južnej časti mesta je prístupná skláreň. Mesto je východiskom do pohoria Knockmealdow Mountains (najvyšší bod 795 m), Monavullagh Mountains (Seefin, 728 m) a Comeragh Mountains (792 m). Južne od mesta nás upútajú malebné útesy i pekné pláže (príloha č. 15, 16).
 
Galway
Obchodné stredisko s prístavom, správne stredisko oblasti, od r. 1849 sídlo univerzity. Z pamiatok upúta zámok Lynch's Castle (dnes je tu banka - Shop Street), ktorý bol v 16. storočí sídlom rodiny Lynchov. Pekný je kostol sv. Mikuláša, postavený r 1320 a prebudovaný v 15. až 16. storočí. Františkánsky kostol je z r. 1849. Pozornosť si zaslúži i námestie Eyre Square a Španielsky víťazný oblúk (príloha č. 17, 18).

DUBLIN
Dublin, hlavné mesto Írska, bolo obývané už Keltmi a Vikingami, rozkvet však prežívalo až v 17. a v 18. storočí. Dublin má veľmi bohaté kultúrne dejiny, miestnymi rodákmi boli napríklad spisovatelia Oscar Wilde, G. B. Shaw či James Joyce (príloha č 19, 20, 21).
 
Popis: Mesto Dublin je hlavným a najväčším mestom Írskej republiky. Jeho rozloha je 114,99 km2 a žije tu 495 781 obyvateľov. Leží pri východnom pobreží Írska v mieste, kde ústí rieka Liffey do Írskeho mora. Rieka ju delí na Northside, chudobnejšiu severnú, a Southside, bohatšiu južnú časť, ktorá je plná tradičných pubov a pouličných umelcov(príloha č. 22, 23).
 
Zaujímavosti a pamiatky:
 
The Spire of Dublin (Dublinský stožiar)  120 metrov vysoký stožiar z nerezovej ocele na O´Connell Street je jednou z najnovších pozoruhodností mesta (príloha č. 24)

Trinity College
Návštevníci sa môžu poprechádzať po univerzite spolu s hosťujúcimi umelcami. Univerzita Svätej Trojice sa radí medzi najslávnejšie svetové centrá vzdelávania. Jonathan Swift, Bram Stoker, Oscar Wilde, Samuel Beckett a mnoho ďalších mysliteľov a spisovateľov študovalo na najstaršej írskej univerzite, ktorá bola založená v r. 1592.
Jej dláždené chodníky, záhrady a veľké budovy vytvárajú auru mieru i napriek jej centrálnej lokácii. Medzi jej najväčšie atrakcie sa radí kniha Kells (príloha č.25). Tento obrázkový rukopis pochádza z obdobia okolo r. 800. Kniha je vystavená v nádhernej Starej knižnici.

Írske národné múzeum (National Museum of Ireland)   
V múzeu sa nachádza najbohatšia kolekcia írskych starožitností. Najstaršie pochádzajú z r.7000p.n.l. Medzi najvzácnejšie exponáty sa radia Ardagh Chalice (príloha č. 26), Tara Brooch (príloha č. 27) a Cross of Cong (príloha č. 28).
Ór (írske zlato) zahŕňa najlepšiu kolekciu prehistorických zlatých artefaktov v Európe. Taktiež sú tu vystavené mnohé expozície prehistorického Írska, Írska Vikingov, stredovekého Írska a írskej histórie od r. 1900 do 1921.
 
Írska národná galéria (National Gallery of Ireland) Pôsobivá zbierka národnejgalérie zahŕňa približne 2 500 obrazov, vrátane akvarelov, kresieb a sôch. I keď sú tu vystavení najmä írski autori, zastúpenie tu má i európska škola (príloha č. 29, 30).
 
Christ Church Cathedral
Richard de Clare ‘Strongbow’ založil Christ Church Cathedral v r. 1172 na mieste, kde stál vikingský kostol. Medzi atrakcie sa radí tzv. naklonená stena Dublinu – severná námorná stena, ktorá sa naklonila od r. 1562 takmer o 46 cm (po zrútení strechy), mumifikované mačky a myši, ktoré sa našli v trúbke orgánu, srdce St Laurence - svätého patróna Dublinu a obrovská krypta plná nezvyčajných relikvií (príloha č. 31).
 
Dublin Writers Museum
V múzeu sa nachádzajú prvé edície, listy, portréty ako pamiatky na spisovateľov: Swifta, Sheridana, Shawa, Wilda, Yeatsa, Joyca, Becketta a Behana. Sídli v budove postavenej v georgiánskom štýle (príloha č. 32).
 
Dublinský zámok (Dublin Castle)
Jeho výstavba sa datuje od obdobia normanskej nadvlády. Pôvodne bol Dublinský zámok postavený na príkaz kráľa Johna v r. 1204. Najviditeľnejší fragment pozostatkov zámku z 13. storočia Record Tower stojí vedľa gotickej Chapel Royal. Nedávne vykopávky vikingského opevnenia je možné vidieť v Undercroft. Väčšina zámku bola postavená v 18-nástom storočí, vrátane štátnych apartmánov, ktoré boli sídlom kráľovských anglických rodín (príloha č. 33).
 
Múzeum Jamesa Joycea (The James Joyce Museum)
Veža Martello (príloha č. 34) je umiestnená 14km južne od Dublinu. Pôvodne bola postavená za účelom strážnej veže pred inváziou Napoleona.Oliver St. John Gogarty pozval Joycea práve na toto miesto a veža poskytovala nádherný výhľad na more. Tu sa začal príbeh knihy Ulysses (1922).   Vo veži sa nachádza kolekcia umelcových listov, fotografii, gitara, vychádzková palica a kópia knižky Ulysses.
 
Katedrála sv. Patrika
Najväčší kostol v Írsku, protestantská katedrála z roku 1171, na nej pôsobil takmer 30 rokov ako dekan autor Gulliverových ciest Jonathan Swift (príloha č. 35).
 
Kultúra
Írsko bolo v európskej kultúre ranného stredoveku dôležitým centrom kresťanskej vzdelanosti. Do náboženskej literatúry sa často prelínala keltská mytológia, vznikali povesti, hrdinská epika, prírodná lyrika. “Poangličtenie”  krajiny viedlo k vytlačeniu literárnej írčiny a novodobí spisovatelia píšu zvyčajne po anglicky, hoci vychádzajú z írskych tradícií. V 19. storočí boli pokusy o obnovu írskeho jazyka v literatúre. Írsko má vynikajúcu povesť pre kvalitu jazyka, jeho literárna úroveň je prínosom pre svetovú literatúru. K najväčším svetovým tvorcom patria írski spisovatelia, nositelia Nobelovej ceny za literatúru William Buttler Yeats (1865-1939), George Bernard Shaw (1856-1950), Samuel Beckett (1906-1989) alebo Seamus Heaney (nar.1939). Dublinským rodákom je Jonathan Swift, autor svetoznámej rozprávky Gulliverove cesty. Známymi predstaviteľmi írskej literatúry 20. storočia sú napríklad aj James Joyce (1882-1941), Elisabeth Bowenová (1899-1973) či dramatik Sean O'Casey (1880-1964).  Keltské tradície sa prejavujú aj v írskej hudbe.
Írske bary: Nočná scéna Dublinu sa v posledných rokoch značne zmenila. Súbežne s tradičnými írskymi pubmi (príloha č.36) sa tu nachádzajú štýlové bary a kluby. Najvyhľadávanejšia nočná zábava je v obvode Temple Bar. Takzvaná záverečná je v Írsku o druhej ráno. Jej dodržiavanie kontroluje polícia nazývaná „GARDA“.  Od 1. januára 2004 začal platiť nový protifajčiarsky zákon, ktorý zakazuje fajčenie v puboch, baroch a nočných kluboch.
Kasíno: Vyskytujú sa v limitovanom počte v niektorých súkromných kluboch, ktoré nie sú otvorené pre nečlenov. Írsko je tvrdým zástancom antigamblingu a verejné kasíno neexistuje.

Šport
Desaťtisícky Írov sú vášnivými fanúšikmi rugby (príloha č. 37). Populárny je aj golf, ihriská sú prakticky pri každom väčšom mieste, najlepšie v Portmarnock, Mount Juliet, Ballybunion a The Druid´s Glen. Trochu menej populárny je futbal. Obľúbenou zábavou je rybárčenie, za rybami sa organizujú dokonca aj skupinové výlety. Každé jazero, rieka či riečka sú plné lososov, pstruhov a šťúk. Ďalej sú to hurley, camogie, jazda na koni, streľba, windsurfing.
 
Štátne sviatky
V Írsku je ich 9:
- 1. január (New Years Day)
- Deň Sv. Patrika (St. Patrick’s Day) – 17.marec (príloha č. 38, 39)
- Veľká noc (Easter Monday)
- Prvý pondelok v mesiaci Máj
- Prvý pondelok v mesiaci Jún
- Prvý pondelok v mesiaci August
- Posledný pondelok v mesiaci Október
- Vianoce (Christmas Day) – 25.december
- Deň Sv. Štefana (St. Stephen’s Day) – 26.december