Čína - Šanghaj, Hong Kong, Peking

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 25.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 4 616 slov
Počet zobrazení: 4 997
Tlačení: 382
Uložení: 395

Čína

1 Úvod
V tejto práci som sa zamerala na opísanie Číny z geografického hľadiska. Keďže sa veľmi zaujímam o túto krajinu, tak aj z toho dôvodu som si ju zvolila ako hlavnú tému mojej práce. Čína je zaujímavá krajina, ponúka ľudom množstvo možností, množstvo atrakcií, pamiatok a hlavne je tam úplne odlišná kultúra ako u nás, takže nie každý sa dokáže prispôsobiť keď sa tam odhodlá ísť.  Pokúsila som sa priblížiť zaujímavosti tejto krajiny a taktiež aj najhlavnejšie mestá, ktoré som mala možnosť aj sama navštíviť.

2   Čína
2.1 História
Čínsky národ nadväzuje na slávnu minulosť. Už niekoľko storočí pre naším letopočtom sa vyvinula v povodí tamojších veľkých riek silne organizovaná spoločnosť, v ktorej vládli rodové dynastie. Hoci bola od ostatného sveta veľmi izolovaná, predsa sa tamojšej kultúre podarilo vo viacerých smeroch značne predstihnúť európsku. Číňania ako prví vyrábali železo, zhotovovali kovové mince a chovali priadku morušovú, zo zámotkov ktorej získavali hodváb, čo im závidela celá Európa. Ešte pred naším letopočtom učil v krajine veľký filozof Konfucius a Číňania mali svoje písmo.  S príchodom nášho letopočtu objavili seizmograf, začali vyrábať papier a neskôr i oceľ. V tomto období prišlo do krajiny z južnej Ázie aj budhistické učenie. V 5. až 7. storočí Číňania objavili porcelán, a vydali aj prvé papierové peniaze. V 10. storočí nasledoval objav pušného prachu a krajina sa cítila veľmi silnou. Šikovní obchodníci vymieňali tovar až s africkými kupcami. Pritom sa ustavične zdokonaľoval systém vnútorných zemských kanálov  a pribúdali zavlažovacie zariadenia a násypy na ochranu pred povodňami. Pokojný vývoj však neustále narúšali výbojné kočovné národy zo severu. Aj kvôli tomu sa stále rozširoval a predlžoval múr, ktorý Číňania začali budovať už v 3. storočí pred n.l., ale časti okolo Pekingu dobudovali až v 14. storočí n.l. Čínsky múr sa stal najväčšou stavbou v dejinách ľudstva  a je údajne jediným objektom vytvoreným ľudskou rukou, ktorý je viditeľný z vesmíru.

Tradičnú čínsku uzavretosť a nedôverčivosť sa ako prvému podarilo prelomiť Marcovi Polovi. V rokoch 1271 až 1295 nazbieral dostatok informácií na to, aby v Európe vzbudil o Čínu vážny záujem. Ako prví pristáli na čínskom pobreží Portugalci v roku 1557. Po nich sa to podarilo ešte Angličanom, no Číňania boli vždy ostražití a dlho sa im podarilo odrážať kolonizačné snahy Európanov. Hoci v polovici minulého storočia viaceré európske krajiny vnútili Číne veľmi nerovnoprávne zmluvy, Čína sa v pravom zmysle slova nikdy nestala kolóniou. Výnimkou boli len malé územia na juhu krajiny Honkong a Macao, ktoré sa dostali pod britskú nadvládu.

Po stáročia trvajúcej vláde dynastií bol na začiatku 20. storočia donútený odstúpiť posledný čínsky cisár a 1.1.1912 bola vyhlásená Čínska republika. Onedlho v krajine sformovala silná komunistická strana, ktorá postupne prevzala absolútnu moc. Jej oponenti sa usídlili na ostrove Tchaj-wan, kde vytvorili rozdielny, západným krajinám podobný typ spoločnosti. Hoci je ostrov formálne súčasťou Číny, dlho bol medzi nimi vojnový stav. Čínu až v roku 1971 prijali do OSN. Rozdiely medzi ostrovom a materskou krajinou sú stále veľké, no v poslednom období s ním Čína zlepšuje vzťahy, rovnako ako aj s ostatným svetom. Zdá sa, že chce vystúpiť z tieňa tradičnej uzavretosti pred svetom, čo iste súvisí i s tým, že sa hospodársky veľmi rozmáha.
 
2.2 Súčasnosť
Tajomná Ríša Stredu či Zem dračích cisárov, kedysi ukrytá za päť tisíc kilometrov dlhým Veľkým čínskym múrom totiž ponúka nespočetné množstvá cestovateľských lákadiel: starobylé budhistické, taoistické a konfuciánske chrámy, vykopávky dávnych kultúr, školy bojových umení a tradičnej orientálnej medicíny, hory všetkých typov a výšok vrátane zasnežených sedemtisícoviek, džungle, rozpálené púštne oázy, plavbu po riekach na tradičných čínskych džunkách, zaujímavé etnické menšiny či preslávenú čínsku kuchyňu. Ešte pred pár rokmi bolo cestovanie po Číne pomerne zložité – cudzinci mali povolený vstup len na niekoľko málo miest, museli platiť špeciálnymi turistickými peniazmi a povinne využívať predražené služby štátnej cestovnej kancelárie CITS. Tieto bariéry dnes padli a Čína sa nezávislým cestovateľom otvorila.

Čína je najľudnatejší štát sveta. Číňania tvoria 91,9% obyvateľov. Pôrodnosť je 2,1% a  úmrtnosť je 0,63 %. Rodina má priemerne 3,96 členov. Dĺžka života u mužov je 67 a u žien 71. Deti do 15 rokov tvoria 27% populácie, negramotných je 15,9% obyvateľov. Od roku 1979 rozpustenie hospodárskych komún, podpora individuálneho podnikania, prístup cudzieho kapitálu, zvláštne ekonomické zóny. Hrubý národný produkt 370 USD na obyvateľa. Podiel ekonomicky aktívneho obyvateľstva činí 59,7% z čoho 66,7% pracuje v poľnohospodárstve, vytvára 27% hrubého domáceho produktu. Obrába sa 10,1% územia, 41,7% pastviny, 13,2 zalesnené. Základnou plodinou sú obilniny, ryža, pšenica, kukurica a zemiaky, sója, podzemnica olejná , sezam, cukrová repa i trstina, bavlník, čajovník, tabak. Intenzívny chov ošípaných, hydiny, dobytok, ovce, kone. Poľnohospodárstvo zaisťuje potravinovú sebestačnosť. Čína trpí nedostatkom surovín, ťaží sa hnedé a čierne uhlie, železo, vzácne kovy, soľ, ropa, zemný plyn, zlato, pyrity a ortuť. Tradičný potravinársky, textilný, hutnícky, strojárenský, chemický a elektrotechnický priemysel. V roku 1991 vyrobené 67,2mil. ton železa, 70,4 mil. ton ocele, 302 mil. ton cementu, 40,1 mil. ton priemyslových hnojív, 26,2 mil. televízorov, 36,3 mil. bicyklov, 78,4 mil. ton cukru. Čína má svoj vlastný jadrový a raketový potenciál a podieľa sa na kozmickom výskume. Dopravná sieť zahŕňa 53 000 mil. km železnic,1 mil. km ciest a 109 200 km vodných ciest.

3  Geografické podmienky
3.1 Zemepisná poloha
Čína sa rozkladá asi na pätine ázijského kontinentu. Čína je po Kanade a Rusku tretím najväčším štátom na svete. Žije v nej najviac obyvateľov na Zemi. Čína leží v západnej pacifickej oblasti východnej Ázie a väčšina jej plochy spadá do mierneho pásma. Čína leží vo východnej Ázii. Jej juhovýchodnú hranicu obmýva Žlté, Východočínske a Juhočínske more. Susedí s Vietnamom, Laosom, Mjanmarskom, Indiou, Bhutánom, Nepálom, Afganistanom, Tadžikistanom, Kirgizskom, Kazachstanom, Mongolskom, Ruskom a Kórejskou ľudovodemokratickou republikou. K Číne patria ostrovy Taiwan, Hainan a Xianggang (Hong-kong) a mnoho drobných ostrovov.
 
3.2 Členenie
Čína má veľmi rôznorodý povrch. Nížiny tvoria iba o málo viac než 1/10 povrchu. Na území Číny sa nachádzajú známe pohoria ako: Pamír, Karakoram a Himaláje. Takmer 2 milióny kilometrov štvorcových zaberá Tibetská náhorná plošina. Okrem ostatných veľhôr, z ktorých mnohé presahujú výšku 7 tisíc metrov možno na území krajiny nájsť aj púšť Gobi Shamo, mohutné rieky a veľké jazerá.
 
3.3 Topografia
Čína sa dá z topografického hľadiska rozdeliť do týchto šiestich oblastí:

3.3.1  Severozápad

V tejto časti sa nachádzajú dve hlavné panvy, Džungárska panva na severe a Tarimská na juhu. Rozdeľuje ich pohorie Tian Šan. Na Tarimskej panve sa rozprestiera rozľahlá púšť Taklamakan, ktorá je najsuchšou púšťou v Ázii. Turfanská preliačina je najväčšia oblasť pod úrovňou mora v Číne. V Džungárskej panve sú úrodné stepné pôdy, na ktorých sa uplatňuje závlahové hospodárstvo, ale obsahuje aj menšie oblasti piesočných a kamenistých púští.

3.3.2   Hranice s Mongolskom
Oblasť leží na severe Číny v strede. Je to náhorná rovina s piesočnatými, kamennými a štrkovými púšťami, ktoré sa smerom na východ menia na step s úrodnými pôdami. Pozdĺž východnej hranice je lesnaté pohorie Veľký Chingan.

3.3.3   Severovýchod

Zahŕňa celú oblasť Dongbei Pingyuan (pravdepodobne v preklade Dongbeiská nížina) východne od Veľkého Chinganu. Začleňuje aj Mandžuskú nížinu, ktorá má rozsiahle pásy úrodnej pôdy a jej susedné pahorkatiny s početnými širokými dolinami a miernymi svahmi. Poloostrov Liaodong na juhu má dobré prírodné prístavy.

3.3.4 Severná Čína

Oblasť sa rozprestiera medzi oblasťou hraníc s mongolskom na severe a povodím rieky Jang'c ťiang na juhu a pozostáva z niekoľkých ucelených častí. Huangtu Gaoyuan na severozápade je tvorený nahromadenými sprašami. Tento región je značne terasovitý a obrábaný. Veľká čínska nížina, najväčšia nížina v Číne, pozostáva z úrodných pôd vzniknutých zo spraší. Nakoniec je to Šandongská vysočina na Šandongskom poloostrove.

3.3.5   Južná Čína

Túto oblasť obkolesuje roklinu rieky Jang'c ťiang. Oblasť tvorí séria paniev s úrodnými aluviálnymi pôdami. Tieto panvy sú križované riekami a posiate jazerami. Sičuanská panva umiestnená na západe je uzavretá horskými výbežkami Centrálnych vrchov a predstavuje relatívne izolovanú oblasť kopcovitého terénu. Táto oblasť je známa intenzívnym terasovitým farmárstvom. Vrchoviny tejto časti sa tiahnu od východu Tibetskej náhornej plošiny až k moru.

3.3.6   Tibetská náhorná plošina

Vysoká, horami lemovaná náhorná plošina je umiestnená na juhozápade Číny. Najvyššia náhorná plošina, Tibet má priemernú výšku 4877 m.n.m. a so svojou plochou 2,3 miliónov km2 patrí i k najväčším. Susedné pohoria sú Himaláje na juhu, Pamír a Karakoram na západe a Kven-Lun na severe. Plošina je posiata slanými jazerami a močiarmi, prekrižovaná horskými chrbtami a obsahuje aj pramene významných čínskych riek ako Indus, Brahmaputra, Chuang-Che, Jang'c-Ťiang, Mekong. Krajina je
pustá, neúrodná a posiata skalami.
 
3.4 Rozloha
Rozkladá sa na 9 596 960 km2.
- pevnina: 9 326 410 km2 
- vodná plocha: 270 550 km2
 
3.5 Počet obyvateľov
Cca 1,4 miliardy obyvateľov.
 
3.6  Hustota zaľudnenia
Cca 138 obyvateľov/km2
 
3.7  Hlavné mesto
Peking
 
3.8 Podnebie
Veľkú časť celkového podnebia má pod kontrolou ázijský monzún. V zime prichádzajú z oblasti vysokého tlaku na Sibíri studené suché vetry a prinášajú nízke teploty do oblastí na severe od Jang'c-Ťiang a sucho do väčšiny krajiny. V lete teplý vlhký vzduch prúdi do krajiny z Tichého oceánu a produkuje dažde vo forme cyklónov. Oveľa menej dažďov je ďalej od mora a na záveterných stranách pohorí. Vzdialené nížiny na severozápade prijímajú málo zrážok. Letné teploty sú pozoruhodne rovnaké v celej krajine, ale v zimy sú charakteristické extrémnymi rozdielmi v teplote medzi severom a juhom. Najvyššie teploty na území ČLR sa vyskytujú v oblasti Turpanu, kde je najnižšie položené miesto v zemi - jazero Aydingkol 154 m pod úrovňou morskej hladiny. Denná priemerná teplota presahuje 40°C. V lete môže teplota na púšti stúpnuť až na 38°C a v noci klesnúť na -34°C. Najchladnejšie kraje ležia na severe a severovýchode. Vo vnútornom Mongolsku, v okresu Hailar, majú priemerné teploty v januári -27,7°C. Trvanie a ráz ročných období v jednotlivých častiach Číny sú rozdielne. Líši sa i množstvo zrážok. Ich prevažnú časť prinášajú letné monzúny od východu a juhovýchodu a smerom do vnútrozemia ich ubúda. Toto nerovnomerné množstvo zrážok v priebehu roka spôsobuje na jednej strane opakovane záplavy, na druhej strane zase katastrofálne suchá.

3.9 Rastlinstvo a živočíšstvo

Čína má zo všetkých zemí najväčšiu variabilitu živočíšnych i rastlinných druhov. Žije tu do 2000 druhov terestrických obratlovcov t.j. viac ako 10 % z celkového svetového výskytu. Domov tu majú vzácne druhy zvierat, napr. panda veľká, zlatá opica, biely jeleň, čínsky riečny delfín, čín. aligátor atď.
V Číne rastie viac ako 7 000 druhov drevín, z toho 2 800 druhov stromov, niektoré sa inde nevyskytujú, napr. metasekvoje, určité druhy cyprusu, jedle, červeného smreka. Snaha o ochranu národných zoologických i botanických zdrojov viedla v Číne k vytvoreniu 793 prírodných rezervácií s celkovou plochou viac ako 71 mil. ha. Úspechom je, že do súčasnej doby sa podarilo v Číne zachovať viac ako 60 druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhynutie.
 
3.10 Hospodárstvo a priemysel
Od konca sedemdesiatych rokov čínske hospodárstvo postupne prechádzalo od sovietskeho modelu centrálne riadenej ekonomiky k štátom usmerňovanému tržnému systému. Značná časť stredných a veľkých podnikov je ale stále v štátnom alebo družstevnom vlastníctve.

3.10.1 
 Poľnohospodárstvo
Najhlavnejší produkt čínskeho poľnohospodárstva je ryža. Jej pestovanie sa sústreďuje okolo rieky Jang'c ťiang a na juhu. Ďalšími plodinami týchto oblastí sú cukrová trstina, čaj, arašidy, bavlna a rôzne ovocie. Vo Veľkej čínskej nížine dominuje sója, olejniny a tabak. Po celej krajine sa pestujú zemiaky, strukoviny a zelenina. Najdominantnejšie chovné zvieratá sú ošípané a hydina, ale rozsiahle trávnaté oblasti Číny sú dobrými pastvinami pre veľké stáda hlavne oviec a kôz ale aj koní a oslov. Veľmi významnou súčasťou čínskej stravy sú ryby, ktorých je veľa v okolitých moriach a v čínskych riekach. Rozsiahle lesy po Veľkom a Malom Chingane sú dobrým zdrojom dreva, ale v dnešnej dobe sa musí drevo do Číny ešte dodatočne dovážať aby sa pokryla spotreba.

3.10.2 
Priemysel
Čína má veľké nerastné bohatstvo. Zaujíma prvé miesto na svete v produkcii čierneho uhlia a významná je aj ťažba ropy a železnej rudy. Na prvom mieste je taktiež v ťažbe rúd wolfrámu a na druhom v ťažbe cínu. Významná je produkcia antimónu, medi, olova, zinku, mangánu a striebra. Z nerastných surovín je to baryt, grafit a fosfáty. Okolo 80% elektrickej energie získava Čína zo spaľovania uhlia. Zvyšok pripadá na vodné elektrárne hlavne na juhozápade. Stavajú sa dve atómové elektrárne, ktoré by mali pokryť vzrastajúce požiadavky na elektrickú energiu. Kladie sa dôraz na ťažký priemysel hlavne na výrobu ocele pre rozvíjajúci sa dopravný priemysel a ľahké strojárstvo. Čína je jedným z najvýznamnejších výrobcov umelých hnojív a cementu. Zaujíma čelné postavenie vo výrobe textilu (nielen hodvábu), odevov, obuvi, bicyklov a motocyklov. Rozvíja sa výroba spotrebnej elektroniky (televízory a magnetofóny) a petrochémia.
 
3.11 Náboženstvo
V Číne žije asi 58% obyvateľov bez vyznania, 30% ľudí verí v taoismus a konfuciánstvo, 8 % je budhistov a 2,5 % je moslimov. Snáď najhlbší vplyv malo v Číne konfuciánstvo, oficiálna ideológia čínskej ríše po mnoho storočí; ujalo sa i v ďalších zemiach Ďalekého východu. Konfuciánstvo je však v Číne chápané predovšetkým ako filozofické učenie, nie ako náboženstvo. Taoismus sa na rozdiel od konfuciánstva sústreďoval na vzťah človeka k prírode. Za základný princíp bytia i chovania je považovaná "cesta", čínsky dao (tao). Taoismus ovplyvnil čínske umenie a literatúru, zvlášť poéziu, a mal veľký význam pre obyčajných ľudí, ktorým poskytoval možnosť úniku zo všedného, neradostného bytia. Budhizmus sa dostal do Číny z Indie, rýchlo sa rozšíril a prijal celú radu domácich prvkov. Ústrednou myšlienkou budhistov je poňatie života na zemi ako utrpenie. Vyslobodenie z kolobehu znovuzrodenia, teda nirvány, môže dosiahnuť ten, kto prestane lipnúť na živote, vzdá sa túžob a prianí, ktoré ho zvádzajú zo správnej cesty. Islam je v Číne najviac vyznávaný v Ujgurské AO Xinjiang a Huiské AO Nigxia. Islam putoval do Číny okolo polovice 7. stor. spolu s arabskými obchodníkmi po Hodvábnej ceste. Tu našiel mnoho stúpencov, ktorí sa od ostatného čínskeho obyvateľstva líšia dodržovaním rôznych zvykov, spojených s vierou.
 
3.12 Jazyk
Hlavným jazykom je čínština. Patrí k najstarším jazykom sveta. Vyvíjala sa vplyvom rôznych historických okolností na severe a juhu odlišne. Rozdiely medzi severnými dialektmi nie sú také veľké ako medzi južnými, ktoré sú stále častejšie považované za samostatné čínske jazyky. Tieto jazyky sa často medzi sebou líšia nielen výslovnosťou, ale i gramatikou, a napriek tomu, že používajú čínske znakové písmo, doplňujú ho v rade prípadov i vlastnými znakmi. Najrozšírenejší z čínskych jazykov je tzv. mandarínština, severná čínština, na ktorej základe bola vytvorená moderná štandardná čínština. Väčšina obyvateľov južnej Číny sa však štandardnú čínštinu učí takmer ako cudzí jazyk.
 
3.13   Písmo
Čínske znakové písmo malo bezprostredný vplyv na vývoj kultúry, vzdelanosti a najmä výtvarného umenia nielen vo vlastnej Číne, ale i v ďalších zemiach. Najstaršia dochovaná podoba čínskych znakov pochádza z vešteckých kostených doštičiek, korytnačích pancierov a bronzov (14-11. st. p.n.l.). Pokusov o zjednodušenie či reformu čínskeho písma bolo mnoho. Najdôležitejšia reforma prebehla v 50. a 60. rokoch 20 stor., kedy bol uverejnený zoznam 2 238 zjednodušených znakov. Na konci 50. rokov bola vypracovaná nová prepisová abeceda, používa sa nielen v Číne, ale tiež napr. v zahraničných. oznamovacích prostriedkoch. V r. 1960 bol vydaný stredne veľký slovník, obsahujúci 56 000 hesiel. Odhaduje sa, že vzdelaní ľudia v súčasnosti používajú 6-8 000 znakov, na čítanie novín a časopisov je potrebné poznať 2-3 000 znakov.

3.14 Časový posun
Aj napriek tomu, že Čína svojou rozlohou zaberá 600 východnej zemepisnej dĺžky, v celej zemi platí iba jedno časové pásmo, ktoré je oproti stredoevrópskemu času (SEČ) posunuté o 7 hodín dopredu.
 
3.15 Colné predpisy a víza
Na územie ČĽR môže vstupovať občan Slovenskej republiky, ktorý má platný cestovný pas a platné vízum. Platnosť cestovného pasu musí byť najmenej o 6 mesiacov dlhšia, ako je predpokladaný termín opustenia územia Číny. Držitelia cestovných pasov musia mať udelené vízum, ktoré je možné získať na Veľvyslanectve Čínskej ľudovej republiky v Bratislave. Medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou platí dohoda o bezplatnom udeľovaní víza. Žiadateľ je povinný k žiadosti o krátkodobé vízum predložiť nasledovné doklady: platný cestovný doklad, vyplnenú žiadosť a dve fotografie, ďalej doklady potvrdzujúce účel návštevy; v prípade individuálnej turistiky sa môže vyžadovať predloženie dokladu o zabezpečení finančných prostriedkov na pokrytie nákladov spojených s pobytom v ČĽR. Žiadosti o dlhodobý pobyt je možné podávať iba na Veľvyslanectvách Čínskej ľudovej republiky v zahraničí.

Po príchode na územie Čínskej ľudovej republiky je možné požiadať o predĺženie víza, žiadosť sa predkladá na polícii (Entry and Exit Administration for Foreigners) v Pekingu alebo v príslušnom hlavnom meste provincie. Žiadosti o predĺženie víza je potrebné predložiť minimálne 5 pracovných dní pred uplynutím platnosti pôvodného víza. V prípade vypršania platnosti víza je držiteľ preexpirovaného víza povinný zaplatiť pokutu až do výšky 500 CNY za každý deň neplatnosti víza, maximálne do výšky 5000 CNY.

Vycestovanie do Hongkongu alebo Macaa sa považuje za opustenie územia pevninskej Číny a na hraniciach s týmito samostatnými administratívnymi oblasťami je pasová a colná kontrola osôb. Osoby prichádzajúce z územia pevninskej Číny do Hongkongu a Macaa, ktoré sa plánujú vrátiť naspäť na územie pevninskej Číny, musia mať udelené obojstranné vízum. Toto vízum musí byť získané na území ČĽR. V prípade, že turista nemá udelené obojstranné vízum, musí na spiatočnú cestu do ČĽR požiadať o vízum na konzulárnom úrade Ministerstva zahraničných vecí ČĽR v Hongkongu alebo Macau prostredníctvom pobočiek turistických kancelárií China Travel Service. Vízum sa slovenským občanom udeľuje bezplatne.

Vízum je tiež možné získať na hranici medzi Hongkongom a mestom Shenzhen, ktoré patrí k pevninskej Číne, na jeho základe je možné zotrvať na území ČĽR maximálne 5 dní. Cestné hraničné priechody sú pre cudzincov dostupné na hraniciach s Pakistanom, Kirgizskom, Kazachstanom a medzi Tibetom a Nepálom. Pri vstupe na územie pevninskej Číny je cudzinec povinný vyplniť formulár „Arrival card“ a zároveň aj formulár o zdravotnom stave „Quarantine Declaration Form on Entry“. Hotely a ubytovacie zariadenia registrujú cudzincov automaticky na základe predloženého cestovného dokladu s platným vízom alebo na základe povolenia na dlhodobý pobyt v ČĽR. Ak sa cudzí štátni príslušníci zdržiavajú v čínskych rodinách alebo u cudzích štátnych príslušníkov dlhodobo sa zdržiavajúcich na území ČĽR, majú povinnosť zaregistrovať sa do 24 hodín od príchodu na príslušnom oddelení polície. Ak sú cudzí štátni príslušníci ubytovaní u občanov ČĽR žijúcich v odľahlých vidieckych oblastiach vzdialených od správneho centra, táto lehota sa predlžuje na dobu 72 hodín. Na deti do 16 rokov, ak sú uvedené v cestovnom doklade rodiča, sa táto podmienka nevzťahuje.

V rámci neobchodného dovozu možno na územie Číny privážať tovar pre osobnú potrebu. Povinná výmena valút sa neuplatňuje. Nie je dovolené vyvážať čínsku menu a dovoz i vývoz valút je potrebné deklarovať. Dovážať možno ľubovoľné množstvo valút. Valuty možno vyvážať v maximálnej hodnote 10 tis. USD. Pri turistických cestách je zakázané dovážať ovocie a zeleninu z druhej krajiny a platí zákaz vývozu starožitností (predmety staršie ako 100 rokov) a vzácne druhy fauny a flóry.
 
3.16 Doprava
3.16.1  Lietadlo
Národná letecká spoločnosť je Air China. Letecké spoločnosti poskytujúce spojenia prevažne Pekingu, Šanghaja a Hong Kongu sú British Airways, Lufthansa či Air France. Dĺžka letu z Londýna do Pekingu je cca 10 hodín. Pokiaľ máte dosť peňazí a málo času, môžete k preprave v Číne využiť lietadlá vnútroštátnej leteckej spoločnosti CAAC, kde ako cudzinec zaplatíte za letenku trojnásobok. Ceny sú oproti druhej vlakovej triede s lehátkom zhruba troj až štvornásobné.

3.16.2  Vlak
Na dlhšie vzdialenosti je omnoho lepšie než autobus použiteľný vlak, ktorý je bezpečnejší, pohodlnejší a rýchlejší. Pre západného cestovateľa je v Číne železnica jednoznačne najlepším spôsobom dopravy. Aj keď sú cestovné poriadky v čínštine, na mnohých veľkých staniciach bývajú pokladne pre cudzincov, kde väčšinou niekto hovorí aspoň trochu anglicky. Niektoré stanice už dokonca majú moderný počítačový rezervačný systém. Na väčších staniciach býva viacero čakární, často každá zvlášť pre konkrétny spoj. Príchody vlakov do veľkých staníc doprevádzajú zmätky a často do poslednej chvíle nikto netuší, na ktorú koľaj vlak príde. Na niektorých staniciach sa dokonca stretnete s osobnými prehliadkami a röntgenovaním batožiny ako na letiskách (pozor, môžu vám pritom zabaviť "nebezpečné" fľaše s palivom pre váš varič či plynové bombičky). I nástup do vlaku pripomína letisko: na nástupište sú všetci cestujúci vypúšťaní z čakárne naraz, pričom prechádzajú kontrolou cestovných lístkov. U každých dverí vlaku ich víta hosteska s vyšívanou šerpou. Vo vlaku už potom sprievodca väčšinou nechodí.

3.16.3 Autobus
Okrem vlakov možno v Číne pri cestách na kratšie vzdialenosti použiť autobus, ktorého hlavnou nevýhodou je hlasitá hudba, menšia bezpečnosť a nepohodlnosť. Stretnete sa s viacerými tipmi autobusov – od nepohodlných starých vrakov až po najnovšie japonské stroje s lehátkami. Naopak výhodou je jednoduchšie zadováženie lístku, ktorý si zakúpite priamo u šoféra alebo na predajných miestach. Až na niektoré frekventované turistické trasy sa u autobusových lístkov s cudzineckou prirážkou nestretnete.

3.16.4  Autostop
Za zvezenie sa v Číne často platí. Cenu nemôžete nikdy odhadnúť vopred, ale môže byť i vyššia ako cena cestovného lístka.
 
4 Najvýznamnejšie mestá Číny
4.1   Šanghaj
4.1.1 Krajina
Šanghaj sa rozkladá na brehoch delty rieky Jangce vo východnej Číne, je jej najväčším mestom. Hovorí sa že je citadelou modernej čínskej ekonomiky, ale zároveň je kultúrnym, komerčným, finančným a komunikačným centrom. Administratívne má status provincie. Zároveň je jedným z najrušnejších svetových prístavov. Pôvodne ospalé rybárske mestečko sa rozvinulo vo významnú metropolu až v 20. storočí. Bolo centrom kultúry, intelektuálov a politických intríg v časoch Čínskej Republiky. Na začiatku 20 storočia bol po New Yorku a Londýne tretím najväčším finančným centrom na svete. Po komunistickom prevrate v roku 1949 sa Šanghaj dostal pod prísnu centrálnu správu. Keď ústredná vláda v roku 1992 povolila trhovú ekonomiku, Šanghaj rýchlo predbehol Shenzhen a Guangzhou a odvtedy má najvyšší ekonomický rast v Číne. Na začiatku 21. storočia čelí novým výzvam, hlavne problému s rastúcou migráciou robotníkov, jeho mrakodrapy a životný štýl sú však stále symbolom rozvoja čínskej ekonomiky. Názov "Šanghaj" tvoria dva čínske znaky s významom "na" a "more". Tento názov sa prvýkrát objavil za dynastie Song (11. stor.). O interpretácii názvu sa vedú spory, výslovnosť je takisto mnohoraká. Skratka názvu v čínštine je H? a Sh?n, okrem toho má mesto veľa prezývok v angličtine ako "Paris of the East", "Queen of the Orient", "Pearl of the Orient" ale aj "The Whore of Asia" (kvôli korupcii a prostitúcii v 20tych a 30tych rokoch 20. storočia).

4.1.2  Administratíva
Šanghaj má štatút provincie a je rozdelený na 19 častí na úrovni kraja: 18 okresov and 1 kraj. Neexistuje tu klasický downtown, urbanizačné centrá sú rozmiestnené po viacerých okresoch. Prominentné obchodné centrá sú na rieke Huangpu v Lujiazui, Bund a Hongqiao. Mestská hala a administratívne centrum je tiež v okrese Huangpu, ako aj známa obchodná ulica Nanjing Road. Iné známe obchodné centrá sú Xintiandi, Huaihai Road či Xujiahui. Väčšina univerzít je v okresoch Yangpu a Putuo.
 
4.1.3  Doprava
Šanghaj má prepracovaný systém autobusovej dopravy, s tisícom liniek asi najväčší na svete. Metro má v súčasnosti 5 liniek, podľa plánov magistrátu by v roku 2010 malo byť dokončených ďalších 8 liniek. Taxíkov je v Šanghaj-i veľmi veľa, cena je asi 1 USD za tri km. Donedávna býval najrozšírenejší spôsob prepravy bicykel, no mesto vylúčilo cyklistov z viacerých ciest kvôli zápcham, zato však stúpa počet súkromných vozidiel. Šanghaj má dve letiská: Hongqiao a Pudong International, spolu majú druhý najväčší obrat pasažierov v Číne po Hong Kong International Airport. Prvá komerčná linka nemeckého rýchlovlaku Maglev bola otvorená v roku 2002 a vedie zo stanice metra Longyang Road na Pudong International Airport. 30 kilometrová cesta trvá 7 minút a 21 sekúnd a maximálna rýchlosť je 431 km/h.

4.1.4  Kultúra
Šanghaj je v rámci Číny akýmsi komunikačným centrom so Západom, preto tu aj anglicky hovorí relatívne viac ľudí ako v ostatných mestách. Šanghaj-čanov ostatní Číňania často označujú ako stereotypných materialistov, ale majú aj povesť dobrých profesionálov so zmyslom pre detail a a dodržiavajúcich dohody. O Šanghaj-ských mužoch sa hovorí, že bývajú často pod papučou. Aj keď väčšina obyvateľov mesta sú potomkami prisťahovalcov z iných miest Číny, existuje medzi nimi silný pocit identity a lokálpatriotizmu, možno aj preto ich hlavne vidiečania často považujú za arogantných a nafúkaných. Unikátnym kultúrnym elementom Šanghaj-a sú šikumen, dvoj alebo trojpodlažné mestské domy s predným dvorom chráneným vysokou tehlovou ohradou. Rezidencie sú rozvrhnuté do rovných alejí, vchod do každej väčšinou tvorí štýlový kamenný oblúk. Ďalším kultúrnym artefaktom je nosenie modernizovaného tradičného čínskeho odevu qipao.
 
4.2 Hong Kong
4.2.1 Krajina
Hong Kong je jednou z dvoch Zvláštnych administratívnych oblastí Číny (druhou je Macao). Leží v Juhočínskom mori na východnej strane delty Perlovej rieky na juhovýchodnom pobreží Číny. Na severe susedí s provinciou Guangdong. Hong Kong je najbohatším mesto Číny, má jednu z najliberálnejších ekonomík na svete a je svetovým finančným a obchodným centrom. Hong Kong bol britskou kolóniou od roku 1842 do roku 1997, kedy pripadol Číne. Je spravovaný ako podľa osobitných pravidiel a má vysokú mieru autonómie zaručenú najmenej do roku 2047.

4.2.2  Demografia a kultúra
Populácia Hong Kong-u dosiahla v roku 2005 6.86 milióna. Asi 96% obyvateľov Hong Kong-u sú Číňania, hlavne Kantončania. Kantončina je najviac používaný jazyk, aj keď rozšírená je aj angličtina. Zvyšné 4% populácie tvoria neetnickí Číňania a cudzinci, Nepálci, Gurkhovia, Vietnamci, Filipínčania, Thajčania, Indonézania a pod.

Hong Kong sa často opisuje ako miesto kde sa Východ stretáva so Západom. Platí to pre všetky aspekty kultúry, hlavne pre nákupy, nočný život a stolovanie. Hong Kong je populárnym cieľom nákupov pre cestovateľov zo všetkých končín sveta, ponúka čokoľvek od poslednej európskej módy po tradičné čínske odevy. Každá štvrť má obchody v starom štýle predávajúce tradičnú čínsku bylinkovú medicínu, najviac ich je na Bonham Strand a Bonham Strand West v Sheung Wan, kde možno dostať všetky tabletky, byliny či sušené zvieratá.

Hong Kong má rušný nočný život sústredený do dvoch štvrtí, Lan Kwai Fong a Wanchai. Obe miesta sú rovnako obľúbené medzi domácimi aj zahraničnými návštevníkmi. Pokojnejší večer ponúka Victoria Peak s výhľadom na mesto, medzi mladými pármi je populárna promenáda na nábreží Tsim Sha Tsui. Kozmopolitný charakter mesta je vidieť aj na jedálnom lístku s rôznymi pochúťkami čínskej, japonskej, kórejskej, európskej či americkej kuchyne.
Zo zábavného priemyslu spomeňme filmový priemysel a hudobný prúd "Cantopop" je tu však aj dosť divadiel, či už západných žánrov alebo tradičnej čínskej opery. Náboženská sloboda je v Hong Kong-u zaručným základným právom. Väčšina obyvateľov je ovplyvnená konfucianizmom, je tu však aj silná kresťanská komunita s asi 500,000 členmi s rovnomerným zastúpením katolíkov a protestantov, čo predstavuje asi 10% populácie, ale sú tu aj vyznávači budhizmu či taoizmu, zopár hinduistov a a sikhov.

4.2.3  Doprava
Hong Kong má rozvinutú a prepracovanú dopravnú sieť zahŕňajúcu verejnú aj súkromnú prepravu. Karta Octopus je platobný systém umožňujúci kúpiť lístky na všetky železnice, autobusy a trajekty v Hong Kong-u. Všetky parkovacie hodinyv Hong Kong-u akceptujú platbu kartou Octopus. Terén ostrova Hong Kong je kopcovitý, čomu je prispôsobená aj doprava systémom escalátorov a pohyblivých chodníkov, je tu najdlhší elevátorový systém na svete - Mid-levels Escalator.

Hong Kong má viac druhov verejnej dopravy. Dve metrá v meste sú MTR a KCR (KCR operuje aj v New Territories), ktoré zabezpečuje spoločnosť MTR Corporation Limited a Kowloon-Canton Railway Corporation. Systém električiek pokrýva severnú časť ostrova Hong Kong a je to jediný systém na svete využívajúci výlučne poschdové vozne. Autobusovú prepravu zabezpečuje päť nezávislých spoločností, dvojpodlažné autobusy sa zaviedli v roku 1949. Taxíky sú dosť rozšírené, 99% taxíkov v Hong Kong-u jazdí na plyn. Na prepravu cez kanály sa používajú trajekty. Hong Kong má jedno letisko, Hong Kong International Airport v Chek Lap Kok, ktoré nahradilo známe Kai Tak Airport v Kai Tak v Kowloone v roku 1998. Slúži ako letecký uzol pre juhovýchodnú Áziu a domovské letisko pre Cathay Pacific Airways, Dragonair, Air Hong Kong a Hong Kong Express. Hong Kong International Airport ako aj Cathay Pacific Airways boli vyhodnotené ako najlepšie na svete podľa letiskových a linkových kritérií Skytraxu pre roky 2001 až 2005. Hong Kong International Airport prepravilo v roku 2004 vyše 36 miliónov pasažieov, v roku 2005 vyše 40 miliónov. Prístup na letisko zabezpečujú 'Airport Express', 'CityFlyers' a 'Airbusy'.

4.3   Peking
4.3.1  Krajina
Peking (Beijing) je hlavné mesto Čínskej Ľudovej Republiky, jedno zo štyroch čínskych miest so štatútom provincie. Hraničí na severe, západe a juhu s provinciou Hebei a na juhovýchode s oblasťou Tianjin. Je po Šanghaji druhým najväčším mestom Číny v počte obyvateľov, je kultúrnym a vzdelávacím centrom krajiny, zatiaľ čo Šanghaj a Hong Kong dominujú v ekonomickej oblasti. Okrem toho je aj jedným zo štyroch historických hlavných miest Číny a pripravuje sa na organizáciu Letných olympijských hier 2008.

4.3.2  Doprava
Peking má dve hlavné železničné stanice: Peking-ská železničná stanica (Centrálna stanica) a Peking-ská Západná železničná stanica. Okrem toho sú tu ešte Východná, Severná a stanica Fengtai a niekoľko menších lokálnych staníc. V roku 2006, zastavilo na Centrálnej stanici denne 167 vlakov a na Západnej 176 vlakov. Železnica spája Peking s mestami Guangzhou, Shanghai, Harbin, Baotou, Taiyuan, Chengdu a Qinhuangdao. Medzinárodné linky vedú hlavne do Moskvy a Severnej Kórey. Peking je cestným systémom spojený so všetkými časťami Číny. V samotnom Pekingu je 5 okružných ciest, aj keď sú skôr štvoruholníkové ako kruhové. Stále sa rozvíjajúce metro Peking-u má štyri linky (dve povrchové a dve podzemné), do Olympijských hier 2008 sa majú dokončiť viaceré ďalšie. Peking má 599 autobusových a trolejbusových liniek. Taxíky sú bežné, vrátane vysokého počtu neregistrovaných.

4.3.3  Turizmus
Napriek pohromám posledných dvoch storočí - európskej vojenskej intervencii, japonskej invázii v druhej svetovej vojne a kultúrnej revolúcii – ponúka Peking veľké množstvo pamiatok a zaujímavostí. Najznámejšie sú Zakázané Mesto, Čínsky múr, napríklad pri Badalingu, Letný palác alebo Nebeský chrám.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.024 s.
Zavrieť reklamu