Architektúra New Yorku

Architektúra New Yorku
 
Úvod
Hovorí sa, že New York nie je len mesto na mape, ale aj životný pocit. “Big Apple“ , ako sa New Yorku dodnes hovorí, vždy charakterizovali klasické žlté taxíky, kiná na ulici Broadway, ale hlavne mrakodrapy, ktoré symbolizujú hrdosť a pýchu mesta. Má v sebe akýsi magnet, ktorý sem ľudí odjakživa priťahoval. Je to miesto, kde si ľudia plnia svoje sny, nech už sú akékoľvek.
Ponúka svojim „hosťom“ historické ale aj architektonické krásy, ktoré nikdy nezostanú bez povšimnutia. Už v dvadsiatom storočí začali ľudia vidiet New York ako skvelé mrakodrapové mesto a mrakodrapy sa stali symbolom New Yorku.
 
Socha Slobody
Je symbolom slobody a demokracie. Pre milióny ľudí, ktorí prišli do Ameriky s nádejou na lepší život, je symbolom otvorenosti tejto krajiny. Pochodeň, ktorú drží newyorská dáma v ruke, bola prvou vecou, ktorú uvideli, keď sa blížili k brehom Ameriky. Pred 120 rokmi - 5. augusta 1884 - položili na Ostrove slobody (Liberty Island) základný kameň mohutného podstavca, na ktorom stojí. Potom sa už len čakalo na sochu, ktorú na znak priateľstva poslali loďou Francúzi.  Socha je vysoká 46 metrov, spolu s 47metrovým podstavcom je teda vrchol fakle vo výške 93 metrov nad zemou. Socha váži 205 ton, v obvode má 10,6 metra, ústa majú šírku 91 centimetrov. Pravá paža, držiaca fakľu, je dlhá 12,8 metra; len ukazováčik je dlhý 2,4 metra. Pri nohách sochy ležia rozťaté putá tyranie. V ľavej ruke drží socha dosky predstavujúce vyhlásenie nezávislosti, je na nich nápis JULY IV MDCCLXXVI (4. júla 1776, deň vyhlásenia Deklarácie nezávislosti). Aj jej koruna so siedmimi lúčmi je symbolom slobody, ktorú má vyžarovať ponad sedem morí do siedmich kontinentov. 

Socha Slobody pripomína priateľstvo a pomoc, ktorú Francúzsko poskytlo americkým osadníkom v ich boji za nezávislosť od Británie začatom v roku 1776. Iba Francúzsko totiž poslalo do Ameriky svojich vojakov. Francúzi chceli aj sochou Slobody vyjadriť sympatie novej republike vzniknutej za Atlantickým oceánom. Socha stojí na ostrovčeku pred New Yorkom od roku 1886. Bez podstavca meria po vrchol fakle 46 m, s podstavcom čnie do výšky 93 m. Dnes existuje jej zmenšená kópia v Paríži ako pripomienka jej francúzskeho pôvodu.  Najprv sochár Frédéric Auguste Bartholdi navrhol malý hlinený model, ktorý bol vo výške dospelého človeka. Druhý model bol vysoký tri metre. Tretí model urobili tak, aby bol štyrikrát menší ako socha v skutočnosti. Štvrtý a posledný model začali vyrábať v skutočnej veľkosti. Podľa modelu bola potom odliata socha z medi. Hlava bola dokončená až nakoniec. Modelom pre ženskú tvár bola Bartholdimu Isabella Eugenie Boyerová, vdova po preslávenom výrobcovi šijacích strojov Isaakovi Singerovi. Hotová socha bola 4. júla 1886 v Paríži slávnostne odovzdaná americkému veľvyslancovi, potom ju rozložili na časti, ktoré sa do New Yorku dopravili na francúzskej lodi. V newyorskom prístave sa potom dva roky zostavovala; medené kusy boli obopnuté kovovými pásmi, ktoré bránili poškodeniu. Zostavenú sochu umiestnili na podstavec, ktorý navrhol americký architekt Richard Morris Hunt. 

Časom sa socha stala symbolom Ameriky. V priebehu storočia, ktoré ubehlo od jej darovania, došlo však zároveň k jej značnému poškodeniu; zrekonštruovaná bola vďaka verejným zbierkam. Pri oslave stého výročia vztýčenia sochy na Liberty Islande – Ostrove slobody (pôvodne sa ostrovček volal Bedloe’s Island) – prisahalo hlavnému sudcovi Warrenovi E. Burgerovi vernosť Spojeným štátom 5 000 nových Američanov. Ďalších 20 000 ľudí sa v rovnakej chvíli stalo americkými občanmi vďaka satelitnému prenosu. V roku 1984 bola Socha Slobody zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
 
FLATIRON BUILDING
The Fuller Building, viac známa ako Flatiron Building sa nachádza na samosprávnom mestskom obvode Manhattan. Nájdeme ju na 23. ulici, medzi Fifth Avenue a Broadway, hneď oproti Madison Square Garden. Je to najstarší mrakodrap v meste. Napriek tomu, že jej tvar bol osobitný, pri jej otvorení v roku 1902 nebola vychvalovaná pre jej architektúru, ani pre jej pokročilú štruktúrnu konštrukciu, ale predstavovala nový rozvoj v oblasti mrakodrapov. Budovu nazývajú Flatiron pre jej trojuholníkový tvar, ktorý pripomína žehličku, originálne ju však pomenovali The Fuller Building, keďže bola postavená pre George A. Fuller Company of Chicago, ktorá túto stavbu financovala.

Historia budovy však siaha o niečo ďalej. V roku 1899 kúpili parcelu, na ktorej budova stojí bratia Samuel a Mott Newhouseovci, ktorí vlastnili rozsiahly podnik orientujúci sa na banskú ťažbu na Západe. Spočiatku rozmýšlali nad 12-poschodovou kancelárskou budovou, nesôr sa však pridali k zväzu firiem na čele s Harrym S. Blackom a spoločne postavili 22-poschodovú Flatiron building. Kovová konštrukcia nebola obzvlášť prevratná, ale projektanti, Purdy a Henderson, museli navrhnúť budovu tak, aby odolala vzdušným vetrom, keďže bola na niektorých miestach príliš úzka. Nakoniec ju navrhli tak, že budova by sa teoreticky zrútila neporušená predtým, ako by zlyhala končtrukcia. Oceľová konštrukcia bola spojená náradím, ktoré bolo napájané na 2 vzduchom chladené kompresory, takže vzduchom stlačené kladivo, ktoré na obsluhu potrebovalo len dvoch chlapov, urobilo za deň 50 až 75 % roboty viac ako skupina robotníkov. Tento fakt podstatne urýchlil chod stavby.
Flatiron Building bola navrhnutá architektmi z  Chicaga, Danielom Burnhamom a Johnom Wellbornom Rootom v štýle Beaux-Arts. Na jej stavbu bol použitý vápenec a neglazúrovaná vypálená hlina.

Budova je rozdelená na 3 časti, základ je vyrobený zo žltohnedého vápenca s oknami, ktoré sú chránené meďou, hlavná časť ( telo ) je vyrobená z bledých a terakotových tehál a základ je reprezentovaný oblúkmi a stlpmi zakončenými ozdobnými lištami. Interiér sa skladá z akýchsi oddielov - miestnôtiek, ktoré sú poprepájané dverami. Je ich približne 20 na každom poschodí. Budova je vysoká 87 metrov a momentálne slúži ako kancelárske priestory napr. pre St. Martin’s Press, ktoré je jedno z najväčších vydavateľstiev na svete ( vydáva knižky Dana Browna ). Flatiron Building je známa aj z filmov o Spider-Manovi. Oblasť, v ktorej sa budova nachádza sa volá Flatiron District. Môžeme tu nájsť iné významné inštitúcie, ako Baruch College of the City University of New York, City College of New York, Zicklin School of Business, Madison Square Park, Toy Industrial Association, Museum of Sex, Gershwin Hotel a obchody ako Ann Taylor, Victoria’s Secret, Club Monaco či Origins. Flatiron Building je jeden z najstarších a najromantickejších symbolov New Yorku...
 
Brooklynský most
Je jedným z najstarších mostov v New Yorku, merajúci 1825 metrov. Ťahá sa ponad East river a spája New Yorské štvrte Manhattan a Brooklyn.
Po jeho dokončení bol najdlhším visiacim mostom na svete. Od jeho otvorenia sa stal ikonou New Yorského neba. Výstavba sa začala 3. januára 1870 a dokončená bola až o 13 rokov neskôr. Slávnostné otvorenie sa datuje na 24. mája 1883. Hneď v prvý deň fungovania mostu prešlo mostom 1800 dopravných prostriedkov a 150 300 chodcov. Celá stavba stála mesto 15,1 miliónov dolárov a vyžiadala si aj 27 obetí v podobe stavbárov pracujúcich na moste. Týždeň po otvorení, 30.mája, fáma, že most čoskoro spadne, spôsobila hromadný zmätok, pri ktorom zahynulo 12 ľudí.

V čase otvorenia bol najdlhší visiaci most na svete – až o 50 % dlhší ako ktorékoľvek iné dovtedy vybudované mosty. Niekoľko rokov bola aj najväčšia architektonická stavba na celej západnej pologuli. Od 80-tych rokov 20. storočia je most v noci osvetlený, aby sa vyzdvihla architektúra stavby.
Most je postavený z vápenca, žuly a z prírodného cementu. Stavba bola zaradená do gotického štýlu, s charakteristickými maľovanými klenbami nad pasážou,  cez kamenné vežičky. Most bol dizajnovaný ižinierskou firmou, ktorú vlastnil John Augustus Roebling v New Jersey. Jeho firma už predtým stavala malé visiace mosty, ako napríklad v Pennsylvanii, Lackawaxene, Ohiou, Texase,... Krátko po začatí stavby, Roebling bol ťažko zranený pri havárii trajektu, ktorý narazil do prístaviska a o niekoľko týždňov na to zomrel v nemocnici na tetanus, ktorým bol nakazený pri amputácií nohy. Jeho syn, Washington, ho preslávil, ale aj on utrpel vážne zranenie- dekompresnú chorobu, ktorú dostal pri práci s potopenými doskami v roku 1872. Toto ochorenie ho stálo odstúpenie od ďalších prác, na ktorých pracoval.  Washingtonova žena, Emily Warren Roeblingová, sa stala jeho asistentkou, učila sa za inžinierku a posúvala manželove tajné priania vyšším asistentom. Keď most otvorili, bola to práve ona, kto prešiel prvý po moste. Washington Roebling zriedka navštevoval toto miesto, hlavne pretože sa jeho bydlidskom stalo New Jersey. Svoj čas však venoval prezeraniu si ďalekohľadom projekt, ktorý mu priniesol tak veľa ťažkostí. 
 
. Empire State Building
Stelesnenie veľkých budov, predstavovaný ako ôsmy div sveta pri jeho otvorení, the Empire State Building zlomil rekordy v mnohých kategoriach.   
Nachádza sa na ostrove Manhattan v štvrti Manhattan v New Yorku, je zapustená takmer 17 metrov hlboko do zeme. Na mieste zbúraného slávneho hotela Waldorf Astoria na 5. avenue medzi 33. a 34. ulicou položili v marci 1930 základný kameň Empire State Building. Postavili ho v rekordnom čase za jeden rok a 45 dní v prepočte takmer 2 miliardy Slovenských korún. Dokončili ho o mesiac a pol skôr ako plánovali a bol lacnejší o 5 milionov dolárov. Budovu oficiálne otvoril vtedajší americký prezident Herbert Hoover 1. marca 1931 z Bieleho domu stlačením kombíka, ktorý zapol svetlá budovy. Počas stavby zomrelo približne 100 robotníkov, väčšina z nich pri stavaní lešenia, nie pri stavbe samotnej konštrukcie. Doteraz si na život siahlo 32 ľudí tak, že skočili z výhľadne Empire State Building-u.

Táto zikkuratová stavba dosiahla prvenstvo najvyššej budovy sveta po tom, čo svojou výškou (381 metrov) predstihla Chrysler Building. Tá svoje prvenstvo držala len rok.. Po otvorení bola najvyššia vyše 40 rokov, no prvenstvo jej zobrali dvojičky budov World Trade Center v roku 1972. Po teroristických útokoch, ktoré sa odohrali 11. septembra 2001, to už tak nie je. Stará dáma meria 381 metrov (s televíznou vežou dosahuje až 443,2 m), má 102 poschodí a 73 výťahov. Na jej výstavbu použili 55-tisíc ton ocele, 10 miliónov tehál, má 6500 okien, 1575 schodov zo vstupnej haly až po 86. poschodie a viac ako 1100 záchodov. Na vnútorné zariadenie použili drahý mramor, ktorý priviezli z Nemecka. Hneď  po otvrení sa budova stala hlavnou turistickou atrakciu v New Yorku, navštívili ju napr. Francúzsky ministerský predseda, Albert Einstein, Winston Churchill, Pápež Pius XII, Fidel Castro a Queen Elisabeth II. Jediný, kto odmietol pozvanie Alfreda Smitha bol Walter P. Chrysler. Do roku 1940 bola väčšina kancelárskych priestorov prázdna a Newyorčania ju nazývali Empty State Building.

V sobotné ráno júla 1945 do 79. poschodia narazil pre zlú viditeľnosť a navigáciu 10-tonový bombardér B-25, ktorý spôsobil požiar a dieru veľkú šesť metrov. Zomrelo 14 ľudí, napriek tomu v pondelok budovu otvorili. Keď sa vyveziete do rozhľadne na Empire State Building, až vtedy si dokážete naplno uvedomiť, že ste v New Yorku. Pri dobrom počasí je z výhľadne dovidieť osemdesiat míľ, do piatich amerických štátov.Výhliadka vo výške 320 metrov mala pôvodne úplne iný účel, ako len slúžiť turistom. Naplánovali ju ako prístav pre vzducholode. Mali ich priväzovať o špičku veže. Hneď pri prvom pokuse zakotviť a zhodiť z paluby pomocou lana noviny, sa však ukázalo, že to viac nebude možné. Pokus sa síce podarilo uskutočniť, ale len s veľkými ťažkosťami. Prvý prezident Spojených štátov, George Washington, o štáte New York hovorieval ako o Empire State. Architekta Wiliama Fredericka Lamba a jeho spolupracovníkov to inšpirovalo, aby v tom čase obdivovanú najvyššiu budovu sveta pomenovali Empire State Building. Bol to výraz hrdosti a presvedčenia, že 381 metrov vysokú, 102-podlažnú dominantu Manhattanu nik neprekoná. Po roku 1970 ju predsa len niktoré budovy prerástli.
 
Chrysler Building
Chrysler building je „Art Deco“ mrakodrap v New Yorku, umiestnený na východnej strane časti Manhattan na rohu 42. ulice a Lexington Avenue. Jeho výska stúpa do n319 metrov a bola to najväčšia budova aká bola predtým postavená až do momentu,kedy svetlo sveta neuzrel Empire State Building v 1931. A po útoku na „Dvojičky“ je znovu druhou najväčšsou budovou v New York City. Mrakodrap navrhnutý architektom Williamom Van Alenom bol pôvodne stavaný pre Chryslerovú spoločnosť. Výstavba budovy sa začala 19.septembra 1928. Všetci stavbári v New Yorku sa prisľúbili, že pomôžu so stavbou najväčšieho mrakodrapu na svete. Chrysler building stúpal veľmi rýchlo- až 4 podlažia rástli týždenne a žiaden robotník neprišiel o život počas stavby. Skôr, než bola budova dokončená, prišiel konkurenčný návrh so stavbou inej najväčšej budovy, ktorú navrhoval H. Craig Severance. 
Van Alen dal tajne postaviť vežicku, ktorá bola dočasne umiestnená vo vnútri budovy počas dokončovacích prác. Táto „vežička“ merala 58,4, metrov a bola vysunutá na vrch budovy až po dokončení, 23. októbra 1929. A práve vďaka tejto vežičke sa Chrysler building stala najväčšou architektonickou stavbou na svete. Bola tiež prvou stavbou vytvorenou človekom, ktorá bola vyššia ako 305 metrov.

Budova bola sprístupnená verejnosti 27.mája 1930. Menej ako o rok však prišla o titul najvyššej budovy, a to práve vďaka Empire State Buildingu.
Budova bola rekonštruovaná v rokoch 1978-1979, počas ktorej bola vchodová brána obohatená o žulu, mramor a oceľ. Vežička sa podrobila rekonštukcii, počas ktorej bola aj úplne dokončená v roku 1995. Chrysler building je jedným z najznámejších príkladov architektúry „ Art Deco“. Zvláštne ornamentálnosti na budove sú založené na znakoch, ktoré boli použité aj na automobiloch značky Chrysler. Rohy 61. poschodia sú ozdobené orlami, ktoré taktiež boli viditeľné na automobiloch tejto značky v roku 1929. Orli na 31. poschodí sú presné repliky uzáveru chladiča na tom istom modeli auta. Budova je murárska stavba s oceľovou konštrukciou, ktorá má kovový plášť.
Vstupná hala je taktiež elegantná. Keď bola budova prvýkrát otvorená, návštevníci mohli obdivovať galériu tesne na vrchu, ktorá sa neskôr zmenila na reštauráciu. 

Najvyššie poschodia budovy sú úzke s naklonenými stropmi, aby sa mohli ľahšie uchytiť antény a iné elektrecké zariadenia. Na vrchoch vežičiek a iných dekorácií sú dva typy osvetlenia. Prvý typ je tvarovaný do písmena V a je vložený do konštrukcie budovy. Neskôr bol pridaný druhý typ, reklektory, ktoré sú umiestnené na ramenách sťažňov. Tieto druhy osvetlenia umožňujú, aby bola budova osvetlená vo viacerých farbách. Svetlá nainštaloval elektrikár Charles Londer už počas výstavby. V posledných rokoch sa Chrysler Building stala obľúbená medzi New Yorkčanmi. V roku 2005 New Yorkske Múzeum mrakodrapov požiadalo 100 architektov, stavbárov, kritikov, inžinierov, historikov a vedcov aby vybrali ich 10 najobľúbenejších mrakodrapov spomedzi 25 najznámejších v New Yorku. Chrysler Building sa dostala na prvé miesto.
 
World trade centre
Na počiatku myšlienky postaviť komplex Svetového obchodného centra (ďalej len WTC; World Trade Center) stojí spoločnosť Downtown-Lower Manhattan Development Assiociation, ktorej zakladateľom je prezident Manhattan Bank David Rockefeller. Ten sa spoločne so svojím bratom Nelsonom Rockefellerom, v tom čase guvernérom štátu New York, odhodlal zrealizovať veľký projekt, ktorý mal navždy zmeniť tvár Manhattanu. Tí si najali odborný tím z Michiganu, na ktorého čelo dosadili skúseného architekta, Američana japonského pôvodu, menom Minoru Yamasaki ( 1912 – 1986 ) .

Tento ambiciózny stavebný inžinier navrhol projekty oboch veží WTC, ktoré napokon aj napriek veľkému odporu mnohých aktivistov spoločnosť a mesto schválili. Základové práce pre stavbu Svetového obchodného strediska sa začali v auguste 1966. Plocha, ktorú WTC malo zaplniť, bola veľká asi 64 750 m², pričom sa muselo zdemolovať presne 164 iných budov. Bolo vyťažených viac než 1 600 000 m³ zeminy. 

Stavebný systém pochádzal z budovy I.B.M. v Seattlei. Rozpočet na túto budovu bol 500 milionov dolárov, z toho len materiál stál 350 milionov.Prví nájomníci sa v Severnej veži usadili v decembri 1970, v Južnej veži v januári 1972, ale samotná stavba pokračovala a obe budovy boli oficiálne otvorené 4. apríla 1973.V čase dokončenia bolo WTC najvyšším komplexom budov na svete (do roku 1974), no v New Yorku zostalo najvyšším až do svojho katastrofálneho zničenia v roku 2001.  Dohromady sa na stavbe veží vystriedalo 10 tisíc pracovníkov, pričom pri prácach zahynulo 60 z nich.V komplexe sídlilo približne 430 amerických i zahraničných korporácií a firiem (okrem USA aj z ďalších 25 krajín). 26. februára 1993 WTC prežilo svoj prvý útok, keď vybuchla 700-kilová nálož v podzemnej garáži pod Severnou vežou. Pri útoku zahynulo 6 ľudí a asi 1 040 ďalších bolo zranených. Z vplyvu na zosnovanie útoku je obvinená al-Káida.11. septembra 2001 uniesli moslimskí teroristi lietadlá a dvoma z nich narazili do WTC. Útok si vyžiadal viac ako 3000 obetí a budovy boli úplne zničené.Severná veža alebo veža č. 1 bola vysoká 417 m (nerátajúc anténu) a Južná veža 415 m (oboje mali 109 poschodí; podľa európskeho chápania podlažného systému). Hĺbka základov pri stavbe dosiahla až 21 m. Podlahy vo WTC ako i celý pôdorys bol v tvare štvorca s rozmermi 63 m x 63 m. Celkový počet oceľových skriňových stĺpov dosiahol 35 000 a počet okien 43 000, ktoré obsadili, mimochodom, plochu cca. 55 740 m². Hmotnosť konštrukčnej ocele sa vyšplhala až na 90 720 ton. Pri prácach sa inštalovalo približne 19 200 kilometrov elektrického vedenia. V oboch vežiach fungovalo po 97 riadnych výťahov a po 6 nákladných.Po ukončení stavebných prác na ostatných budovách WTC na začiatku 80-tych rokov sa pozvoľna počet zamestnancov celého komplexu pracujúcich na 929 000 m² kancelárskej plochy odhadoval na takmer 50 tisíc, pričom denne oblasťou s vlastným poštovým smerovacím číslom (10048) prešlo približne 150 tisíc návštevníkov.
 
Celý komplex WTC pozostával aj spolu s mrakodrapmi zo 7 budov, pri ktorých sa rozprestieralo námestie. Pod ním bola verejná nákupná hala, z ktorej návštevníci a pracovníci boli spojení so všetkými časťami veľkomesta dvomi hlavnými trasami newyorského metra a vlakmi, ktorými ľudia dochádzali do New Jersey. Pod komplexom sa tiež využívalo 6 obrovských suterénov.WTC sa počas osemdesiatych a deväťdesiatych rokov 20. storočia stalo neodmysliteľnou súčasťou panorámy Manhattanu.  Ako veľké finančné a ekonomické centrum, v ktorom pracovalo aj mnoho zahraničných zamestnancov, zostalo dlhé roky symbolom amerických globálnych, technologických a finančných úspechov, až sa napokon stali obeťou svojho ikonického postavenia.