Kazachstan

Kazachstan
 
Úvod
Tému Kazachstan sme si vybrali nielen z jedného dôvodu. V prvom rade aj preto,  že Kazachstan ostáva stále pomerne neznámou, dosiaľ natoľko neprebádanou krajinou. Mnoho ľudí ešte stále považuje Kazachstan za súčasť Ruskej Federácie, prípadne netuší, kde sa Kazachstan vlastne nachádza. Ďalším aspektom, ktorý nás pri výbere témy ovplyvnil, bola naša návšteva kina, kde premietali film, ktorý vykreslil Kazachstan v nie príliš dobrom svetle. Tak sme sa rozhodli zistiť, ktoré z týchto “faktov“ sú založené na skutočnosti. Pri vypracovaní tejto práce použijeme stručný a jasný postup, s cieľom priblížiť Kazachstan najviac ako to bude možné. Pri našom bádaní sa budeme opierať prevažne o internet, nakoľko internet poskytuje najaktuálnejšie a najdostupnejšie informácie. Budeme sa snažiť priblížiť Kazachstan spôsobom, ktorý bude zrozumiteľný, uspokojí aj tých najnáročnejších a napriek tomu nie príliš zložitý. Prácu sme rozčlenili na viac kapitol a podkapitol, aby sme dosiahli jej prehľadnosť. Najdôležitejšie a najzaujímavejšie témy sa budeme snažiť hlbšie rozvinúť.
 
1. Základná charakteristika Kazachstanu
Oficiálny názov: Kazachstanská republika (Qazaqstan Respublikasy/ Республика Казахстан)
Skrátená forma : Kazachstan
Hlavné mesto : Astana
Vznik : 16. december 1991
Rozloha : 2 717 300 km2
Počet obyvateľov : 15 233 244 (sčítanie z roku 2006)
Úradný jazyk : kazašský
Hlavné náboženstvá : 47 % moslimské
44% ortodoxné (pravoslávne)
9% iné
Štátne zriadenie: republika, dvojkomorový parlament
Mena : tenge (skratka KZT), 1tenge=100 teinov (ku dňu 29.5.07 :100KZT = 20,618 Sk)
Gramotnosť dospelých : 98%
Prezident: Nursultan Nazarbayev
Predseda vlády: Karim Masimov
Zástava : Modré pole so zlatým slnkom a orlom v strede a vertikálnu zlatú pásku na ľavej strane.

1.1  Poloha, rozloha a hranice
Kazachstan sa nachádza v strednej časti Ázie, s pobrežím vnútrozemského Kaspického mora. Kazašská republika je s rozlohou 2 717 300 km2 deviatou najrozľahlejšou krajinou na svete, druhá najväčšia krajina bývalého ZSSR. Veľkosť Kazachstanu je porovnateľná s  veľkosťou Západnej Európy. Nachádza sa v strednej Ázii a malou časťou svojho územia ,na západ od rieky Ural, zasahuje do Európy.
Hranica Kazachstanu na 6 846 km susedí s Ruskom (severozápad, sever),  na 2 203 km s Uzbekistanom(juh),  na 1533 km s Čínou (východ) , na 1 051 km s Kirgizskom (juh) a na 379 km s Turkmenistanom (juh). Na juhozápade Kazachstan obmýva Kaspické more na 1 894 km. Celková dĺžka hranice je 12 012 km.
 
2. Fyzicko-geografická charakteristika
2.1 Povrch
Horská sústava Ural vytvára prirodzené rozhranie medzi európskou a ázijskou časťou Ruska. Východne od Uralu leží Sibír, rozprestierajú sa tu rozľahlé stepi, tajgy a tundry, ktoré sa tiahnu až k brehom Tichého oceánu. Územie smerom na juh, až po úpätie Ťan-sanu, vypĺňa Kazachstan a stredoázijské púšte. Aj keď väčšinu územia Kazachstanu zaberajú nízko položené plošiny a pahorkatiny, reliéf je veľmi rozmanitý, a dá sa povedať, že povrch Kazachstanu sa dvíha smerom na východ. Na západe,  v Kaspickej preliačine, (28 m pod úrovňou mora) sa rozprestiera najväčšie vnútrozemské jazero sveta- Kaspické more. Neďaleko kaspického pobrežia leží v Karagajskej preliačine najnižší bod Kazachstanu (-132 m). Severné pobrežie Kaspického mora pri dolnom toku rieky Ural obklopuje Kaspická nížina, na juhu ohraničená plošinami Mangystau a Ustjurt, na východe ju ohraničujú Magudžorské vrchy. Ďalej na východ sa rozprestiera rozľahlá Turanská nížina s bezodtokovým Aralským jazerom, do ktorého ústi rieka Syrdarja. Tu, pri hraniciach s Uzbekistanom, sa nachádza púšť Kyzylkum (v preklade „Červené piesky“). Nevýraznú Turgajskú plošinu na severozápade oddeľuje od Kazašskej plošiny zníženina nazývaná Turgajská brána. Z Kazašskej plošiny vystupuje niekoľko pohorí- Ulytau na západe, Kokčetau na severe a Karakaly s najvyšším bodom Aksoran (1 565 m) na juhovýchode. Na sever od Kazašskej plošiny sa  až za hranice Kazachstanu tiahnu úrodné nížiny Išímske a Kulundínske stepi, ktoré priliehajú k Západosibírskej rovine. Tieto oblasti smerom na sever odvodňujú rieky Išim a Irtyš. Od Kazašskej plošiny smerom na juh sa rozprestiera  pustatina Betpak Dala (v preklade „Hladová step“). Na východ odtiaľ, medzi Kazašskou plošinou a pohraničnými horami leží bezodtoková Balchašsko-alakolská panva. V jej západnej časti sa nachádza jazero Balchaš, celosvetový unikát, ktorého vody sú z časti slané a z druhej časti sladké. Na východe sa nachádzajú dve menšie jazerá Sasykol a Alakol. Táto oblasť zavlažovacieho poľnohospodárstva na juhovýchode Kazachstanu sa tradične nazýva Džesysu (v preklade „Sedem riek“). Východná a juhovýchodná hranica krajiny predstavuje oblasť vysokohorskú. Na  severovýchode oddeľuje od Sibírskej planiny  zalesnený Altaj, s najvyššou horou Belucha (4 506 m). Na juh od Altaja vytvára rieka Irtyš v kotline jazero Zajsan, ktorá je rozšírená o Buchtarminskú priehradnú nádrž. Ďalej na juh sa dvíha pásmo pohoria Tarbagataj s najvyššou horou Tastaj (2 992 m). Aj nasledujúce pohoria sa tiahnu približne v rovnakom smere ako Tarbagataj, teda od západu na východ. Najvyššia hora Kazachstanu Chan Tengri („Vládca duchov“) dosahuje výšku 7 010 m.

2.2 Klíma
Kazachstan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Kazachstan nie je pod vplyvom morského podnebia, preto má celá krajina kontinentálne suché a polosuché podnebie s chladnými zimami a teplými letami. Množstvo spadnutej vody sa pohybuje medzi 100 mm až 200 mm, najviac zrážok je na severe a na juhu v horách. Nachádza sa v subtropickom miernom pásme. V Astane je náročná klíma, typická najmä mimoriadne chladnými zimami s bežnými teplotami  –30°C a nezriedka až – 45°C, zima trvá od októbra do mája, letá sú horúce a teploty dosahujú až 35 °C.

2.3 Hydrosféra
Kazachstanu patrí severná a severovýchodná časť Kaspického mora a severná časť Aralského jazera (Severné Aralské jazero). V Kazachstane je viac ako 4000 rybníkov, priehrad a vodných nádrží. Väčšina jazier je bezodtokových. Úroveň ich hladiny sa mení  v závislosti od sezóny, ich obrysy a rozmery sa periodicky menia. V suchých rokoch z nich mnoho vyschne, alebo sa premenia na slaniská. Najviac jazier je v severnej časti krajiny, kde je množstvo uzavretých zníženín. V stepnej oblasti, v horách a v údoliach veľkých riek prevládajú sladkovodné jazerá, zatiaľ čo v polopúšťach, púšťach a horských prepadliskách sú slané jazerá.  Z týchto jazier sa potom získavajú rôzne soli. Približne 30 jazier obsahuje liečivé bahno. Riečna sieť je veľmi nepravidelná a hlavné toky sa tiahnu skôr okrajovými časťami krajiny. Veľkú časť centrálneho Kazachstanu tvoria bezodtokové polopúšte, v ktorých sa „strácajú“ rieky ako napríklad Sarysu alebo Ču. Oproti tomu lesostepné oblasti na severovýchode sú posiate stovkami drobných jazier a popretkávané riečkami. Pre vodné toky, ktoré stekajú z vysokých hôr na juhovýchode krajiny je charakteristický maximálny prietok v období letného topenia sa horských ľadovcov, zatiaľ čo mnohé stepné rieky v tejto dobe vysychajú. Veľký význam má 500 km dlhý kanál medzi Pavlodarom a Karagandou, spájajúci Irtyš s Nurou.

V Kazachstane je približne 48 000 jazier o celkovej rozlohe 45 000 km2. 94 % z nich má rozlohu menšiu ako 1 km2. Väčšinou ide o jazerá záplavové, alebo deltové. Jazier s rozlohou nad 100 km2 je 21 (najvýznamnejšie- Balchaš, Zajsan- ako súčasť Buchtarminskej vodnej nádrže, Alakol, Tengiz, Seletyteniz, Sasykkol, Kušmurun, Markakol, Ulken-karoj  ai.).

3. Obyvateľstvo
3.1 Populácia
Počet obyvateľov Kazachstanu bol v roku 2006 15 233 244, 52 % sú ženy a 48 % sú muži. Hustota zaľudnenia je jednou z najnižších na svete, na 1 km2 žije v priemere 5,9 obyvateľov. 56,4 % ľudí žije v mestách, ktoré sú koncentrované v severovýchodnej časti Kazachstanu, a 43,6 % žije na vidieku. V priebehu posledných desaťročí sa počet obyvateľov neustále znižuje, tento úbytok je zapríčinený najmä odchodom obyvateľov za prácou do zahraničia ( v Číne žije približne 1 250 tis. Kazachov). Do Kazachstanu migrujú robotníci najmä z Uzbekistanu a Kirgizska. Miera migrácie je -3,33 na 1000 obyvateľov, záporné číslo znamená, že emigrantov je viac ako imigrantov.
 
3.2 Etnické členenie obyvateľstva
Zo sčítania obyvateľstva z roku 1999 vyplýva, že väčšina obyvateľov Kazachstanu sú Kazachovia, ktorých je 53,4 %, najpočetnejšiu menšinu tvoria Rusi, ktorých je 30,0%, potom nasleduje 3,7% Ukrajincov, 2,5% Uzbekov a 2,4% Nemcov  V Kazachstane žijú ľudia 131 rôznych národností, ju tu viac ako 800 tis. Ukrajincov, 500 tis. Nemcov, 400 tis. Uzbekov a viac ako 300 tis. Mongolov. Medzi rokmi 1989-1999 opustilo Kazachstan 1,5 milióna Rusov a 500tis. Nemcov. Ich odchod zapríčinil technický úpadok krajiny, keďže sa jednalo predovšetkým o inteligenciu. Migrácie obyvateľov však pokračujú dodnes v menšej miere. Kazachovia sú prevažne vidiečania koncentrovaný v južnej časti Kazachstanu, zatiaľ čo Nemci a Rusi žijú v mestách v severných provinciách.

4. Ekonomická charakteristika
4.1 Vývoj ekonomiky
V časoch ZSSR bola ekonomika Kazachstanu spätá s Ruskom v centralizovanom systéme Sovietskeho Zväzu,  jeho rozpad zapríčinil krach ekonomiky. V 90.-tych rokoch podiel priemyslu na HDP poklesol z 31% na 21% a celkový HDP klesol o 36% medzi rokmi 1990-1995. V roku 2002 posilnili priemysel nové náleziská ropy, ktoré pozdvihli podiel na  30%, od vtedy toto percento neustále stúpa. Vláda rozširovala privatizovanie štátnych podnikov, mnohé z nich však pripadli osobám,  ktoré boli nejako spojené s vládou. V roku 2000 tvorila ropa viac ako polovicu produktov priemyslu, mnohé odvetvia sú od nej závislé. Sektor poľnohospodárstva sa po rozpade ZSSR stal menej produktívnym. Strojárenský priemysel sa zameral na stavebné stroje, poľnohospodárske stroje a vojenskú techniku, podiel strojárenského priemyslu na HDP stúpa. 30% HDP Kazachstanu tvorí tzv. „tieňová ekonomika“ ktorá je rozšírená najmä vo vidieckych oblastiach. Hlavným, a kľúčovým, cieľom je dostať sa do Svetovej Obchodnej Organizácie (WTO), vyjednávania sa rozbehli na konci roku 2006. Ďalším cieľom je rozmanitosť priemyselnej výroby, keďže hlavným, a takmer jediným, ťahúňom je ropa, je potreba rozvinúť ne-ropný priemysel, ako zvyšovanie poľnohospodárskej produktivity, a vytváranie prostredia pre stredné a malé podnikanie.
 
4.2 Hospodárstvo
Hospodárstvo Kazachstanu čo do objemu zaberá tretie spomedzi republík bývalého ZSSR, za Ruskom a Ukrajinou. Nominálna hodnota HDP krajiny podľa výsledkov za rok 2002 v devízovom vyjadrení predstavovala čiastku cca 25 mld. USD. Pritom, začínajúc rokom 2001, kedy v Kazachstane vypukol „boom“ zahraničných investícií do veľkých projektov, tempá rastu ekonomiky sa nachádzajú na jednom z najvyšších stupňov spomedzi krajín SNŠ.
Jedna tretina HDP sa vytvára v oblasti priemyslu krajiny. Dodatočný podiel HDP z poľnohospodárskej činnosti je nepatrný, prestavuje niečo okolo 9%, nehľadiac na tú skutočnosť, že podiel plôch poľnohospodárskej výroby k celkovej ploche krajiny predstavuje až 81,7%. Oveľa väčší vklad do ekonomiky prináša sféra obchodu a taktiež dopravy a spojov. Ich spoločný prínos do hospodárstva krajiny predstavuje okolo 23%. Základným odvetvím priemyslu Kazachstanu je ťažobný priemysel, ktorý hodnotovo prináša niečo viac ako polovinu celého objemu priemyselnej výroby krajiny /50,5% podľa výsledkov 1. polroka 2003/. V neposlednej rade, 91% objemu ťažobného odvetvia predstavuje ťažba tepelno-energetických surovín. Je treba poznamenať, že ťažba ropy a plynu nie je len základným odvetvím hospodárstva, no aj hlavným zdrojom devízových príjmov do krajiny. Podiel exportu minerálnych produktov na celkovom objeme vývozu predstavuje okolo 65%.

Hlavným bohatstvom Kazachstanu je Tengizské nálezisko ropy, nachádzajúce sa v prikaspickej oblasti krajiny. Podľa rozpracovania šelfu Kaspického mora v krajine pracuje špeciálne založené medzinárodné konzorcium – OKIOS. Rozpracovaním zásob nálezísk plynu sa zaoberá národné prepravné konzorcium Karačaganak Petroleum Operating, ťažiace 49% kazašského plynu a Tengiz Chevroil /ešte 40% ťažby plynu/. Hlavnú úlohu na hospodárskom rozvoji hrajú nové projekty prepravy potrubím, ktoré umožňujú Kazachstanu výhodne vyvážať svoje uhľovodíkové zásoby na svetový trh. Najvýznamnejší z nich – Kaspické potrubné konzorcium, uvedené do prevádzky v roku 2001. Ešte jedna najstaršia potrubná vetva Atyraj-Samara po nedávnej rekonštrukcii taktiež zvýšila potenciál odvetvia.
K základným odvetviam priemyslu Kazachstanu je možné zahrnúť aj ťažbu uhlia. Najväčším náleziskom pre ťažbu uhlia v krajine možno považovať Ekibastuzskú uhoľnú panvu, rozprestierajúcu sa na severovýchode krajiny. V nej sa ťažia 2/3 všetkého kazašského uhlia. Pritom 90% vývozných dodávok uhlia /predovšetkým do Ruska, Poľska a Baltických krajín/ idú práve z tejto oblasti.

Na druhom mieste podľa významu po ťažobnom priemysle v Kazachstane je hutníctvo. Jeho podiel na priemyselnej výrobe predstavuje 17,3%. V krajine je rozvinuté jak hutníctvo farebných kovov tak aj čiernej metalurgie. Vďaka svojej vysokej kvalitatívnej úrovni je veľký dopyt a sú konkurencieschopné i na svetových trhoch najmä dodávky medi, olova, zinku a kadmia. Za posledných jeden a pol roka sa úspešne a rýchlym tempom rozvíjajú spracovateľské odvetvia. Osobitne skutočným prínosom je najmä prírastok v potravinárskom priemysle, ktorá začala rásť takmer rovnako ako aj ťažba ropy a plynu. Pri tomto je potrebné poznamenať, že podiel potravinárskeho priemyslu v priemyselnej výrobe je väčší než sa to vyskytuje v iných krajinách ázijského a kaukazského regiónu v priestore bývalého ZSSR. Predstavuje viac ako 10%. Uvedená situácia svedčí o raste vnútorného dopytu, ktorý zapríčiňuje rozvoj odvetví, namierené na vnútornú spotrebu a potvrdzuje začiatok tendencií k diverzifikácii ekonomiky. Posledné okolnosti sú pre Kazachstan osobitne vážne, nakoľko sa nie raz podroboval kritike medzinárodných finančných inštitúcií a ratingových agentúr za veľkú závislosť hospodárstva krajiny od vývozu surovín.

Nehľadiac na to, že podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP v celkovej hodnote hospodárstva nie je veľký, je rozvinuté dostatočne na to, aby zabezpečovalo krajinu všetkými nevyhnutnými druhmi poľnohospodárskej produkcie. Okolo 60% produkcie poľnohospodárstva poskytuje rastlinná výroba, základným produktom ktorého sú – obilniny. Slabým článkom hospodárskeho rozvoja Kazachstanu zostáva spokojne nízky stupeň tempa rastu reforiem odvetví, netýkajúcich sa ropného a plynárenského odvetvia. Privatizácia ide taktiež pomalým tempom, ako v rade susedných krajín SNŠ, čo má za príčinu vo väčšine firiem a podnikov málo efektívnu prácu. Je potrebné taktiež uviesť vysoký stupeň administratívnych, nie trhových metód vedenia štátneho hospodárstva. Vedenie krajiny vykazuje silnú protekcionársku politiku vo vzťahu k nesprivatizovaným podnikom a fakticky prekáža uskutočneniu procesu bankrotov neefektívnych spoločností. Podobná neefektívnosť zdržuje investície v iných odvetviach, okrem ťažobného. Sťažené je tým aj prerozdelenie prostriedkov pre celé hospodárstvo krajiny, obdržaných v čase začiatku investičného boomu v roku 2001.

4.3 Nerastné suroviny
Kazachstan je na šiestom mieste vo svete čo sa týka nerastného bohatstva. Kazachstan je jedna z najbohatších krajín čo sa týka zásob ropy, plynu, titánu, magnézia, olova, uránu, zlata a ďalších farebných kovov. Kazachstan je dôležitým producentom volfrámu, podľa zásob volfrámu je na prvom mieste vo svete, na druhom mieste podľa zásob chrómových a fosforových rúd, na štvrtom podľa zásob olova a molybdénu, na ôsmom podľa zásob železnej rudy. V Kazachstane je známych 14 ropných „bazénov“, z ktorých je preskúmaných iba 160 nálezísk ropy a plynu. Celkové zásoby ropy a plynu  na severnom pobreží Kaspického mora sa pohybujú okolo 3-3,5 mld. ton ropy a 2-2,5 mld. m³  plynu. V dnešnom Kazachstane sa odhaduje existencia 300 nálezísk zlata z ktorých je 173 už preskúmaných. Takisto je v Kazachstane preskúmaných 100 uhoľných nálezísk, najväčšími sú Ekibastuzské nálezisko a Karagandinské nálezisko.

Kazachstan má bohaté zásoby chrómu, uhlia, medi, zlata, železnej rudy, volfrámu, uránu, vanádu, a zinku. Ťažba uhlia, ktorá bola po rozpade ZSSR obmedzená, je umiestnená v severnej časti stredného Kazachstanu v provincii Karaganda (Quaraghandy), ťažba medi, ktorú prevádzkujú britské a juhokórejské koncerny, je umiestnená v provincii Džezkazagan (Zhezqazghan) presne na juh od provincie Karaganda. Fosfáty sa ťažia v provinciách Džambul (Zhambyl) a Šimkent (Shymkent), ktoré sú pri južnej hranici Kazachstanu. Ložisko zlata sa nachádzajú v severných provinciách a v provincii Džambul, tieto zásoby ešte nie sú plne vyťažené. Ťažba uránu by mala v rokoch 2006-2012 prudko stúpnuť a vyniesť Kazachstan na prvé miesto v ťažbe. Kazachstan má nesmierny ťažobný potenciál, odhaduje sa, že má 1% všetkého uránu na Zemi. Mnoho nerastných surovín zostáva v zemi, pretože priemysel sa zameriava skôr na ropu a zemný plyn.

5. Infraštruktúra
5.1 Železničná doprava
V roku 2004 bolo v Kazachstane nameraných 14 200 km železníc, z ktorých bolo elektrifikovaných približne len 4 000 km. Železničná infraštruktúra je taktiež v úbohom stave, a to aj napriek tomu, že 75% všetkého nákladu a 50%  cestujúcich sa prepravuje vlakom. S pomocou zahraničných investícií štátna spoločnosť Kazašské železnice úplne reorganizovala svoju štruktúru a činnosť, keďže sovietsky systém bol neefektívny. Sieť železníc je riedka a nerovnomerná, je umiestnená z väčšej časti  na severe krajiny, kde sa spája s ruskými železnicami. železnica sa napája na Trans-sibírsku železnicu, alebo do európskej časti Ruska. Hlavný uzol v centrálnej časti je  Šimkent, kam smerujú železničné trate z Uzbekistanu. Potrebná reforma administratívnej štruktúry a dopravnej infraštruktúry je veľmi pomalá, ale kladie dôraz na vybudovanie železnice, ktorá by spájala Čínu s Ruskom.
 
5.2 Cestná doprava
Dopravná infraštruktúra ani zďaleka nespĺňa potreby tak rozsiahlej krajiny. Oprava a výstavba ciest je nedostatočne finančne zabezpečená a premyslená, a to aj napriek podpore medzinárodných bánk, ktoré už niekoľko rokov dotujú rozvoj infraštruktúry. Počas sovietskej éry bol Kazachstan predovšetkým poľnohospodársky štát, preto nebolo treba stavať kvalitné asfaltové cesty. Po rozpade ZSSR bol stav ciest katastrofálny. Kazašská vláda sa každoročne snaží vybudovať novú dopravnú infraštruktúru. Najväčším problémom však je, že cesty, ktoré sú opravené sa kvôli nekvalitnej oprave po krátkom čase opäť zničia, najväčším problémom je teda nekvalitná údržba. Zlý stav ciest je vo všetkých mestách, okrem hlavného. V roku 2005 bolo v Kazachstane približne 90 000 km ciest, z ktorých malo 84 100 km pevný povrch. 23 000 km diaľnic je v chatrnom stave. Hlavná dopravná tepna dlhá 1 222 km vedúca z Astany do Almaty bola renovovaná v roku 2000. Na hranici s Ruskom je 46 hraničných prechodov, 7 s Kirgizskom a Uzbekistanom, a 6 prechodov s Čínou. Vďaka príjmom z exportu ropy stúpol počet súkromných automobilov v celom Kazachstane. Aj keď sa stav ciest mierne zlepšuje, ešte stále nedosahujú potrebnú kvalitu. Cestná sieť je pomerne riedka a nerovnomerná, čo spôsobuje členitý terén a drsné klimatické podmienky. Štatistiky ukazujú, že počet áut je v pomere ku obyvateľom priaznivý, skutočnosť je však taká, že je mnoho ľudí, ktorí majú viac áut a mnoho ľudí ktoré nemajú žiadne auto.
 
5.3 Lodná doprava
Hlavnými prístavmi sú mestá Aqtau a Atyrau na pobreží Kaspického mora. Najväčšími riečnymi prístavmi sú Oskemen, Pavlodar, a Semey, ktoré ležia na rieke Irtyš. V roku 2001 začali medzi Azerbajdžanom, Iránom a Ruskom plávať trajekty. Kazachstan má okolo 4 000 km splavných úsekov riek, 80% pripadá na rieku Irtyš.
 
5.4 Letecká doprava
V roku 2006 bolo v Kazachstane 16 väčších letísk a 51 menších letísk. 9 malo pristávaciu dráhu dlhšiu ako 3 000 m. 3 letiská, v Almaty, Aqtau, a v Atyrau prevádzkujú zahraničné lety.  Lety z Almaty smerujú do bývalých krajín ZSSR, do Ruska, do niektorých európskych krajín, a na stredný východ. Rozvoj leteckej dopravy sa pozastavil z dôvodu sporov o kontrolu odvetvia v posledných rokoch. Hlavnou domácou leteckou spoločnosťou sa potom stal Air Astana.
 
5.5 Potrubná doprava
Potrubná preprava má v rozsiahlej krajine s množstvom ropy veľký význam. V roku 2006 bolo v Kazachstane 11 019 km potrubia na prepravu plynu, 10 338 km potrubia na prepravu ropy, 1 095 km potrubia na prepravu spracovaných produktov, a 658 km potrubia na prepravu kondenzovaného plynu. Kazachstan je napojený na ruskú potrubnú sieť. Stredoázijský ropovod vedie ropu z Kazachstanu cez Turkmenistan a Afganistan do pakistanského prístavu Gwadar.

6. Zaujímavosti
Kumys - Kumys je kobylie mlieko v čerstvom alebo kvasenom stave. Kvasené sa vyrába tak, že kobylie mlieko sa dlho mieša v nádobe alebo v koženom vaku, nechá sa najmenej 12 hodín uležať a potom, už mierne kyslé sa pije. Nevypije sa však všetko, ale vždy sa niečo nechá ako základ pre novú dávku. Vraj až takto pripravený kumys je ten správny. Kumys niekomu chutí, iný ho nemôže ani cítiť...
Jurta - pôvodne táborisko, plstený stan s drevenou kostrou stredoázijských a mongolských kočovníkov. Mongoli - odpradávna spätí so životom na vidieku - dodnes držia tohto premysleného obydlia predkov, ktoré je s drobnými inováciami veľmi funkčné i v súčasnosti. Jurte je dodnes verná polovica všetkých Mongolov. I keď máte byt v meste na sídlisku, býva zvykom mať ešte na okraji mesta jurtu, akúsi "chalupu", ktorú používajú Mongoli jednak pre rekreáciu a jednak v nej polovica mesta skutočne býva!

6.1 Kozmodróm Bajkonur
Postavený bol v Kzyl-Ordinskej a Karagandskej oblasti na území Kazašskej SSR (teraz Kazachstan) medzi mestami Kazalinsk a Džusaly na základe rozhodnutia vlády ZSSR č. 292-181 zo dňa 12. ferbrára 1955 ako 5. Naučno-issledovateľskij ispytateľnyj poligon Ministerstva obrany ZSSR pre skúšky balistických rakiet. Organizačná štruktúra vojenskej správy strelnice bola ustanovená direktívou Generálneho štábu ozbrojených síl ZSSR zo dňa 2. mája 1955; tento deň bol neskôr rozkazom ministra obrany ZSSR č. 00105 zo dňa 3. augusta 1960 oficiálne označený za dátum zriadenia kozmodrómu. Správou kozmodrómu boli poverené raketové vojská RVSN (Raketnyje vojska strategičeskogo naznačenija), neskôr rampy pre kozmické nosiče spravovali VKS (Vojenno-kosmičeskie sily), ktoré v roku 1996 prešli naspäť do RVSN. V roku 1999 bolo rozhodnutím ruskej vlády zriadené stredisko FGUP Federaľnyj kosmičeskij centr „Bajkonur“ a v súvislosti s tým prebrala postupne rampy do svojej opatery ruská kozmická agentúra RAKA (Rossijskoje aviacionno-kosmičeskoje agentstvo) alebo skrátene Rosaviakosmos, teraz FKA (Federaľnoje kosmičeskoje agentstvo). V roku 2001 boli vytvorené KVRF (Kosmičeskie vojska Rossijskoj federacii), pod ktoré spadla vojenská časť kozmodrómu. Súčasný oficiálny názov je 5. Gossudarstvennyj ispytateľnyj kosmodrom Ministerstva obrany Ruskej federácie.

Prvý štart balistickej rakety sa odtiaľ uskutočnil 15. augusta 1957, od 4. októbra 1957, keď odtiaľ bola vypustená prvá umelá družica Zeme Sputnik 1, sa používa aj pre kozmické štarty. V západnej tlači býva často nazývaný Tjuratam podľa blízkej železničnej stanice. Pôvodná obec Bajkonur (kazašsky Bajkonyr) leží asi 320 km severovýchodne od kozmodrómu (súradnice 47°30´ s.š., 66°02´ v.d.); jej meno bolo pre kozmodróm používané kvôli utajeniu jeho skutočnej polohy. Po rozpade ZSSR v roku 1993 Bajkonur prešiel do vlastníctva novovzniknutého samostatného štátu Kazachstan, ale po zložitých jednaniach bola 4. januára 1994 podpísaná dvojstranná medzivládna dohoda o dlhodobom prenájme kozmodrómu Ruskej federácii na dobu najmenej 20 rokov za 115 mil. USD ročne. Dňa 9. januára 2004 podpísali ruský prezident V. Putin a kazašský prezident N. Nazarbayev dohodu o predĺžení prenájmu do roku 2050 (zmluva bola ratifikovaná ruskou Dumou 25. mája 2005). V januári 2005 bola zriadená spoločná kazašsko-ruská spoločnosť „Bajterek“ pre komerčné zaisťovanie štartov nosných rakiet typu Angara.

Popis kozmodrómu
Vlastný kozmodróm zaberá plochu 6717 km2. Nachádza sa tu 15 rámp deviatich typov pre vypúšťanie kozmických nosičov, 4 rampy pre vypúšťanie medzikontinentálnych balistických rakiet, 11 montážnych budov MIK (montažno-ispytatělnyj korpus) s 34 halami pre prípravu nosných rakiet a družíc a sond, 3 tankovacie stanice pre plnenie nádrží kozmických telies kvapalnými pohonnými látkami a stlačenými plynmi, sledovacie stanice s výpočtovým strediskom pre zaisťovanie vzletu rakiet, stanice pre skvapalňovanie vzduchu pre výrobu kvapalného kyslíku a dusíku (kapacita 300 t/deň), tepelná elektráreň s výkonom 60 MW, energovlak s výkonom 72 MW, 2 letisko („Krajnyj“ a „Jubilejnyj“, kde bola pristávacia dráha sovietskeho raketoplánu Buran), 470 km železničných tratí (z toho 40 km špeciálneho rozchodu), 1281 km ciest, 6610 km elektrorozvodných sietí a 2784 km spojovacích sietí.

Využitie kozmodrómu
Z kozmodrómu sú a v minulosti boli vypúšťané všetky sovietske a ruské pilotované kozmické lode typu Vostok, Voschod a Sojuz a bezpilotné nákladné kozmické lode typu Progress, zásobujúce Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Tiež odtiaľ štartujú stacionárne telekomunikačné družice, sondy k Mesiacu, sondy k planétam a časť vedeckých, aplikovaných a vojenských umelých družíc Zeme. Používali alebo používajú sa na to rôzne typy nosných rakiet; v súčasnosti najmä rôzne modifikácie typov Sojuz, Proton a Zenit.

Záver
Pri vypracovaní tejto práce sme čerpali z najrôznejších zdrojov, predovšetkým z internetu, kde sme boli prekvapení dostupnosťou a kvalitou týchto informácií. Množstvo údajov sme prekladali z cudzích jazykov a to najmä z angličtiny a češtiny. Snažili sme sa objektívne a zrozumiteľne priblížiť Kazachstan všetkým tým, ktorí majú o danú problematiku záujem a snažia sa rozširovať svoje vedomosti aj v oblasti geografie. Po spracovaní danej témy sa náš pohľad na Kazachstan značne zmenil. Predtým sme ho považovali za veľmi zaostalý štát. No po hlbšom vniknutí do problematiky sme zistili, že je to krajina s obrovským potenciálom, ktorý zatiaľ žiaľ ostáva nevyužitý. Značnou výhodou Kazachstanu sú jeho bohaté náleziská ropy, zemného plynu, ale aj iných nerastných surovín. Toto nerastné bohatstvo tvorí základ ekonomiky krajiny, ktorá je zatiaľ orientovaná predovšetkým na ťažbu a vývoz nerastných surovín a nie na ich ďalšie spracovanie, ako tomu býva u vyspelých európskych a svetových štátov. Hoci transformácia postkomunistického hospodárstva na trhové je náročný proces, Kazachstan prejavuje ambície dostať sa do prvej 50-tky najviac konkurencieschopných krajín sveta (v súčasnosti je podľa svetového indexu na 56. mieste). 
Táto práca obohatila naše poznatky z oblasti geografie a veríme, že bude rovnakým prínosom a zdrojom poznania aj pre Vás.

Administratívne členenie Kazachstanu
-  Západokazašská oblasť (hlavné mesto Uralsk)
- Atyrauská oblasť (Atyrau)
- Mangystauská oblasť (Aktau)
- Akťubinská oblasť (Akťubinsk)
- Kostanajská oblasť (Kostanaj)
- Severokazašská oblasť (Petropavlovsk)
- Akmolská oblasť (Kokčetau)
- Pavlodarská oblasť (Pavlodar)
- Východokazašská oblasť (Usť-Kamenogorsk)
- Karagandská oblasť (Karaganda)
- Kyzylordská oblasť (Kyzyl-Orda)
- Jihokazašská oblasť (Šymkent)
- Žambylská oblasť (Taraz)
- Almatinská oblasť (Taldykorgan)