Kuba (Havana)

Kuba (Havana)
 
- Základná charakteristika :
-   ROZLOHA: 110 922km2
-   POČET OBYVATEĽOV: 11 019 000
-   HLAVNÉ MESTO: Havanna
-   HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 99,4 obyvateľov./km
-   ÚRADNÝ JAZYK: Španielčina
-   MENA: kubánske peso
-   OBYVATEĽSTVO: belosi (51 %), mulati (37 %), černosi (11 %), iné (1 %)
-   NÁBOŽENSTVO: ateisti (56 %), rímskokatolícke (39 %), evanjelické (3,3 %)
- PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 76 rokov
-   GRAMOTNOSŤ: 94%
 
2. Poloha:
Kuba má významnú geografickú polohu a ovláda značnú časť amerického stredomoria. Od Floridy ju na západe delí iba 180 km široký Floridský prieliv. Od ostrova Yucatánu 210 km široký Yucatánsky prieliv, od ostrova Haiti na východe prieliv Paso de los Vientos, široký iba 77 km, od Bahamských ostrovov na severovýchode Bahamský prieliv a na juhu sa približuje Jamajke na vzdialenosť 140 km. Rozprestiera sa na najväčšom ostrove Veľkých Antíl a šiestom najväčšom ostrove na svete. Na hlavný ostrov pripadá 94% územia. Má pretiahnutí tvar je 1275 km dlhý a 31 až 191 km široký. Ďalej sa rozprestiera na 1600 väčších či menších ostrovoch. Pobrežie s celkovou dĺžkou 3500 km je značne členité, zväčša ploché, močaristé, len na juhovýchode strmé a neprístupné.
 
3. Prírodné podmienky:
V dávnych horách, pred 160 alebo 180 miliónmi rokov, sa v miestach dnešnej Kuby vlnila hladina mora. Sopečná činnosť, erózia, morské náplavy pokračovali celé obdobie kriedy až do treťohôr .Podľa Wegenerovej teórie vznikla Kuba i ostatné karibské ostrovy v náväznosti na juhoamerickú pevninu niekde pri brehoch Guayany a Venezuely a neskôr sa odtrhli a putovali smerom k severozápade do dnešných miest. Povrch Kuby tvorí prevažne nížina. Južné pobrežie lemujú mangrovové močiare a jemne zvlnená pahorkatina. Nad 1000 m sa dvíhajú pohoria: v strede Escamuray a na východe Sierra Maestra. Najvyšším vrchom je Turquino (1971 m n. m.). Ostatné ostrovy s výnimkou Pinosu sú koralového pôvodu. Severné a južné pobrežie obklopujú skupiny malých ostrovčekov z ktorých najväčší je Isla de Pios 2199 km2.

3.1 Vodstvo:
Riečna sieť je pomerne hustá. Najvýznamnejšia s pomedzi 200 zväčša krátkych riek je Rio Cuato, ktorá pramení v pohorí Sierra Maestra. Je dlhá 370 km z toho splavná iba na 112 km. V krasových oblastiach sa vyskytujú miznúce sa podzemné rieky. Jazerá na Kube skoro nie sú.. Značnú oblasť pokrývajú močiare napr. polostrov Ciénaga de Zapata. Rieky sú krátke a v priebehu roka výrazne menia svoju veľkosť, preto nemôžu byť využité na výrobu elektrickej energie čo spôsobuje Kube značné problémy.
 
4. Podnebie:
Podnebie na Kube je tropické, pasátové, s presne vymedzením obdobím dažďov. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca v roku tj. júl je 27°C a teplota najchladnejšieho mesiaca tj. január je 23°C. Teplotné minimá sa pohybujú pod 5°C a maximá dosahujú 40°C. Dlhodobý ročný priemer teploty je 25,5 °C. Východné a severovýchodné pasáty prinášajú vlahu a vytvárajú v pohoriach vlhkú náveternú a suchú záveternú stranu. Obdobie dažďov trvá od mája do októbra (75% ročného úhrnu zrážok). Najsuchší mesiac je február. Ročný priemerný počet zrážok je 1300mm. Najviac zavlažované je východné pobrežie kde spadne ročne až 1900 mm zrážok. To zapríčiňuje vysokú vlhkosť vzduchu asi 70 - 80 %. Severozápadnú časť často postihujú víchrice a hurikány, asi 10 ročne, ktoré spôsobujú značné škody. Prichádzajú pravidelne z Karibského mora, alebo vznikajú na prehriatej hladine blízkeho Atlantiku. Niekedy hurikán zasiahne more, ktoré sa rozbúri a veľké vlny spôsobujú veľké straty. Najničivejšie vlny zaznamenali 9. septembra 1932 keď obrovské rozbúrená vlna zničila celé Santa Cruz del Sur.
 
5. Objavenie:
Sám ostrov objavil Krištof Kolumbus 28.10.1493. Druhí deň po objavení ostrova pristal v San Salvadore (severné pobrežie Kuby). V lodnom zápisníku z 28.októbra 1492stojí: „ More pri pobreží je všade hlboké a čisté, ústie rieky potom široké stodvanásť stôp, čo je dostatočne široké pre vyplávanie pri protivnom vetre… Okolo rieky je všade plno nádherných stromov, odlišných od našich a všetky plné plodov a kvetov. Je tu tiež veľká hojnosť paliem, ale iných ako u nás vzrastom sú prostredné, kmene majú bez šupín a nadmerne veľké listy, ktorými tu pokrívajú strechy domov. A všade samá rovina…Je to najkrajší ostrov, aký kedy ľudské oko zazrelo.“

Poslal dvoch vyslancov Rodriga de Jérez a Luise de Torres, aby našli, „kráľa tejto zeme“ Vrátili sa o tri dni. Prekvapilo ich, že mnoho domorodcov držalo v ruke ohorené drevo a používali byliny k „vlastnému vykurovaniu“ Bolo to prvé stretnutie Európana s fajčením tabaku. Videli veľa zaujímavého napr. bavlnu, fazuľu, mames (sladké zemiaky) a psov, ktorý neštekali. Ľudia tam boli pripravení a dávali im veľké množstvo a kúsky zlata vymieňali za rôzne maličkosti. Na jar roku 1494 pri svojej druhej ceste do Nového sveta navštívil Kolumbus zátoku Guantánamo, ktorú nazval Puerto Grande. Invázia španielskych kolonizátorov prišla z Haiti. Baracoa založená v roku 1512 na mieste indiánskej osady bola prvým mestom ostrova. Odtiaľto začala okupácia Kuby. Bývalá španielska kolónia získala nezávislosť roku 1898
 
6. Obyvateľstvo:
Pôvodné indiánske obyvateľstvo tvorili kmene Siboneyov a Guanajatabeycov, žili najmä na pobreží a živili sa rybolovom. V 7. - 9.stor. sa prisťahovali na Kubu skupiny Avarakov, ktoré potlačili domáce obyvateľstvo. Po dobití Kuby Španielmi, Indiáni v dôsledku krutého zaobchádzania a privezených chorôb postupne vymierali. V roku 1532 ich to bolo len 5000. V súvislosti s rozvojom plantážnictva sa však prejavil nedostatok pracovných síl. Španielski veľkostatkári ho riešili dovozom čiernych otrokov z Afriky na Kubu. Od roku 1792 do roku1817 zvýšil sa počet černochov a mulatov zo 119 000 na 315 000 takže tvorili 65% všetkého obyvateľstva. Od roku 1780 do roku 1880 privliekli na Kubu takmer milión čiernych otrokov, tí tvorili väčšinu kubánskeho obyvateľstva. Po zrušení otroctva v roku 1886 vzrástla emigrácia bieleho obyvateľstva zo Španielska. Onedlho pracovalo na plantážach cukrovej trstiny už 45 000 bielych robotníkov. Prisťahovalectvo zo Španielska pokračovalo aj neskôr: v r. 1919-1931 ich prišlo na Kubu 300 000. Dnes prevláda na Kube biele obyvateľstvo. 
 
7. Vláda:
Kuba je socialistický štát, ktorý uznáva komunistickú ideológiu. Národné zhromaždenie, ktoré je tvorené 598 poslancami, ktorí sú volení na obdobie piatich rokov, pozostáva zo Štátnej Rady a Rady Ministrov. Na čele štátu stojí prezident, lepšie povedané diktátor Fidel Castro
 
8. Doprava:
V mestách ľudia využívajú najmä bycikle a preplnené autobusy. Od roku 1990 sa predalo vyše 2 000 000 byciklov. Taxíky sú v mestách skôr zriedkavosťou. Na vidieku sú najvyužívanejšie konské záprahy. Medzi väčšími mestami premávajú vlaky a autobusy. Viac ako autá sú využívané motorky.
 
9. Zdravotníctvo:
Zdravotnícke služby sú bezplatné pre všetkých obyvateľov. Kuba má približne 267 nemocníc a viac ako 420 kliník ponúkajúcich primárne služby. Kuba má najnižšiu úmrtnosť a najdlhšiu priemernú dĺžku života zo všetkých štátov Strednej a Južnej Ameriky.
 
10. Hospodárstvo:
 
10.1 Priemysel:
 Najdôležitejším odvetvím priemyslu je výroba cukru z cukrovej trstiny, výroba cigár, výroba papiera a spracovanie rúd.
 
10.2 Poľnohospodárstvo:
 Najdôležitejšími plodinami sú cukrová trstina, tabak a citrusové ovocie. V menšej miere káva, banány, ryža, zemiaky a fazuľa.
 
10.3 Nerastné suroviny:
Kuba má jedno z najväčších nálezísk niklu na svete. Zásoby sa odhadujú na 19,2 milióna ton. V produkcii niklu sa Kuba radí na piate miesto vo svete hneď po Kanade, Rusku, Novej Kaledónii a Austrálii. Ročne sa produkuje okolo 37 tisíc tón niklového koncentrátu. Bane a spracovateľské závody sú v mestách Moa a Nicaro. Obrovské bohatstvo pre Kubu predstavujú medené ložiská v provincii Pinar del Rio: Matahambre, Francisco, Dora, Constancia a ďalšie. Kuba má veľké zásoby asfaltu , ťaží soľ z morskej vody, mramor, kaolín, železo, olovo, zinok, antimón, cín, volfrám, cementárenské suroviny a fosforid.

11. Cestovný ruch:
Do konca 50-tých rokoch bola Kuba jediným zábavným oddychovým centrom. Neskôr záujem trocha poklesol. V posledných rokoch sa však turismus opäť vyvinul na najlepší štandard. Nájdeme tu hotely a kluby rôznych kategórií s rozmanitým zábavným programom, s najlepším výberom športových možností, dobré jedlo, hudba, Cuba Libre a mnoho iných vecí. Obdivuhodná je tu priateľskosť, ochotu a pohostinnosť Kubáncov, ktorá očarí a milo každého prekvapí. Kuba je známa svojou starou kultúrou, je to najstaršia krajina v "Novom svete". Má veľmi živú zmiešanú kultúru: tu vytvorili Európa a Afrika spoločné dejiny. Nájdeme tu možno najkrajšiu pláž sveta Varadero Viac ako 20 km jemného bieleho piesku, s azúrovo modrým morom sa tiahne pozdĺž tohoto pobrežia. Niekoľko metrov vysoké kokosové palmy robia tento slnečný raj perfektným a poskytujú ideálne predpoklady k oddychovému kúpeľnému pobytu. Aj napriek krásam ostrova je cestovný ruch málo rozšírený. Vzhľadom na slabú infraštruktúru nie sú využité možnosti krajiny.

Ďalšie lákadlá pre turistov sú pravé kubánske cigary(medzi najlepšie značky patria napríklad Cohiba, Montecristo alebo La Aroma De Cuba) a pravý kubánsky rum napríklad Havana club.

11.1 La Habana (Havana) :
Najväčším a najrušnejším mestom v karibskej oblasti je dvojmiliónová Havana, hrdé staré mesto, ktoré UNESCO zaradilo na zoznam svetového kultúrneho dedičstva. Architektúra 19. storočia sa vyznačuje veľkou hustotou domov (ktoré sa však už pomaly rozpadávajú) s úzkymi ulicami a veľmi rušným centrom Vedado, ktoré bolo vybudované počas 40-tych a 50-tych rokov, kedy bol v krajine najvýraznejší vplyv Spojených štátov. Najslávnejší je hotel Nacional, ktorý je stále podporovaný filmovými hviezdami Hollywoodu. V tomto období bol vybudovaný aj Miramar, oblasť plná zelene určená pre rezidencie veľvyslancov, ktorá pripomína floridské Miami. „Morská stena“ známa pod menom Malecón je dlhá 5km a je obľúbeným miestom pre schôdzky najmä za šera. Havanské najlepšie pláže Playas del Este sú vzdialené od centra asi 20km.

Havana je úzko spätá s americkým spisovateľom Ernestom Hemmingwayom. Jeho najobľúbenejším miestom bol bar La Bodeguita Del Medio, ktorý sa nachádza len pár krokov od nádhernej mestskej katedrály z 18. storočia. Na susediacom námestí Plaza de Armas odporúčame prehliadku Museo de la Ciudad a nedávno otvorený Palacio del Segundo Cabo, bývalú rezidenciu Captains General, ktorá sa pýši nádherným strešným výhľadom na okolie.
Nádherne vynovené miestnosti múzea Museo de Arte Colonial sú vyhľadávané svetovou turistikou. Medzi tri najstaršie havanské zámky patrí Castello de la Real Fuerza. Podľa washingtonského Kapitolu bol postavený prepychovo dekorovaný Capitolio, v ktorom sídlila i kubánska vláda. Museo de la Revolución sa nachádza v bývalom prezidentskom paláci. Pod múzeom v sklenenom kryte odpočíva jachta Granma, na ktorej sa v roku 1956 späť na Kubu priplavil Castro s ďalšími revolucionármi. Turisti si môžu so sprievodcom prezrieť aj výrobu tabakových výrobkov vo fabrike Fábrica de Tobacos Pártagas.

11.2 Víza:
Pre vstup do krajiny je potrebný platný cestovný pas a príslušné vízum, o ktoré možno požiadať na veľvyslanectve v Bratislave. Starostlivo si uschovajte kópiu povolenia, ktoré vyplňujete pri vstupe do krajiny - pri odchode ho budú kontrolné orgány vyžadovať. Pri odlete z krajiny sa platí poplatok vo výške 25 USD na osobu. V krajine platí prihlasovacia povinnosť.
Pri vstupe na Kubu je každý návštevník povinný vyplniť štatistický lístok ( za dieťa do 14 rokov vyplňuje rodinný príslušník alebo spolucestujúci ). V tlačive sa uvádzajú osobné údaje a adresa, kde sa bude návštevník počas pobytu na Kube zdržiavať. Je potrebné si tento štatistický lístok dôsledne uschovať, pretože pri odchode z krajiny dochádza pri jeho strate k problémom s colnými orgánmi. V prípade, že si občan SR chce predĺžiť pobyt na Kube nad 30 dní (krátkodobý pobyt), je povinný požiadať na migračnom úrade podľa miesta bydliska, najmenej 3 dni pred uplynutím 30 - tich dní o predĺženie pobytu (platí max. doba predĺženia do 180 dní žiadateľ je povinný zaplatiť na kubánskom migračnom úrade poplatok vo výške 40,-USD za osobu za každý mesiac).

11.3 Slovník:
-   Zbohom = Hasta luego
-   Dobré ráno = Buenos días 
-   Dobrú noc = Buenas noches
-   Nerozumiem = No entiendo
-   anglicky = inglés
-   francúzsky = francés
-   nemecky = alemán   
-   ty = Tú
-   ja = Yo 
-   my = Nosotros
-   Dcéra = la hija
-   Syn = el hijo
 
12. Politické dejiny :
 
12.1 Kubánska revolúcia,26. Júla 1963:
Prebiehal v Santiagu de Cuba karneval ako iné roky. Večer pred tým prešiel mestom sprievod masiek. Ráno keď Santiago bolo unavené po prebdenej noci, došlo k útoku skupiny kubánskych vlastencov a odporcov Batistovej diktatúry na krásne Moncády, kde bol ubytovaný pluk s 3000 mužmi a odkiaľ plukovník Chivando ovládal mesto a celý kraj. Mladý vojak sa priblížil k hliadke a zavolal, „Vjazd pre generála“. Prekvapené stráže rýchlo otvárali bránu. Skupina revolucionárov oblečená vo vládnych uniformách obkľúčila stráže. V kasárňach vypukol poplach, Santiagským ránom zazneli výstrely samopalov. Útočníci, na ktorých čele stál dvadsaťsedem ročný Dr. Fidel Castro Ruz, do tej doby známi člen opozičnej Študentskej federácie( Federación Estudiantil Univerzitaria ), podľahli presile, niektorí padli iný boli uväznení. Proti očakávaniu sa útok na kasárne nestal signálom pre povstanie obyvateľstva. Ľud v posledných rokoch trpel nezamestnanosťou a krutosťou diktátorského režimu bál sa odplaty, a preto nič neriskoval. Na povstanie nebol pripravený. Tí, ktorí prežili boli 16.októbra postavení pred súd. Niektorí z obvinených medzi nimi aj Dr. Fidel Castro odmietli obhajcu a obhajovali sa sami. Nebáli sa odsúdiť Batistovu diktatúru. Všetci revolucionári boli odsúdení na 15 rokov vezenia.

V roku 1955 bol pod silnou vojenskou kontrolou do funkcie prezidenta oficiálne zvolený Batista. Vyhlásil pri tejto príležitosti amnestiu. Oslobodil všetkých účastníkov útoku na Moncadu okrem Fidela Castra. Neskoršie však pod tlakom verejnej mienky a tiež po iniciatíve vládnych činiteľov , bol Fidel Castro rovnako prepustený. On 7.júla 1955 odletel do Mexika, kde sa pripravoval na ozbrojené povstanie. Úporný dvojročný boj povstaleckej armády, vyvrcholil ľudovým povstaním 1 januára 1959 bola batistova vláda zvrhnutá a nastolená revolučná vláda. Predsedom sa stal Fidel Castro a vo funkcii je do dones.

12.2 Blokáda USA:
V apríli 1961 Fidel vyhlásil, že Kuba vstupuje do obdobia socialistickej revolúcie. Nebezpečenstvo jej hrozilo hlavne zo strany amerického imperializmu a s ním spojených reakčných síl. V apríli kubánsky ľud hrdinsky odrazili intervenciu kubánskych kontrarevolucionárov, ktorých všestranne podporovali USA. Bola to prvá vojenská porážka imperializmu USA na kontinente a mala obrovský medzinárodný význam. V októbri 1962 v dôsledku agresívnej činnosti amerického imperializmu, ktorý vyhlásil námornú blokádu Kuby v súvislosti umiestnenia sovietskych zbraní na kubánskom území, nevyhnutných na obranu. Pevná pozícia a rozhodné opatrenia Sovietskeho zväzu, ako aj revolučná tvrdosť Kubáncov však zmierili imperialistické plány na obsadenie krajiny. V ďalších rokoch bola uskutočňovaná politická a ekonomická blokáda zo strany USA. Nehľadiac na to, že tieto ťažkosti spôsobovali Kube vážne sociálne a ekonomické ťažkosti, socialistická výstavba pokračovala rýchlym tempom a dosiahla vynikajúce výsledky vo všetkých oblastiach.
 
13. Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna
(14. máj, 1928Rosario, Argentína - 9. október, 1967La Higuera, Bolívia
 
Práve v Mexiku sa Ernesto Guevara zoznámil s kubánskym emigrantom Fidelom Castrom, ktorý sa uchýlil do Mexika po neúspešnom puči v júli 1953. Dňa 25. novembra 1956 odplávala skupina 82 mužov na jachte Granma na Kubu. Vylodili sa 2. decembra neďaleko pláže Los Coloradas. Mala jednotka mužov spolu s Guevarom a Castrom zaútočila 17. januára 1957 na vojenskú hliadku v La Plate. Bolo to ich prvé víťazstvo. Guevara sa stal veliteľom 4. kolóny. Niekedy v tomto období sa ujala prezývka Che, čo znamená v argentínskej hovorovej reči zvolanie v zmysle hej, prípadne človeče. Koncom roka 1958 zaútočil Che na mestá Guayos a Cabayguán a napriek niekoľkonásobnej presile ich v priebehu 48 hodín dobyl.

Spomedzi povstaleckých veliteľov bol Che najagresívnejší a najúspešnejší. Jeho jednotky dobyli 1. januára 1959 150-tisícové mesto Santa Clara. Na druhý deň, 2. januára vstúpilo do Havany revolučné vojsko Ernesta Che Guevaru a kubánska armáda kapitulovala. 13. februára bol Ernesto Che Guevara vymenovaný za prezidenta Národnej kubánskej banky a v roku 1961 za ministra priemyslu. Guevara sa 22. mája 1959 rozviedol a ešte ten istý rok sa oženil s Alediou Marchou. V roku 1965 odišiel spolu so 120 dobrovoľníkmi do Belgického Konga (dnešný Zair), kde sa pokúsil zmeniť miestne povstanie v komunistickú revolúciu. V Zaire ich však miestni domorodci považovali za cudzincov, takže jednotka ostala v úplnej izolácií, bez akejkoľvek podpory, a tak sa celá misia skončila. Che sa opäť vrátil na Kubu. Ale už v októbri 1966 odišiel do Bolívie s falošným venezuelským pasom. Vznikla tu nová guerillová skupina zložená najmä z Kubáncov a niekoľkých Bolívijčanov. Guevarova predstava o komunistickej revolúcii sa ani tu nenapĺňala. Obyvatelia sa k nim správali nepriateľsky a nepríjemné prekvapenie ich čakalo 20. marca, kedy ich tábor objavila armáda. Povstalci prišli o všetky zásoby a dokumenty. Posledný augustový deň bola jedna časť skupiny zatknutá. Jeden zo zajatých partizánov poskytol informácie o pohybe Guevarovej skupiny, v ktorej bolo už len 17 mužov. Bolívijské vládne jednotky ich 8. októbra obkľúčili. Po krátkej prestrelke sa povstalci vzdali. Zajatého Guevaru na druhý deň zastrelili a pochovali v neoznačenom hrobe spolu s ostatnými revolucionármi. Ešte pred jeho pochovaním bolívijský generál Ovando Candia rozhodol, že Guevarovi treba odrezať obe ruky a uschovať ich v prípade, keby Castro jeho smrť poprel. Guevarove ostatky boli nájdené v roku 1997 neďaleko Vallegrande a vrátené na Kubu.

14. Fidel Alejandro Castro Ruz  (* 3. august 1926, Birán)
Marxistický revolucionár, ktorý sa stal predsedom vlády a neskôr prezidentom Kuby. Castra, syna prisťahovaleckého plantážnika, priviedla k marxizmu chudoba, ktorú videl okolo seba. Po štúdiu práv viedol r. 1953 neúspešné povstanie proti kubánskemu diktátorovi generálovi Fulgenciovi Batistovi, za čo bol uväznený. Po 72 dňoch väzby vystúpil s rečou, ktorá sa stala programom pre hnetie 26 júla čo pripravilo pôdu pre konečné víťazstvo revolúcii v roku 1959.

Text prejavu bol list po listu vynášaný z väzenia pri povolených návštevách v starých krabičkách od zápaliek s dvojitým dnom. Išlo to pomaly, preto Dr. Castro posielal pozdravy rôznim osobám a medzi riadkami písal šťavou z citróna ďalšiu časť prejavu, keď sa taký list prežehlí objaví sa text. Neskôr Haydée Santamaríová, Melba Hernándezová a Lidia Castrová text prepísali na stroji. Bol vyčistený ešte v roku 1954 a vydaný pod názvom La historia me absolverá – História ma oslobodí. Kniha sa stala čítankou kubánskeho ľudu. Fidel sa v nej prihlásil k José Martímu, ideológa vojny za nezávislosť, ktorého nazval „Apoštolom revolúcie a inšpirátora hnutia 26. júla“. Podobne, ako on veril v budúcnosť slobodnej Latinskej Ameriky bez hospodárskeho podmaňovania, bol proti rasovej nadriadenosti, mal na mysli naozajstnú ľudovládu. Zasadne presadzoval rozdelenie pôdy veľkostatkárov medzi roľníkov, hájil práva slobody a rovnosti a zdôrazňoval význam politickej práce, rozumové a vedecké výchovy v škole.

Svojimi názormi a vystupovaním si získal priaznivcov rôznych politických vrstiev. Aj napriek tomu bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Svoj prejav zakončil slovami „ Verím, že som dostatočne vyslovil súdu svoje stanovisko. Je istejšie než to, čo predniesol pán prokurátor, ktorý pre mňa žiada 26 rokov väzenia…Nevadí odsúďte ma, dejiny ma zbavia viny" To sa stalo heslom a všeobecným vyjadrením filozofie Castra a jeho skupiny revolucionárov. Keď bol o dva roky na základe amnestie oslobodený, odišiel do exilu v USA a Mexiku. Spolu s argentínskym revolucionárom Che Guevarom podnikol Castro r. 1956 na čele 82-člennej partizánskej skupiny inváziu na Kubu. Ihneď po vylodení boli jeho ľudia napadnutí vojenskými jednotkami a prvý útok prežilo iba 12 mužov. Castro získaval čoraz väčšiu podporu verejnosti a viedol úspešný partizánsky boj z pohoria Sierra Maestra. V decembri 1958 mal dostatok prívržencov a podnikol pochod na hlavné mesto Havanu. 1. januára 1959 Batista ušiel, Castro vyhlásil kubánsku revolúciu a sám seba ustanovil za predsedu vlády. Takmer vzápätí vyvlastnil zahraničný priemysel a previedol poľnohospodárstvo do štátneho vlastníctva. Jeho režim neuznala americká diplomacia a novému kubánskemu vodcovi sa nepodarilo ani uzavrieť obchodné dohody s USA. Castro sa obrátil na Sovietsky zväz s cieľom získať úver, zbrane a potraviny. Od r. 1961 stála Kuba otvorene na strane Sovietskeho zväzu a Castrova politika dostala silne marxistickú podobu. Nevydarená invázia pravicových emigrantov v „ Zátoke sviň“ v apríli 1961, podmienená Spojenými štátmi americkými, a prekonanie kubánskej raketovej krízy v októbri nasledujúceho roka zvýšili Castrovu popularitu. Jeho podpora revolucionárov v juhoamerických krajinách a afrických národnooslobodzovacích hnutí mu zaistili významné postavenie v rozvojovom svete a z toho istého dôvodu bol zvolený na čelo Hnutia nezúčastnených.

Po zániku Sovietskeho zväzu a rozpade RVHP (1990), ktorá fungovala ako jeden ekonomický nástroj, musela Kuba čeliť vážnym hospodárskym problémom. Po úsporných opatreniach nasledovala postupná liberalizácia hospodárstva. Odlev utečencov pred Castrovým režimom do USA a kubánske pokusy zabrániť tomuto exodu aj naďalej udržiavali napätie vo vzťahoch medzi oboma štátmi. Castro prežil niekoľko pokusov o atentát, vrátane toho, ktorý údajne naplánovala americká CIA, keď mal byť zabitý výbušným zariadením, ukrytým v jednej z jeho obľúbených cigár.
 
15. Zaujímavosti:
Oficiálnymi sviatkami sú: Deň nezávislosti (1.január) je to pripomienka revolúcie a štátneho prevratu v roku 1959, Sviatok práce (1. máj), Deň matiek (druhá májová nedeľa), Deň začiatku vojny za nezávislosť od Španielska (10 október). Kresťanská sviatky ako napríklad Vianoce alebo Veľká Noc sú neoficiálne, to znamená že sa pracuje a slávia sa iba v kruhu rodiny
 
15.1 Peniaze a život:
Na Kube si musíte doláre alebo eurá vymeniť za konvertibilný Pesos (poplatok je 10%), ktorým Kubánci hovoria dolár. V bežných obchodoch sa nakupuje za Kubánske pesos, kde platí lístkový systém. Kubánec tu dostane ryžu, chlieb, rožky, olej a cukor. Ďalšie veci si musí zakúpiť v obchodoch – niečo ako u nás bývali tuzexy. Tu môžu nakupovať i turisti. Priemerný plat je cca 15 EUR za mesiac. Väčšina Kubáncov má 2-3 zamestnania a príbuzných v zahraničí, ktorí ich dotujú čiastkou, ktorá nesmie presiahnuť 1200 USD za rok.