Cestná infraštruktúra mesta B. Bystrica

Cestná infraštruktúra mesta B. Bystrica 

Brigády Banská Bystrica
 
V školskom roku 2005/2006 som v rámci geografickej olympiády vypracoval prácu „Cestná infraštruktúra mesta Banská Bystrica“, ktorej hlavným cieľom bolo podať obraz o dopravnej situácii v Banskej Bystrici na základe vlastného výskumu. Jej druhotným cieľom bolo informovať o riešeniach cestnej siete. Na podanie týchto informácií som použil vedomosti, ktoré som získal osobnými konzultáciami na Útvare hlavného architekta mesta Banská Bystrica. Keďže však išlo o druhotný cieľ práce, nebolo možné rozpísať získané informácie do potrebnej hĺbky.

Z toho dôvodu považujem za potrebné napísať prácu, ktorá by bola zameraná len na popísanie cestnej infraštruktúry vychádzajúcej z územných plánov mesta Banská Bystrica. Súčasťou práce je charakteristika aktualizovaného územného plánu z roku 1998, rozpísanie zrealizovaných stavieb a stavieb nevyhnutných realizovať. Východiskami sú najmä osobné konzultácie na Útvare hlavného architekta a práca „Cestná infraštruktúra mesta Banská Bystrica“, na ktorú priamo nadväzujem.

1. Základné urbanistické črty mesta
Plán výstavby urbanistických riešení bol zhotovený v roku 1976 a v roku 1998 bol aktualizovaný vzhľadom na zmenený rozvojový potenciál, ekonomickú situáciu a rovnako aj počet obyvateľov. Charakterizuje urbanistiku Banskej Bystrice ako koncentráciu sídel s rozvinutými urbanistickými väzbami ako dôsledok historického vývoja, podmieneného geomorfológiou regiónu. Banská Bystrica má byť podľa plánu regionálnym centrom kultúrnych a ekonomických aktivít.
  V súčasnosti je potrebné orientovať výstavbu na juh a vytvoriť kompaktnú urbanizáciu s Vlkanovou, Badínom a Hronsekom, komerčné a kultúrno – spoločenské aktivity sústrediť do centra a podľa toho rozvíjať tri urbanistické osi:
-  východná: v okolí cesty I/66, partizánskej ulice
-  severovýchodná: popri I/59
-  južná: okolie Hrona, dáva sa sem predpoklad priemyselného charakteru s náväznosťou na dopravné aktivity
Cieľom urbanizácie je: „Sanácia mestského prostredia realizovaná skvalitňovaním mestotvorných štruktúr a prvkov, čo si vyžaduje reparovať ulice a mestské domy v obecnom slova zmysle.“

2. Regionálna dopravná infraštruktúra podmienená históriou
Banská Bystrica sa vyvinula križovatke dvoch významných ciest:
- Historická medzinárodná trasa Budapešť ( Budín ) – Krakov: dnes je známa pod označením E77 a tvoria ju štátne cesty I/66 a I/59. Okrem toho je významnou spojnici morí Balt – Jadran.
- Pohronská obchodná cesta: v súčasnosti je to nadregionálna komunikácia smerom na Brezno. Najvýznamnejšou cestou je cesta I/66. Význam tejto cesty nespočíva len v tom, že Banskú Bystricu spája s obcami Pohronia, ale i s lokalitou Slovenského Rudohoria a Gemera.
 
Okrem toho bola Banská Bystrica spojená aj s Kremnicou tzv. Zlatou cestou ( obr. 1 ).Hlavný historický ťah Zvolen – Banská Bystrica – Brezno v meste tvorili Dolná ulica, Hlavné námestie = námestie SNP a Horná ulica. Terén predurčil trasovanie ciest. Cesty tak boli stavané v tesnej blízkosti vodných tokov. Najdôležitejšie boli Hron a Bystrický potok. Hospodárska prosperita v 14. storočí podmienila budovanie uličiek kolmo na hlavný ťah. Vznikli tak Lazovná ulica, Kapitulská ulica, Strieborné námestie a Moyzesovo námestie. Dnes sú súčasťou historického jadra mesta. Neskôr, v 15 storočí, vznikali ďalšie uličky, z ktorých sa zachovala Krížna. Dôležitým dopravným medzníkom v infraštruktúre Banskej Bystrice bolo vybudovanie železničnej trate zo Zvolena v roku 1874. Hlavná železničná stanica stála na Partizánskej ulici na miesta, kde sa dnes nachádza reštaurácia Srdiečko. Železničná trať bola predĺžená do Brezna v 40-tych rokoch 20. storočia a po II. Svetovej vojne upravená do dnešného koridoru ( obr. 2 ) .
 
Významnou zmenou v cestnej infraštruktúre bolo upravenie koridoru cesty I/66 do terajšej polohy popri Hrone. K tomu došlo v 20 – rokoch 20 storočia. V roku 1938 došlo k vypracovaniu tzv. regulačného plánu, ktorý riešil rozvoj komunikačnej siete s použitím nadradených dopravných koridorom, ktoré by boli vybudované mimo zastavané územie. Napriek tomu však najväčší nápor ležal na hlavnom ťahu cez dnešné námestie SNP. Situáciu zmenil až plán z roku 1965 – 67 ako malý mestský okruh.

Súčasná cestná infraštruktúra vychádza z aglomeračného plánu z roku 1975. Ide o radiálno – okružný cestný systém s cestami regionálneho významu ( obr. 3 ). Treba však upozorniť na fakt, že v súčasnosti je tento systém nekompletný. Podľa aglomeračného plánu sa do urbanizácie Banskej Bystrice zaradili aj priľahlé obce, ktoré sú dnes mestskými sídliskami. Problém spočíva v tom, že výstavba bytov predbehla výstavbu okružných ciest a ekonomické zmeny po roku 1989 nedovolili v stavbe pokračovať.

3. Charakteristika aktuálneho územného plánu z hľadiska cestnej infraštruktúry
Charakteristickou črtou cestnej infraštruktúry nerovnomerný rozvoj a kvalita cestnej siete. Cesta I/59 mala v roku 1990 za 24 hodín premávku 5 923 áut, kým I/66 24 239. Je to odôvodnené tým, že sa tu koncentrujú všetky druhy dopravy. Pôvodný územný plán ( ÚPN ) riešil návrh komunikačného systému ako radiálny systém s vnútorným mestským okruhom. Z ÚPN došlo k realizácii obytných území, ale komunikačný systém nebol dobudovaný. Dochádza tak k preťaženiu existujúcich komunikácií, ktoré kapacitne nevyhovujú požadovaným nárokom. V roku 1998 bol pôvodný ÚPN prepracovaný. Podľa neho je komunikačný systém charakterizovaný ako radiálno – okružný. V tomto pláne sa zachoval vnútorný a vonkajší mestský okruh, radiálne komunikácie.
 
Cestná sieť pozostáva z nasledujúcich komunikácií:
-  regionálna komunikácia: má za úlohu vytvárať kompozičnú os budúceho regionálneho centra. Na kompaktné fungovanie regionálnej komunikácie je potrebné vhodne prepojiť jednotlivé regionálne cesty vnútorným mestským okruhom.
-  vnútorný mestský okruh ( ul. 29. augusta, Partizánska, Kukučínova, Kollárova, Lazovná Tajovského, THK, Nové Kalište, Dlhá, Štúrovo námestie s tunelom pod cintorínom v centrálnej mestskej zóne ): má slúžiť na prepojenie regionálnej komunikačnej siete. Jej hlavným účelom je skrátenie prepravných vzdialeností v meste. Tým má odľahčiť najzaťaženejšiu komunikáciu I/66.
-  vonkajší mestský okruh ( v trase Uhlisko, Majer, Kynceľová, Rudlová, Sásová, Kostiviarska, Podlavice, Fončorda, Pršianska terasa, Kremnička – Uhlisko s tunelom popod Urpín ): má slúžiť na odklon tranzitnej dopravy a mestskej tranzitnej dopravy medzi jednotlivými okrskami. Tým sa uľahčí situácia v meste a zníži sa nehodovosť. Súčasná trasa I/66 bude využívaná najmä mestskou dopravou, lebo tranzitná doprava sa má odkloniť do severnej preložky ( príloha ) cesty I/66, ktorou bude R1.
-  rekreačný okruh ( Kostiviarska, v trase jestvujúcej komunikácie v smere do rekreačnej zóny Šachtičiek, Nemce, Kynceľková, napojenie na vonkajší okruh )
-  komunikačné radiály: sú cesty, ktoré sú vedené z regionálnej komunikácie, ktorý je im nadradený komunikačný systém, do jednotlivých obytných zón. Ich kompaktnosť a harmonické fungovanie zabezpečí vonkajší mestský okruh, ktorý ich prepája.
 
Takto navrhovaná cestná sieť by mala dokázať priestorovo rozložiť dopravu bez vážnejších negatívnych vplyvov i v prípade núteného uzavretia niektorej trasy.
 
Stručné riešenia ostatných druhov dopravy
-  statická doprava: postupne budovať parkoviská, aby sa zabezpečilo 100% pokrytie potrieb státia
-  železničná doprava: trasovanie nezmeniť, ale je plán na elektrifikáciu ( realizovaný ) a zdvojkoľajnenie
-  cyklistická doprava: v pôvodnom územnom pláne nebola riešená, v roku 1991 bola vypracovaná. Cyklotrasy rieši účelovo – hlavné, doplnkové a rekreačné
-  letecká doprava: úlohu nadregionálneho letiska nesie Sliač. Táto koncepcia je však z hľadiska súčasných potrieb nevyhovujúca.
 
4. Zrealizované dopravné stavby ÚPN
-  cesta I/66: úsek Banská Bystrica – Zvolen je riešený ako štvorpruhová smerovo oddelená rýchlostná komunikácia kategórie 26,5/100. Táto komunikácia má rezervu na pridanie jedného jazdného pruhu v každom smere v podobe stredného zeleného pásu.
-  cesta I/59: dáva predpoklady na vedenie tranzitnej dopravy a mestskej dopravy v smere sever, severo - východ –– juh.
-  cesta III/06634: prepája cestu I/59 s Kynceľovou. Avšak zatiaľ je postavená len úsekovo. Pre jej plnú funkčnosť je nutné dobudovať prvý úsek – mimoúrovňovú križovatku s I/59
-  rozšírenie cesty I/66 v úseku Vajnského námestie – hlavná železničná stanica na štvorpruh: prispelo ku skvalitneniu dopravy v danom úseku, ale súčasný dopravný stav je nevyhovujúci a je nutné budovať preložku. V špičkových hodinách dochádza k prekročeniu kapacity.
-  zberná komunikácia Vajanského námestie – Kremnička: je riešená ako regionálna zberná komunikácia MZ 20/80. Vyhovuje potrebám Radvane a Kremničky, ale jej vedenie stredom Radvane nie je najvhodnejšie.
-  pešia zóna na námestí SNP: nesie nielen reprezentatívnu časť mesta, ale i rekreačnú a kultúrno – spoločenskú
-  zavedenie trolejbusovej dopravy: prispelo k ochrane životného prostredia, ale v súčasnosti kvôli problémom s dopravcom MHD sa neprevádzkuje.
-  okružná komunikácia: od ulice Tajovského, cez Fončordu, cez Poľnu ulicu na napojenie regiónovej komunikácie v Radvani rieši dopravu v časti Radvaň a Fončorda.
-  základný komunikačný systém v zóne Rudlová – Sásová: infraštruktúra týchto zón nie je kopletná z už spomenutého dôvodu, že výstavba bytových a nebytových jednotiek predbehla výstavbu cestnej siete.
-  dobudovanie obslužných komunikačných systémov v Radvani a na Fončorde:

5. Rozpracované zámery
-  preložka I/66 ako severný obchvat mesta R1 ( príloha ): je najdôležitejšou nezrealizovanou stavbou. Rieši skvalitnenie tranzitnej a mestskej dopravy. Stavba preložky je nevyhnutnosťou a preto je považovaná ako priorita cestných stavieb v Banskej Bystrici.
-  riešenie kolízneho bodu na Kostiviarskej: je  projektované ako dostavba komunikácie III/06634. Riešením je stavba mimoúrovňovej križovatky s cestou I/59. Realizácia je naplánovaná na rok 2007. V súčasnosti prebieha územné konanie a je jedinou cestnou stavbou, ktorá má daný dátum začatia stavy.
-  dobudovanie vnútorného mestského okruhu: v súčasnej dobe je nutné postaviť tunel popod cintorín.
-  regiónovú komunikáciu: je nutné aktualizovať vzhľadom na preložku I/66.
-  doriešiť zbernú komunikáciu z okrsku Rudlová – Sásová: ako štvorpruhovú, alebo dvojpruhovú komunikáciu napájajúcu sa na vonkajší, i vnútorný mestský okruh. To to dobudovanie zabezpečí fungovanie dopravy z týchto mestských častí smerom na centrum mesta a jeho okolie.
-  doriešiť radiálne zberné komunikácie na území mesta
 
Záver
Banská Bystrica ako nadregionálne ekonomické a kultúrno – spoločenské centrum regiónu potrebuje kvalitnú cestnú infraštruktúru. Súčasná cestná sieť nevyhovuje týmto požiadavkám a kvalitná infraštruktúra zatiaľ zostáva iba „na papieroch“. Jediná mestská stavba, ktorá má stanovený začiatok stavby je mimoúrovňová križovatka cez Kostiviarsku. Prioritnou stavbou je preložka cesty I/66 do severného obchvatu R1. Je smutné, že aj napriek tomu, že táto stavba je nevyhnutnosťou a je považovaná za prioritnú stavbu už niekoľko rokov, stále nemá stanovený dátum výstavby. Zapríčinené je to zlou ekonomickou situáciou mesta Banská Bystrica.

Zlé cestné spojenie majú aj mestské časti Sásová a Rudlová. Je to spôsobené hlavne nekompletnou infraštruktúrou v týchto okrskoch. Riešenie spojenia týchto sídlisk a regionálnych ciest tiež zostáva v neurčenom termíne. Stav nekompletnej infraštruktúry je tu zapríčinený ekonomickými zmenami v rokoch 1989 – 1991, kedy výstavba bytových a nebytových jednotiek predbehla výstavbu cestnej siete.

Medzi rozpracované zámery sa zaraďuje aj stavba tunela pod cintorínom, oko súčasť vnútorného mestského okruhu. Ten prepája regiónovú  komunikačnú sieť, čím sa skracujú prepravné vzdialenosti. Tiež zabezpečuje plynulý odklon dopravy od najviac zaťaženej cesty v meste.

Medzi najvýznamnejšie zrealizované projekty patrí vytvorenie pešej zóny, zavedenie trolejbusovej dopravy ( v súčasnosti sa však neprevádzkuje ), vybudovanie mimoúrovňovej komunikácie medzi Zvolenom a Banskou Bystricou a vybudovanie kompletnej cestnej siete v obytných častiach Radvaň a Fončorda.

Banská Bystrica má mnoho problémov súvisiacich s cestnou infraštruktúrou. Najväčším problémom však je zlá ekonomická situácia mesta, ktorá bráni vo výstavbe ciest. Územný plán rieši tieto problémy tak, aby po vybudovaní infraštruktúry bola cestná premávka plynulá na všetkých cestách, a to aj v prípade, keď nejaká cesta bude blokovaná haváriou.