Mexiko našimi očami

Mexiko našimi očami
 
ÚVOD
Mexiko, podľa mňa jedna z najkrajších krajín sveta, fascinuje každým rokom viac a viac ľudí. Je to veľmi rôznorodá krajina čo sa týka prírody i kultúry, je srdcom oboch Amerík, živá panoráma viac ako 3000 rokov kultúry. Zvláštny krajinný pôvab – hory, sopky, jazerá a tropická džungľa rovnako ako osamelé púšte, mýty a záhady z minulých dôb, srdečnosť a pohostinnosť obyvateľov, vynikajúca kuchyňa, folklór a v neposlednom rade nádherné pláže a prímorské letoviská robia Mexiko tak jedinečným. K tomu patria samozrejme ako kultúry dávnych ríš a archeologické miesta predkolumbovskej doby tak aj 300 rokov španielskej koloniálnej nadvlády. Existujú tu stále vedľa seba v pyramídach a svätyniach alebo prepychových palácoch a nádherných kostoloch. Pre nás je to exotická krajina zahalená rúškom tajomstva. Na jeho území sa tvorili dejiny celej Ameriky. Žili tu civilizácie ako Mayovia a Aztékovia. Tí po sebe zanechali celé mestá, obrovské pyramídy, a množstvo ďalších chrámov. Dnes je to rýchlo sa rozvíjajúca krajina, ktorá umožňuje turistom nazrieť do jej 3000-ročnej histórie. Je snom každého turistu  sa aspoň raz v živote opaľovať a kúpať na plážach v Acapulcu alebo Cancúne. Na druhej strane je tu Mexico City, v ktorom sa mieša 3000 rokov stará architektúra s modernou a nie je ničím výnimočným nájsť tu mayský chrám hneď vedľa najmodernejšieho mrakodrapu. Mexiko sa preslávilo svojou jedinečnou kuchyňou, ktorá je povestne pikantná a bola silne ovplyvnená inými krajinami.
  Ja osobne veľmi rád cestujem a lákajú ma exotické a neznáme krajiny. Mexiko je jednou z nich a raz by som ho chcel po vzore mojich rodičov navštíviť. A keďže zatiaľ sa to zrealizovať nedá, tak si ho chcem pozrieť a priblížiť aspoň takýmto spôsobom.   
 
1 Všeobecné informácie
Keď kráľ Karol V. žiadal španielskeho dobyvateľa Hernána Cortéza, aby mu popísal topografiu Mexika, ten skrčil kus papiera a podal ho kráľovi so slovami: „Toto je Mexiko“. 
 
Poloha
Mexiko leží v najjužnejšej časti severoamerického kontinentu. Na severe hraničí so Spojenými Štátmi Americkými. Smerom na juh sa územie stále viac zužuje až k nízkej a úzkej Tehuantepeckej šiji, Ktorá je geografickou hranicou Severnej Ameriky. Mexiko prekračuje teoretické hranice kontinentu a pokračuje až k hraniciam s Guatemalou a Belize a na vápencovú plošinu Yucatánskeho polostrova, ktorý zároveň oddeľuje Mexický záliv od Karibského mora.

Povrch
Spojené štáty mexické zaberajú približne 1,97 milióna km2. Veľká časť povrchu je členitá a hornatá. 60% zemskej masy sa nazýva „mesa central“ alebo Centrálna náhorná plošina. Táto vyvýšená oblasť je ohraničená na východe horským masívom Sierra Madre Oriental a na západe Sierra Madre Occidental. Na juhu sa rozkladá a týči rada sopiek. Brehy Mexika obmývajú 4 dôležité moria a oceány: Tichý oceán, Kortézovo more, Mexický záliv a Karibské more.
 
Klíma
Na severe subtropická suchá klíma, na ostatnom území tropická striedavo vlhká. Na západe hlavne zrážky od júna do septembra, na východe rovnomerné rozdelenie zrážok počas Celého roka. Yucatán je celoročne vlhký a horúci. Priemerná teplota v Mexico City je v januári 12°C a v júni 19°C. Prelom októbra a novembra je ideálnym časom, kedy sa treba vybrať do Mexika. Vtedy je už po daždivom období, na juhu Mexika je stále teplo ale už nie sú 35 stupňové horúčavy.

Delenie
Mexiko sa člení na 31 štátov a Federálny dištrikt Mexico City (D.F.). Hlavným mestom je Ciudad de México alebo Mexixo City.

Obyvateľstvo
Prevažnú časť z asi 95 miliónov obyvateľov tvoria mestici – miešanci domorodých Američanov (nie indiánov) a Európanov (asi 75% celkovej populácie); domorodých Američanov je 15%; európsky belosi tvoria ostávajúcich 10%. V mestách žije 51% obyvateľstva. Najhustejšie osídlenie je na juhu Mexickej plošiny a na pobreží Mexického zálivu. Mestá : Mexiko, Guadalajara, Monterrey, Ciudad Juárez, Puebla, León.
Náboženstvo: Takmer 90 % obyvateľstva sa hlási k rímskym katolíkom. Zvyšok sú protestanti a ateisti. Jazyky: Úradným jazykom je španielčina, v niektorých krajoch Mexika sa hovorí domorodými indogénskymi jazykmi. V rekreačných oblastiach je rozšírená angličtina.

Mena
Nové peso, ktoré sa delí na 100 centavov.
 
2 História
Dejiny Mexika ovplyvnilo päť hlavných domorodých civilizácií.
Olmekovia: 1200 p.n.l.-200p.n.l.
Svoj pôvod majú v pobrežných štátoch Veracruz a Tabasco. Postavili impozantná mestá (La
Venta, San Lorenzo, Tres Zapotes). Vytvorili pokrokový kalendár, ktorý zahrňoval i pojem čísla nula.
Mayovia: 1200 p.n.l.-1400 n.l.
Mayovia sú známi svojimi ucelenými matematickými a astrologickými sústavami, stavaním miest a nevídanou architektúrou. Mayovia zanechali neuveriteľnú zbierku náboženských stredísk a starobylých miest.
Zapotékovia/Mixtékovia: 900 p.n.l.-1500n.l.
Boli významnými staviteľmi miest a remeselníci, ktorý vytvorili výnimočné chrámy, hrobky, keramiku a výrobky z kovu. Mixtécka kultúra porazila Zapotékov a vyvíjala sa. Zapotécka a Mixtécka kultúra stále existujú v štáte Oaxaca, ktorý obývajú skoro 2 milióny potomkov týchto kultúr.
Toltékovia: 950 p.n.l.-1300 n.l.
Títo silný bojovníci obývali severnú časť Mexického údolia. Postavili Tulu, jedno z najpôsobivejších mexických miest, majstrovsky ovládali remeslá a silno ovplyvnili mayskú a aztécku kultúru.
Aztékovia: 1345-1521 n.l.
Táto civilizácia ovládala Mexiko skoro 200 rokov a v dobe príchodu španielskych dobyvateľov v roku 1519 rozkvitala. Používali dômyselný systém daní a ochrany, aby si podmanili obrovskú ríšu. Boli majstrami v staviteľstve a napodobovaní predchádzajúcich mexických kultúr. Ich mocná ríša dospela k náhlemu tragickému koncu v roku 1521, ale ich vplyv je stále značne patrný v kultúre oblasti Centrálnej náhornej plošiny.

Španielska kolonizácia
300 rokov španielskej nadvlády obsahovalo množstvo z najhorších rysov kolonializmu. Španieli získali obrovské bohatstvo. Po Napoleonovom dobytí Pyrenejského polostrova v roku 1808 Španielsko nekládlo odpor vyhláseniu nezávislosti Mexika. V roku 1821 skončili boje a Mexiko sa osamostatnilo. Roky koloniálnej nadvlády zle pripravili krajinu na nezávislosť a v honbe za ekonomickým ziskom prevažoval politický chaos a nespravodlivosť voči domorodému obyvateľstvu a miešancom narastala.Boje o republiku Konflikty na hraniciach s USA viedli k americkej invázii. Po sporoch s USA a občianskej vojne bola v r. 1867 vyhlásená republika.

3 Kultúra
Mexiko je jednou z najzaujímavejších krajín sveta pre výskum vývoja civilizácie. Mexická kultúra, v ktorej sa dosť nesúrodo spája tradícia s modernosťou, má časť koreňov v dávnej mayskej a aztéckej civilizácii, a časť v troch storočiach španielskeho koloniálneho vplyvu.
Nikde v Mexiku nesmú chýbať Mariachis (viď obr.1), čo sú hudobníci, oblečený v typických čiernych klobúkoch so širokou strechou a kostýmoch vyšívaných striebornými ozdobami. Vyhrávajú pri reštauráciách, na uliciach, možno si ich prenajať. Nesmú chýbať na žiadnej svadbe a inej oslave.
  Kultúrou je v podstate náboženstvo. Mexičania sú veľmi pobožný ľudia. Medzi najväčšie sviatky patrí sviatok "el dia de los muertos" alebo po našom sviatok „Všetkých svätých“. Oslavuje sa na prelome októbra a novembra. Oslava tohto sviatku sa dosť líši od tej našej. Kým my dávame na hroby sviečky a kvety a neraz si aj poplačeme, Mexičania ho doslova oslavujú (viď obr.2).  Nie je ničím mimoriadnym nájsť na cintorínoch cele kapely Mariachis vyhrávajúce veselé pesničky. Ľudia sú počas dňa veselí, vo dvoroch pripravujú malé oltáriky. Oni veria, že v tento deň sa mŕtvi vracajú ku svojej rodine. Preto im na oltáre dávajú rôzne pochúťky, čo mali zosnulí počas života radi, v rádiách hrajú ich obľúbené pesničky. Zväčša na oltári nechýba ani fľaša tequily. Okrem oltárov si rôznymi spôsobmi zdobia aj domy a dvory. Symbolom smrti sú postavičky smrtiek. Na oltároch sú napríklad pestrofarebné papierové smrtky oblečené do večerných tanečných šiat s rozparkom s eroticky vystrčenou nohou. Šaty majú taký hlboký výstrih, že je vidieť skoro celý hrudný kôš. V pekárňach sa v tomto období pečie „Pan de muerto“, čo je niečo ako naša bábovka, a na vrchu je ozdobená kosťami (samozrejme z toho istého cesta) a posypaná práškovým cukrom. Tento sviatok "Všetkých svätých" sa v Mexiku oslavuje týmto spôsobom preto, lebo sú v ňom zmiešane dve rôzne náboženstvá : predhispánske (zjednodušene indiánske) a súčasne kresťanstvo.

Medzi najhlučnejšie miesto každého mexického mesta patrí mercado, čiže trh. Tu sa dá kúpiť všetko od čerstvej zeleniny až po ručne vyrábané predmety. Väčšinou je to obrovské množstvo stánkov, ale môže byť aj zastrešený(viď obr. vpravo). Je to labyrint farieb, zvukov a atrakcií. Mexický pouliční obchodníci sú povestní svojou výdržou. Ako náhle sa čo i len trochu začnete zaujímať o jeho tovar, môžete očakávať hromadný útok jeho spoločníkov, ktorý Vám budú chcieť vnútiť aj svoj vlastný tovar.  Typickým mexickým oblečením je poncho(viď obr. 20). Je ručne robené a je na ňom zobrazené množstvo ornamentov. Je to jednoduchý pás, ktorý má v strede otvor, cez ktorý sa prevlieka cez hlavu. A samozrejme na hlave každého správneho Mexičana nesmie chýbať sombrero (viď obr.21).

4. Mexická kuchyňa
Mexická kuchyňa (viď obr.4) sa líši podľa jednotlivých oblastí, je rozkošne rôznorodá a skoro vždy pikantná (ale nie nutne pálivá). Mexiko sa rozkladá v niekoľkých klimatických pásmach a tak sa dostupné ingrediencie líšia štát od štátu. Členitý mexický terén zabránil „homogenizácii“ jedál. Mexická kuchyňa bola silne ovplyvnená rôznymi krajinami. Francúzke, španielske a severoamerické postupy skombinované so starobylým predkolumbovským kulinárskym dedičstvom dali možnosť vzniknúť množstvu jedál, ktoré Mexiku závidí celý svet. 

4.1 Prísady
V mexickej kuchyni sú zo všetkých prísad najpoužívanejšie chilli papriky, cibuľa. Hneď za nimi nasledujú kyslé zelené paradajky tomatillo(viď obr.3), ktoré sa nepoužívajú nikde inde na svete. Samotné pokrmy nie je nutné silno koreniť, a tak sa chilli často pripravuje ako stolná omáčka na dochucovanie. Najobľúbenejším druhom je poblano, štipľavá tmavo zelená paprika, ktorá je hlavnou súčasťou chiles rellenos alebo chilli poblano. 

4.2 Suroviny
Z tejto oblasti pochádza kukurica, a tak nie je prekvapením, že ju miestny kuchári používajú veľmi často. Mexickú kuchyňu charakterizuje predovšetkým čerstvé ovocie a zelenina. Potom sú to rôzne dopestované rastliny. Výber je obrovský: od avokáda cez mango až k ostnatým plodom opuncií. Pre túto oblasť je príznačná aj hojnosť hovädzieho mäsa. Dôležitou surovinou sú aj plody mora.

4.3 Jedlá
Deň začína v Mexiku prvými raňajkami zvanými desayuno, čo je káva, čokoláda a nejaké sladké pečivo prevzaté zo španielskej kuchyne. Druhé raňajky, almuerzo, sa podávajú okolo poludnia a zahŕňajú už výdatnejšie pokrmy.
Hlavným jedlom dňa je comida, podávaná medzi 14-17:00. prvým chodom je ľahká polievka, napr. vývar s kúskami mäsa, potom nasleduje sopa seca, čo je vlastne pokrm z ryže alebo cestovín. Hlavným chodom sú ryby alebo mäso so šalátom a zeleninou. Potom sa ešte podáva ako samostatný chod malá miska fazule s tekutinou, v ktorej sa varila. Na záver býva čerstvé ovocie alebo krehký koláč s karamelovou náplňou. Mexický deň končí ľahkou večerou. Merienda sa podáva dosť neskoro večer a skladá sa z chleba, džemu, neplnených tamales, prípadne z niekoľko plátkov šunky. 

tortila – guľatá placka z nekysnutého cesta z kukuričnej múky,
burritos – pokrm z pšeničnej tortily, plnenej najrôznejšími náplňami,
Carne asada a la Tampiguena – tenko nakrájané a opečené plátky hovädzieho mäsa s bohatou oblohou,
chorizo – korenené klobásy,
tamales – taštičky plnené mäsom alebo zeleninou, ktoré sa dusia zabalené do listu z kukurice alebo banánovníka,
pozole – kukuričná kaša a polievka z bravčoviny,
mole – lahodná tmavá hnedá omáčka z 30 prísad, ktorá sa podáva ku kurčaťu

4.4 Nápoje
Mexickým národným nápojom je tequila, so svojou históriou siahajúcou až k Aztékom. Mnohí sa mylne domnievajú, že tequila je destilát z kaktusov. Nie. Vyrába sa kvasením a destiláciou šťavy z modrého agáve, rastliny podobnej kaktusu. Názov dostal podľa mesta Tequila, centra produkcie rovnomenného nápoja a to zasa od pôvodných obyvateľov, indiánov kmeňa Tequili. Tequily sa od seba líšia. Biele tequily majú drsnejšiu chuť, zatiaľ čo tmavšie (anejos) majú chuť zrelšiu, jemnejšiu, asi ako brandy.
Alkoholické nápoje:
Mezcala – tento blízky príbuzný tequily sa niekedy stáča do fľaše s malým červíkom, ktorý potvrdzuje vysoký obsah alkoholu,
Damiana – destilovaná liehovina z byliniek, ktoré majú povesť afrodiziaka,
Xtabentun – likér z oblasti Yucatánu, ktorý sa vyrába z medu a vyznačuje sa anýzovou vôňou. Mexičania sú hrdý na svoje pivá ako Bohemia, Pacifíco, Noche Buena, Negra Modelo a Superior.

5 Mestá, letoviská a kultúrne pamiatky
V Mexiku sa nachádza cez 13 000 archeologických lokalít. Taktiež sa tu nachádzajú mestá, ktoré boli založené dávnymi civilizáciami a zohrali dôležitú úlohu vo vývoji celej Ameriky. A tu sú niektoré z nich:

Mexico City
Mexico City (viď obr.5) je obrovské živé múzeum, ktoré zachovalo cez 3000 rokov kultúrneho vývoja obyvateľov Mexika. Toto veľkolepé mesto má závratné rozmery. Nie je to len najstaršie obývané mesto na západnej pologuli, ale aj najrozsiahlejšie mesto aké svet kedy poznal. Tlačí sa tu 24 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v chudobných oblastiach na okraji mesta. Je ekonomickým, politickým a kultúrnym centrom Mexika. Mexico City sa rozkladá na naplaveninách obrovského vysušeného jazera na náhornej plošine v nadmorskej výške 2255 m a je obklopené týčiacimi sa horami. Rozloha mesta je cez 400 km2. Je tu čulý dopravný ruch, veď v meste je 5 miliónov automobilov. Ale pod búrlivou fasádou sa skrýva milé, kúzelné mesto s príťažlivosťou, akú v iných severoamerických mestách nenájdete.
Mexico City bolo centrom aztéckej civilizácie. Jej hlavné mesto, Tenochtitlán (viď obr.6), bolo postavené na ostrove a rozlohe 260 hektárov, obklopené obrovským jazerom. Mesto vtom čase obývalo asi 200 000 ľudí. Tam kde je dnes historické centrum, sa tlupa necelých 400 Španielov pod vedením Hernána Cortéza postavila proti mocnej ríši a neskôr ju porazila za pomoci nepriateľov Aztékov.

Prehliadka mesta:
Mexico City je obrovské a tak teraz vymenujem len niektoré pamiatky a atrakcie, ktoré naozaj treba vidieť.
Plaza de la Constitucion (viď obr.7) - domáci ho volajú jednoducho Zócalo a je to druhé najväčšie námestie na svete po Červenom v Moskve. Zócalo je centrálnym námestím Mexika a kedysi tu bolo aj centrum Aztéckej ríše. V severovýchodnej časti námestia sú zbytky veľkého chrámu Aztékov - Templo Mayor (viď obr. 8), ktorý bol kultúrnym centrom tejto mocnej ríše, ale ktorý Španieli zbúrali, aby mali dostatok miesta na stavbu Katedrály Metropolitana (viď obr.7). Španieli ju stavali 250 rokov a je to najväčší kostol v Latinskej Amerike. S vykopávkami rúin, čo sa im vtedy nepodarilo zničiť, sa začalo v roku 1981 a v blízkom múzeu je vystavených veľa zaujímavých tu nájdených exponátov. Vo východnej časti leží Národný a prezidentsky palác.  V krytej časti hlavného nádvoria sa nachádzajú obrovské nástenná maľby od Diega Riveru, ktoré znázorňujú dejiny mexického ľudu a jeho boja za slobodu a nezávislosť. A z Latinsko-americkej veže -Torre Latinoamericana sa Vám naskytne pohľad na celé Mexico City.

Národné antropologické múzeum – pravdepodobne najlepšie archeologické múzeum na svete. Komplex má 26 hál. Každá miestnosť je venovaná časti z 30 storočí ľudského vývoja v Mexiku. Sú tu umiestnené tisíce artefaktov, hrobky, hrnčiarske a keramické výrobky. Chrám Panny Márie Guadalupskej – Je to najposvätnejšie miesto v celom Mexiku. Tu v roku 1531 indián menom Juan Diego dostal od Panny Márie plášť s jej obrazom. Je to obrovská bazilika, kde sa plášť vystavuje.
Zámok Chapultepec – Zámok s bohatou históriou je dnes Múzeum mexických dejín.
Museum Fridy Kahlo – tu sa táto slávna maliarka narodila a 25 rokov žila so svojim manželom Diegom Riverom. Vo vnútri sú ukážky jej prác a neľahkého života. Veľmi zaujímavé je aj Univerzitné mesto so svojimi modernými budovami zo železa a skla. Tu sa nachádza aj pôvodná, najstaršia univerzita Nového sveta založená v roku 1553. Najznámejšia budova je desať poschodová Univerzitná knižnica bez okien. Je vykladaná dookola farebnou mozaikou z prírodného kameňa, len sklo je modré. Neďaleko leží Olympijský štadión v tvare sopečného kráteru pre 100 000 divákov a kúsok ďalej sa konalo finále majstrovstiev sveta vo futbale na Estadio Azteka pre 105 000 divákov s 8.000 privátnymi, klimatizovanými lóžami.

Plavba loďkou, ktorá je vyzdobená nádhernými farebnými kvetmi po nespočetných kanýloch – Xochimilco, (plávajúce záhrady – viď obr. 9) je tiež jeden z mnohých nezabudnuteľných zážitkov. Počas pomalej, romantickej plavby sú návštevníci pohostení mexickými špecialitami ako napr. aperitívom tequila, tortillas, tacos s rôznymi pikantnými plnkami a k tomu cerveza - domáce pivo. Samozrejme, že ani tu nechýbajú Mariachis.

Neďaleko hlavného mesta sa nachádza záhadný Teotihuacan ( viď obr.10). Ten existoval už dávno pred Aztékmi a tí mu dali len meno. V reči Aztékov znamená Miesto bohov, lebo vraj len bohovia boli schopní postaviť takéto gigantické stavby. Keď ho Aztékovia v 14. storočí n.l. objavili, bolo toto obrovské mesto už 700 rokov opustene a nikto nevie ako sa volalo a kto boli jeho obyvatelia. Medzi hlavné stavby patrí pyramída Slnka (viď obr.11). Je vysoká 65 metrov. O niečo menšia je pyramída Mesiaca (viď obr.11). Rovnako úctyhodná je aj Cestu mŕtvych a Chrám Quezalcoatl. Vraj len jedna desatina Teotihuacanu je dnes objavená a vykopaná. V roku 350 n.l. vraj mesto obývalo 200 000 ľudí a bolo v tom čase najväčšie mesto na americkom kontinente.

Cuernavaca
Pôvabné, tropické mesto, ktoré leží asi 90km južne od Mexico City. Určite si treba pozrieť katedrálu Nanebovzatia, ktorá je pozoruhodná zaujímavými japonskými nástennými maľbami. Nachádza sa tu aj Palacio Cortés, ktorý patril tomuto španielskemu dobyvateľovi. Cuernavaca je známa skvelým výberom inštitútov španielskeho jazyka. Je tu archeologické nálezisko Xochicalco alebo pôvabné aztécko-španielske koloniálne mestečko Tepoztlán.

Cholula
V tomto malom mestečku sa nachádza najrozľahlejšia pyramída na svete - pyramída Tepanapa alebo tiež Veľká pyramída (viď obr.12). Je však celá zarastená a na jej vrchu je žltý španielsky kostolík. Pyramída vyzerá ako obyčajný kopec s kostolom na vrchu. To, že je to aztécka pyramída, pripomína iba jej malá zreštaurovaná časť. Pod pyramídou sa nachádza komplex chodieb.

Taxco – strieborné mesto
Jedno z najkrajších miest v Mexiku. Nachádza sa medzi Acapulcom a Mexico City a je celé postavené v koloniálnej architektúre a na kopci v nadmorskej výške 1800 m (viď obr.13). Dominuje mu katedrála Santa Prisca, ktorej oltáre sú zdobené 24 karátovým zlatom. Taxco je centrum striebrotepectva a zveličene sa hovorí, že všetko striebro Mexika pochádza práve odtiaľto. Je tu cez 300 obchodíkov so striebrom, takže je z  čoho vyberať.

Monte Albán
Je to jeden z najväčších pokladov Mexika (viď obr.14). Je postavený na kopci, ktorého vrchol zapoteckí indiáni pred 2500 rokmi sploštili. Kedysi to bolo posvätné mesto s asi 25 000 obyvateľmi. Rozľahlé ruiny sa skladajú z veľkého hlavného námestia Gran Plaza,
obklopeného budovami, chrámami, observatóriami, ihriskom a hrobkami. Z Monte Albán je nádherný výhľad na údolie Oaxaca.

Mundo Maya – Svet Mayov
Je to prvý jednotný nadnárodný projekt pre rozvoj cestovného ruchu na americkom kontinente. Podieľajú sa na ňom Mexiko, Belize a Guatemala. V Mexiku sa na ňom podieľa päť štátov.Archeológia. V tejto oblasti sú roztrúsené stovky nádherných zrúcanín a archeologických pokladov. Yucatánsky polostrov s vysočinou na juhu Mexika tvorí jednu z najdôležitejších oblastí sveta pre skúmanie starých kultúr. Hlavné archeologické náleziská:

Uxmal – hlavným chrámom je Pirámide del Adivino (Pyramída čarodejníka) Je vysoká 39 metrov a je považovaná za najstrmšiu pyramídu. V susedstve Pyramídy čarodejníka sa nachádza Cuadrángulo de las Monjas (Kláštor mníšok), stavba so štvorcovým pôdorysom a peknými reliéfmi na vnútorných stenách. Na protiľahlej vyvýšenine je Palacio del Gobernador - Palác guvernéra - táto stavba je považovaná za najkrajšiu v celej predkolumbovskej Amerike. Je to vyše sto metrov dlhá stavba, na ktorej sa nachádza po celej dĺžke reliéf zložený z tisícou malých kamienkov. Neďaleko sa nachádza Casa de las Tortugas (Dom korytnačiek). Ten zase vďačí svojmu názvu za to, že na stenách sa nachádzajú reliéfy týchto živočíchov.

Chichén Itzá (viď obr.15)- považuje sa za najslávnejšie a za najlepšie zachované mayské mesto. Mesto bolo opustené v 9. storočí, ale o storočie neskôr bolo znovu osídlené Toltékmi, ktorí prišli z centrálneho Mexika. Tí priviezli so sebou kult opereného hada Quetzalcoatla (v mayskom jazyku Kukulkán). Vďaka nim vzniklo tiež v Chichén Itzi unikátne spojenie architektonických štýlov oblasti centrálneho Mexika a tzv. puuckej oblasti. Nachádza sa tu niekoľko chrámov - Chrám jaguára(Viď obr.15), Chrám boha dažďa Chaka, Chrámu bojovníka (Templo de Guerrero). Najvýznamnejšou a najznámejšou stavbou v Chichén Itzi je El Castillo (Zámok) (viď obr.15) alebo tiež Kukulkánová pyramída. Pyramída vysoká 25 metrov bola postavená niekedy pred rokom 800 n.l. a predstavuje kamenný mayský kalendár. Má deväť úrovní, ktoré sú schodišťom rozdelené na 18 oddelených terás, ktoré predstavujú 18 20-dňových mesiacov mayského roka. Každé zo štyroch schodísk má 91 schodov, s pripočítaním hornej plošiny to dáva spolu číslo 365 - počet dní v roku. Na každej stene pyramídy je 52 kamenných blokov, ktoré symbolizujú 52 rokov tzv. kalendárneho okruhu. Počas jesennej a jarnej rovnodennosti vytvára na stene pyramídy slnečný tieň ohromné hadie telo.
Tulum – pozostatky mayského mesta aj s prístavom,
Palenque(viď obr.16), Kabah, Cobá (viď obr.17). Ďalšie archeologické náleziská: Labná, Sazil, Edzná, Zaxchilan, Bonampak, Kalakmul, Kohunlich, Toniná, Comalcalco.

Acapulco
Acapulco (viď obr.18) prekypuje životom 24 hodín denne. Acapulco je kráľovná medzi mexickými prímorskými letoviskami a bolo vôbec prvým mexickým tichomorským strediskom, kam v hojnejšom počte zamierili zahraniční turisti. Známe je po celom svete aj vďaka niekoľkým svetovým prvenstvám. Acapulcu vďačíme za to, že sa začali s rekreáciou spájať diskotéky, parasailing, izby so súkromným bazénom, tequilové „mixi“, hotely v tvare pyramídy a skoky z útesu do mora. Karnevalová atmosféra je tiež mestu vlastná. Aktivity sa sústreďujú do troch oblastí: oblasť Playa Revolcadero, oblasť Puerto Marqués a Acapulský záliv, v ktorom sa nachádza prístav. Na kopci nad prístavom sa týči pevnosť San Diego, ktorá mala chrániť manilské galeony pred pirátmi. Určite treba vidieť La Quebrada (viď obr. 19), miesto, kde sa skáče zo 42-metrového útesu do tri metre hlbokej úžiny. Je tu lagúna Coyuca, kde sa natáčali filmy ako Rambo II, prvé filmy o Tarzanovi a ďalšie. Väčšina hotelov, nákupných centier, nočného života a reštaurácií je sústredená okolo hlavného bulváru Costera. Acapulco získalo povesť mexického mesta párty a večierkov číslo 1. Za zmienku stojí aj 21-hektárový zábavný park Park Papagayo. K Acapulcu určite patria luxusné hotely ako Acapulco Princess (viď obr.18) alebo Pierre Marqués a stojí za to pozrieť si ich.

ZÁVER
Práve som sa presvedčil, že do Mexika raz ísť musím. Vydať sa po mexických koloniálnych mestách znamená znovu prežiť dramatickú a obsiahlu históriu päťsto rokov trvajúceho vzťahu s Európou. Vidieť Teotihuacan na vlastné oči musí byť niečo úžasné. Alebo vidieť naživo ako skokani skáču zo 42 metrového útesu do mora v Acapulcu. A to nehovorím o Svete Mayov. Mexiko láka svojich návštevníkov a vyzýva ich k objavovaniu. Ja osobne som sa presvedčil a utvrdil v myšlienke že Mexiko je úžasná krajina, ktorá v sebe skrýva kus histórie. Mexico City, najrozsiahlejšie mesto na svete, je mestom protikladov. Bohatý a nádherný stred ostro kontrastuje s chudobnými okrajovými štvrťami bez vody a kanalizácie. Ale aj napriek tomu to je mesto, ktoré by som chcel raz navštíviť. Nechať sa previesť v Xochimilco po umelo vybudovaných kanáloch a počúvať ako vyhrávajú Mariachis. Dúfam že aj Vám som tento nádherný kus Zeme trošku priblížil.