Pamiatky v Rožňave

Pamiatky v Rožňave

1. Strážna veža

Renesančnú mestskú strážnu vežu postavili na mieste staršej gotickej stavby počas tureckej hrozby v r.1643-­1654 (J. Gerscheuer a D. Mosszen). 38 m vysoká veža v r. 1766 vyhorela a jej pôvodnú renesančnú vrchnú časť po požiari nahradili barokovou drevenou ochozou a šindľovou prilbicou. Viackrát upravovaná veža plnila dôležitú strážnu funkciu, svedectvom čoho je zachovaná strieľňa na jej východnej strane a turecká delová guľa na južnej fasáde. V blízkosti delovej gule sa nachádza renesančná kamenná tabuľa z doby postavenia veže s dobovou podobou erbu mesta. V r. 1997 bola obnovená a sprístupnená pre turistov ako výhliadková veža.

2. Pomník Františka Andrássyovej

Dominantný secesný pomník s bustou Františky Andrássyovej z carrarského mramoru s postavou starca a dvoch detí je dielom sochárov J. Horvayho a E. Szamovolszkého. Pomník bol postavený na pamiatku dobrodinky mesta, manželky grófa Dionýza Andrássyho z verejnej zbierky v r. 1905. Dvadsať rokov bol odstránený z námestia. V r. 1993 ho zrekonštruovali a dnes stojí na pôvodnom mieste.

3. Kostol jezuitov

Kostol jezuitov zasvätený sv. Františkovi Xavérskemu bol postavený na mieste pôvodnej stredovekej radnice v r. 1659 na príkaz ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippayho. Severné priečelie kostola - jedinej čistej barokovej architektúry v meste - zdobia drevené sochy Mojžiša a kráľa Dávida. Z pôvodného barokového zariadenia kostola sa zachoval iba bočný oltár sv. Alojza Gonzagu z 18. storočia. Hlavný oltárny obraz je dielom miestneho maliara Antona Lammela (1900) .

4. Morový stĺp 

Morový stĺp, pôvodne socha Svätej trojice, bol postavený v r. 1711 na pamiatku 2035 obetiam rožňavskej cholerovej epidémie. Na reštaurovanom vysokom stĺpe stojí novodobá kópia sochy Immaculaty (originál sa nachádza v budove radnice), pri nohách ktorej do r. 1911 stáli sochy sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého, patróna rožňavskej diecézy (dnes vo dvore biskupského paláca).

5. Biskupský palác

Palác rožňavských biskupov vznikol na mieste kláštora a školy jezuitov a sídla miestodržiteľa ostrihomského arcibiskupa v r. 1778 podľa projektu Grosmanna a miestneho staviteľa Jána Mayera. Majestátnu barokovo­klasicistickú budovu v pol. 19. stor. rozšírili o predĺženie východného traktu, v ktorej sa nachádza vzácna knižnica a archív diecézy.

6. Kostol a kláštor františkánov

Kostol sv. Anny a kláštor františkánov bol postavený v r. 1733-1791, veža v r. 1826. Takmer sto rokov stavaný klasicistický komplex je významnou dominantou historického jadra mesta. Interiér kostola a bočnej kaplnky zdobia nástenné maľby miestneho maliara Júliusa Ádáma (1904). V minulosti sa v kláštore nachádzalo mnoho umeleckých diel z 18. stor. Budova kláštora je dnes sídlom Archívu.

7. Špitál

Budova najstaršej nemocnice v meste vznikla vďaka Juraja Andrássymu v r. 1719. Túto skutočnosť pripomína pôvodná pamätná tabuľa na jej južnej fasáde. Barokovo-klasicistickú stavbu zdobí jedinečná atika s tromi nikami, v ktorých sa nachádzajú barokové súsošia sv. Floriána, Korunovania Panny Márie a Piety. Od r. 1994 v obnovenej budove sídli Regionálne stredisko Pamiatkového ústavu.

8. Biskupská katedrála

Biskupská katedrála, do r. 1776 farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, pochádza zo začiatku 14. stor. (1304). Pôvodnú gotickú jednoloďovú stavbu s polygonálnou svätyňou na začiatku 16. stor. rozšírili o severnú loď a neskorogotickú tzv. Bakóczovu kaplnku, bohatú na kamenárske detaily. Prekrásne gotické pastofórium z r. 1507 je jedným z mála umeleckých diel pripomínajúcich stredovekú podobu interiéru. Tabuľová maľba Metercie z r. 1513, pôvodne ústredný obraz neskorogotického krídlového oltára.

9. Budova katolíckej fary

Budova katolíckej fary na rohu námestia a Betliarskej ulice dostala svoju dnešnú podobu počas renesančných, barokových a klasicistických prestavieb podobne ako väčšina domov okolo námestia. Pôvodne gotický meštiansky dom bol už pravdepodobne v 16. storočí poschodový a jeho fasádu vyzdobili nástennými maľbami s biblickou tematikou. Maľby boli objavené na konci 70. rokov a znovu zreštaurované nadáciou Al fresco v roku 1997.

10. Radnica

Klasicistická budova novšej radnice vznikla spojením niekoľkých meštianskych domov západnej strany námestia v r. 1720. Klasicistický tympanón zdobí erb mesta z glazovanej keramiky, ktorého anjelom chránenú podobu nájdeme nad vstupom do Turisticko-informačnej kancelárie. Ďalší erb mesta nájdeme na chodbe 1. poschodia v podobe kolorovaného kamenného reliéfu. Nad bránou radnice sa nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca pobyt Františka II. Rákócziho v meste (1906).

11. Dom banskej komory

Mohutná rohová dvojpodlažná renesančná budova s charakteristickými opornými piliermi a renesančnou loggiou nad svojou vstupnou bránou bola postavená v 17. stor. pre potreby banskej komory. Na prelome rokov 1706 a 1707 budova banskej komory bola sídlom Františka II. Rákócziho a miestom zasadnutia krajinského snemu, na ktorom sa rozhodlo o detronizácii Habsburgovcov. Rákóczi v suteréne budovy zriadil mincovňu. Budova bola v r. 1998 obnovená.

12. Kláštor vincentiek 

Zaujímavá historizujúca architektúra s prvkami neogotiky kláštora Vincentiek vznikla v r. 1866 vďaka štedrej podpore biskupa Štefana Kollartsika, ktorého erb sa nachádza na atike. Priečelie budovy zdobia reštaurované terakotové sochy anjela a Madony s dieťaťom a nad vstupnou bránou sa nachádza terakotový reliéf s biblickou tematikou.

13. Gotický meštiansky dom

Meštiansky dom č. 17 ako jediný spomedzi domov obklopujúcich námestie si zachoval znaky svojho gotického pôvodu. Bol postavený pravdepodobne na prelome 15. a 16. stor., v období vzniku dnes známej štruktúry historického jadra mesta. Množstvo cenných neskorostredovekých kamenárskych detailov hovorí o bohatstve mesta a jeho obyvateľov v čase, kedy rožňavské baníctvo prežívalo najväčší rozmach v svojej histórii.

14. Budova manufaktúry na spracovanie kože

Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože. Objekt bol postavený v r. 1782 pre účely modernej manufaktúry na spracovanie kože. V budove dnes sídli Banícke múzeum.

15. Banícke múzeum

Účelová budova Baníckeho múzea bola postavená podľa projektov Alexandra Miillera v r.1908-1909 v secesnom štýle. Elegantná budova je domovom hodnotnej bansko-hutníckej expozície miestneho múzea.

16. Evanjelický kostol

Rožňavský evanjelický kostol patrí medzi najhodnotnejšie klasicistické architektúry na Slovensku. Halový kostol úctyhodných rozmerov bol postavený r. 1784-1786 podľa projektov miestneho staviteľa Jána Mayera. Oltár a kazateľnica sú dielami významného majstra druhej pol. 18. stor. Jozefa Godeho. V kostole sa nachádza mnoho cenných umelecko-remeselných predmetov, dary významných rožňavských evanjelických rodín 18. a 19. stor.

PAMIATKY V OKRESE ROŽŇAVA

Hrad Krásna Hôrka

Národná kultúrna pamiatka hrad Krásna Hôrka je jednou z najvýznamnejších stavebno-historických pamiatok Gemera. Majestátne sa vypína na homoľovitom kopci nad obcou Krásnohorské Podhradie. Jeho mohutné múry uchovávajú niekoľkostoročnú slávnu históriu významných šlachtických rodov Mariássyovcov, Bebekovcov a Andrássyovcov. Svoj najväčší rozkvet zaznamenal hrad za Andrássyovcov, ktorí ho prebudovali na honosné sídlo svojho rodu. Súčasnú stálu expozíciu tvorí pôvodné zachovalé bytové zariadenie hradu a zbierky rodového múzea, ktoré na hrade už v roku 1910 sprístupnil verejnosti jeho posledný majiteľ Dionýz Andrássy. Mimoriadne zaujímavé je zariadenie hradnej kuchyne, zbierka zbraní a výzbroje ako aj neskorobaroková hradná kaplnka.

Mauzóleum Andrássyovcov

Patrí medzi najhodnotnejšie pamiatky secesného umenia na Slovensku, vzniklo v duchu mníchovského staviteľského smeru v roku 1904. Rotundovitá stavba stavaná na spôsob egyptských a byzantských stavieb v secesnom duchu je miestom večného odpočinku Dionýza a Františky Andrássyovcov - posledných majiteľov krásnohorského hradného panstva. Interiér je zdobený viacerými druhmi mramoru pochádzajúcich z rôznych kútov celého sveta.

Obrazáreň Andrássyovcov

Obrazáreň Andrássyovcov sa nachádza v Krásnohorskom Podhradí na Lipovej ul. 122. Secesnú budovu obrazárne dal postaviť v rokoch 1908-1909 milovník výtvarného umenia Dionýz Andrássy a umiestnil v nej svoju hodnotnú zbierku výtvarných diel. Po roku 1945 bol objekt využívaný pre rôzne účely a až po jeho pamiatkovej obnove sa pristúpilo k prinavráteniu jeho pôvodného poslania. V rámci stálej expozície Baníckeho múzea v Rožňave sú tu prezentované diela prevažne portrétnej tvorby z 18. a 19. storočia, spomedzi ktorých vyniká rozmerná historická olejomaľba Smrť Attilu od Ferencza Paczku z roku 1884.

Kaštiel Betliar

Severne od Rožňavy sa nachádza obec Betliar, kde možno nájsť jednu z národných kultúrnych pamiatok Slovenska: vzácny kaštieľ Betliar s nádherným prírodným parkom. História dnešného kaštieľa je úzko spätá s históriou šľachtických rodov Bebekovcov a Andrássyovcov. Celý interiér kaštieľa predstavuje expozíciu života šľachty a zoznamuje návštevníkov s úrovňou bytovej architektúry a kultúry 19. storočia. Významná je zbierka umeleckých diel, zachovalý nábytok, zbrane keramika, sklo, porcelán a rôzne kuriozity, ktoré svedčia o zberateľskej vášni bývalých majiteľov kaštieľa. Unikátna je aj knižnica obsahujúca vyše 15.000 zväzkov. Kaštieľ obklopuje prírodný park s množstvom vzácnych druhov drevín, fontán, jazierok a plastík. Po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1995 získal kaštieľ prestížnu cenu EUROPA NOSTRA za vzorné prevedenie stavebnej a interiérovej obnovy.

Slovenský kras

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhozápade Slovenska. S hraničiacim Aggtelekským národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km2 vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra.

Svojrázne geomorfologické územie Slovenského krasu sa do určitej miery vyníma z krajinného rámca Západných Karpát a predstavuje typickú krasovú krajinu bohatú na povrchové a podzemné krasové javy (škrapy, závrty, tiesňavy, kaňony, jaskyne, ponory, atď.), ktoré vytvorila voda svojou korozívnou a erozívnou činnosťou v druhohorných triasových vápencoch. Celkový ráz územia dotvárajú hlboké doliny a tiesňavy pretekajúcich riek oddeľujúce tak od seba jednotlivé planiny (Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Dolný vrch, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina).

Oblasť sa vyznačuje aj pestrým rastlinstvom s mnohými endemitmi a jej živočíšstvo charakterizuje množstvo živočíchov nižších skupín. Niekoľko sprístupnených jaskýň Slovenského krasu umožňuje návštevníkom zhliadnuť krásy podzemných priestorov, kde voda a čas vytvorili prekrásnu kvapľovú výzdobu. V areáloch pri sprístupnených jaskyniach sú inštalované informačné panely o rozmanitostiach tejto oblasti. Jaskyne Slovenského krasu spolu s jaskyňami Aggtelekského krasu sú od roku 1995 zaradené do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Ako ďalšie atraktívne miesta možno v tejto oblasti navštíviť Silickú ľadnicu s celoročnou ľadovou výzdobou (nesprístupnená jaskyňa), impozantnú Zádielsku tiesňavu alebo zrúcaniny Turnianskeho hradu. Sieť vyznačených turistických chodníkov a cykloturistických trás ponúka turistom príjemne a aktívne strávené chvíle v tomto pestrom a nezabudnuteľnom prírodnom prostredí.

Jaskyňa Domica

Jaskyňa Domica patrí medzi najkrajšie kvapľové jaskyne v Európe. Bohatosťou a farebnou pestrosťou svojej kvapľovej výzdoby láka mnohých návštevníkov. Je charakteristická svojimi kvapľovými štítmi, bubnami a kaskádovitými jazierkami zoradenými terasovito za sebou. Bola osídlená už v neolite (4000 rokov pred n.l.), čo ju zaraďuje medzi najvýznamnejšie archeologické náleziská bukovohorskej kultúry. Nachádza sa na juhozápadnom okraji Silickej planiny (Národný park Slovenský kras), 10 km juhovýchodne od Plešivca v blízkosti štátnych hraníc s Maďarskou republikou. Jaskyňa bola objavená v roku 1926 a v roku 1995 bola spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Dĺžka prehliadky: s plavbou - 1560 m, bez plavby - 780 m
Čas prehliadky: s plavbou - 85 min., bez plavby - 45 min.

Gombasecká jaskyňa

Gombasecká jaskyňa je bezpochyby jednou z najkrajších jaskýň na území Slovenského krasu. Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny (Národný park Slovenský kras) na ceste medzi Rožňavou a Plešivcom, 11 km južne od Rožňavy. Vyniká unikátnymi tenkými (2-3 mm) sintrovými brčkami dosahujúcimi dĺžku až 3 m a ďalšou kvapľovou výzdobou rôznych, až rozprávkových tvarov a farieb. Jaskyňa bola objavená v roku 1951 a v roku 1995 bola spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Dĺžka prehliadky: 530 m, čas prehliadky: 35 min.

Ochtinská aragonitová jaskyna

Ochtinská aragonitová jaskyňa je vo svetovom meradle unikátnym výtvorom, ktorý svojou rôznorodosťou, bohatosťou a krásou aragonitovej výzdoby upúta každého svojho návštevníka. Nachádza sa na severnom úbočí vrchu Hrádok v Slovenskom Rudohorí na ceste medzi Štítnikom a Jelšavou, 26 km od Rožňavy. Táto jaskyňa, jediná svojho druhu v Európe, vyniká aragonitovou výzdobou rôznych foriem v podobe ružíc, trsov, trávy i zhlukov kryštálov aragonitu rozvetvujúcich sa na všetky strany. Jaskyňa bola objavená v roku 1954 a v roku 1995 bola spolu s ďalšími jaskyňami Slovenského krasu zapísaná do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Dĺžka prehliadky: 585 m, čas prehliadky: 45 min.

Silická ľadnica 

Jaskynná priepasť Silická ľadnica sa nachádza juhozápadne od obce Silica na Silickej planine - na jednej z planín Národného parku Slovenský kras, 17 km od Rožňavy. Táto priepasť, ktorá vznikla preborením povaly na okraji krasovej jamy je zaujímavá predovšetkým svojou celoročnou ľadovou výzdobou v spodnej časti priepasti, ktorá je turistom sprístupnená vybudovaným schodiskom. Vek zaľadnenia sa odhaduje na 2000 rokov. Priepasť je voľne prístupná vyznačeným turistickým chodníkom z parkoviska pred obcou Silica.

Zádielska tiesňava

Mimoriadne atraktívna a zaujímavá 3 km dlhá krasová tiesňava nachádzajúca sa 32 km od Rožňavy vo východnej časti Národného parku Slovenský kras. Tiesňava, ktorá je vyhlásená aj za Národnú prírodnú rezerváciu je miestami len 10 m široká so skalnými útesmi dosahujúcimi relatívnu výšku až vyše 300 m, ktoré upútajú pozornosť návštevníkov svojou mohutnosťou i zaujímavými tvarmi. Pri ústí doliny sa nachádza parkovisko, odkiaľ vedie aj náučný chodník predstavujúci prírodné hodnoty tejto zaujímavej lokality.

Jasovská jaskyňa 

Nachádza sa na východnom okraji Jasovskej planiny, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras, 52 km od Rožňavy. Mnísi z neďalekého kláštora ju sprístupnili v roku 1846, a už od tých čias je možné v tejto jaskyni obdivovať krásu mohutných kvapľových útvarov, medzi ktorými nájdeme pagodovité stalagmity, vodopády, brčká, bubny a iné formy.

Dĺžka prehliadky: 720 m, čas prehliadky: 45 min.

Slovenský raj

Na územie horného Gemera zasahuje na severe Národný park Slovenský raj, ktorý sa pre tisícky návštevníkov stal nezabudnuteľným predovšetkým svojimi prekrásnymi roklinami s početnými vodopádmi. Peší turisti a vyznavači horských športov si tu prídu na svoje v každom ročnom období. V južnej časti národného parku sa nachádza vodná nádrž Palcmanská maša s ideálnymi možnosťami pre rybárov, ako aj vyznavačov vodných športov a odtiaľto premáva aj takmer 2 km dlhá sedačková lanovka na planinu Geravy. Zimné športové vyžitie ponúkajú v blízkosti sa nachádzajúce lyžiarske strediská Dedinky, Mlynky, Dobšiná a Vyšná Slaná. V tejto oblasti možno nájsť aj unikátny klenot Slovenského raja - Dobšinskú ľadovú jaskyňu s prekrásnou ľadovou výzdobou, ktorá bola v roku 2000 zaradená do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Svetový unikát Dobšinská ľadová jaskyňa je jednou z najznámejších jaskýň v Európe. Nachádza sa juhovýchodne od osady Dobšinská Ľadová Jaskyňa na ceste z Dobšinej do Popradu 36 km od Rožňavy. Krehká krása kráľovstva večného ľadu očarí každého návštevníka a zanechá v ňom nezabudnuteľné zážitky. Jaskyňa bola objavená v roku 1870 a už o rok neskôr bola sprístupnená verejnosti. V roku 1887 bola ako prvá v Európe elektricky osvetlená. K jaskyni vedie 470 m dlhý náučný chodník.

Dĺžka prehliadky: 515 m, čas prehliadky: 40 min.

Gotický evahjelický kostol v Štitníku

Gotický evanjelický kostol v Štítniku, národná kultúrna pamiatka je jednou z najvýznamnejších pamiatok na Slovensku. Kostol má mohutnú vežu a tvorí tak výraznú dominantu celej štítnickej doliny. Hodnotný interiér kostola skrýva veľké umelecké bohatstvo prezentované vzácnymi epitafmi, kazateľnicou, neskororenesančným oltárom, bronzovou krstiteľnicou a stredovekými nástennými maľbami zo 14. a 15. storočia, ktoré sa niekde zachovali až v troch vrstvách nad sebou. Z pohľadu stredovekých nástenných malieb je tento kostol v Gemeri najbohatší. Zvyšky malieb sa zachovali aj v exteriéri kostola.