Zahraničné továrne na výrobu papiera

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Dátum: 12.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 812 slov
Počet zobrazení: 6 966
Tlačení: 392
Uložení: 467
Zahraničné továrne na výrobu papiera a ich zastúpenie na Slovensku
 
1.4.1 MONDI
Najväčší svetový výrobca papiera a obalov – Mondi. Spoločnosť bola založená v roku 1967 v Južnej Afrike, pričom prvým vlastníkom bolo Anglo American plc na čele Merebank Mill. Od založenia spoločnosti až po súčasnosť firma prechádzala veľkými zmenami a tiež  od začiatku svojej existencie v Južnej Afrike sa spoločnosť zameriavala na kvalitu. Viac ako dve desaťročia zdokonaľovali technológie, výrobné postupy a zvyšovali obrat až začiatkom roku 1990 prišli aj do Európy. Mondi zakúpila  podniky v  európskych krajinách vrátane Rakúska, Veľkej Británie, Francúzsko, Rusko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Dánsko, Holandsko, Bulharsko a Taliansko, ako aj na juhu Severnej Ameriky operácie v Mexiku. Spoločnosť sa rozhodla pre "kolonizačnú" politiku alebo v podstate politiku vytvorenia najväčšieho producenta v Európskych krajinách. Počas tejto doby, veľa veľkých spoločností, ktoré mali dovtedy vedúce postavenie na trhu v oblasti výroby a recyklácie papiera v ich domovskej krajine sa stali časťou Mondi. Medzi takéto spoločnosti patrili Neusiedler AG a Frantschach AG v Rakúsku, Cofinec u našich severných susedov v Poľsku a  Syktyvkar Mill v krajine ležiacej na dvoch svetadieloch Rusku, ktorý je ústrednou súčasťou ich budúcich plánov. Ďalej by sa chcela spoločnosť rozširovať o nové príležitosti v Ázii a Amerike. Spoločnosť prechádzala niekoľkými vlnami modernizácí výrobných liniek, samotných výrobných podnikov a tiež názvov podnikov.
V prvej polovici roku 2007 sa spoločnosť oddelila  z Anglo American čím učinila význámný krok v rozvoji. Od januára vystupujú už ako dve spoločnosti Mondi Packaging a Mondi Business Paper business units a v súčasnosti fungujú ako dve divízie Europe & International a South  Africa. Na Slovensku má mondi zastúpenie v Ružomberku ako Mondi SCP. V súvislosti s rozvojom sa v roku 2009 podarilo spoločnosti ponúknuť nový papier, určený na každý druh použitia. Prezentovaný bol po prvý krát koncom januára na Paperworld 2009.
 
1.4.2 Mondi SCP v Ružomberku
Mondi SCP má bohatú históriu. Ručná výroba papiera v severoslovenskom meste Ružomberok, kde sa terajší závod nachádza, sa začala už v 17. storočí, postavením malej fabriky na papier. Dodnes prešla mnohými vývojovými zmenami až kým sa v roku 2004 nestala súčasťou medzinárodnej skupiny Mondi, ktorá s 51%-ným podielom akcií vlastní závod spoločne so slovenským akcionárom ECO-INVEST.Mondi SCP je jedným z kľúčových členov skupiny Mondi a vyrába väčšinu ofsetového papiera v celom zoskupení a vyše 300.000 ton kancelárskeho papiera. S výrobou prevyšujúcou 420.000 ton celulózy a 510.000 ton nenatieraného bezdrevného papiera je Mondi SCP najväčšou integrovanou fabrikou na výrobu papiera a celulózy v Slovenskej republike. Okrem integrovanej výroby papiera a celulózy sa v závode realizujú aj ďalšie výrobné a podporné procesy akými sú napríklad výroba potlačeného baliaceho papiera, paliet, výroba elektrickej energie a tepla, úprava odpadových vôd aj pre mesto Ružomberok a mnohé ďalšie.Mondi SCP je najväčším priemyselným subjektom ako aj najväčším zamestnávateľom v regióne. Pre dosiahnutie úspechu v dlhodobom meradle vykonáva mnohé sociálne aktivity smerujúce k dosiahnutiu spokojnosti zamestnancov ako aj ostatných zainteresovaných skupín, vynakladá veľké investície do technológie za účelom dosahovania nielen vyššej, ale predovšetkým environmentálne prijateľnej produkcie. Mondi SCP a.s. má jasné ciele a všetky aktivity smerujúce k ich naplneniu sú vykonávané v zmysle stratégie dosahovania trvalo udržateľného rozvoja.
 
1.4.2.1 História 

Papier sa vyrába v Ružomberku vyše tri storočia. Hojnosť surovín ako je drevo, voda a energie mala priaznivý vplyv na rozvoj fabriky. V jej skorých začiatkoch bola fabrika ďaleko od obytných pásiem, no postupom urbanistického rozvoja sa mesto rozrastalo a fabrika je dnes súčasťou mesta.Prvá zmienka o ručnej výrobe papiera v okolí Ružomberka je známa z roku 1697. O pár rokov na to v roku 1880 Jakub Klein & Co. začal písať históriu priemyselnej výroby papiera v Ružomberku, v lokalite Solo a z okolia Ružomberku sa začína stávať priemyselná oblasť výroby papiera. V 20. storočí získava papiereň pod kontrolu štát a na okraji Ružomberku sa začínajú písať dejiny novej štátnej fabriky - Severoslovenské Celulózky a Papierne (SCP).Významným rokom je tiež rok 1991, pretože v tomto roku nastalo spustenie výroby na 18. papierenskom stroji, vôbec najväčšom papierenskom stroji v strednej Európe (šírka 6,5 m).

A ako to už na našom malebnom Slovensku chodí... všetko čo je efektívne štát predá a preto o 5 rokov na to Fond národného majetku SR (FNM SR) predal 67% akcií SCP Ružomberok slovenskému subjektu ECO-INVEST. Neskôr v roku 2000 Strategický partner, skupina MONDI (v tom čase NEUSIEDLER) odkúpila 50% akcií podniku, v roku 2006 zvýšila svoj podiel na51% čím sa stala väčšinovým vlastním, ktorým je aj dnes. Spoločnosť Mondi prejavila záujem o rozvoj výroby papiera na aj na Slovensku a preto v rok 2003 sa datuje ako začiatok projektu IMPULS, najväčšieho investičného projektu v podniku, ktorý zvýšil výrobné kapacity, efektivity a výrazným spôsobom znížil dopad podniku na životné prostredie zmenou jeho technológií na najšpičkovejšiu úroveň.

Významné ocenenia: V roku 2002 udelil Minister životného prostredia Slovenskej republiky „Cenu ministra životného prostredia Slovenskej republiky“ za prínos v starostlivosti o životné prostredie Mondi SCP získalo cenu "Dar roka 2004", „Dar roka pre rok 2005“ za podporu komunity (zdravotníctvo, školstvo,…) od Slovenskej humanitnej rady a  “Dar roka 2007” za prejav ľudskosti a pomoci blížnemu preukázaný konkrétnym činom od Slovenskej humanitnej rady. V roku 2006 dostalo Mondi SCP ocenenie "Slovenská cena za riadenie a rozvoj ľudských zdrojov 2006" za realizáciu projektu "100 študentov" - zamestnaných v závode v priebehu letného obdobia. Cena bola získaná od Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov.
 
1.4.3 Metsä Tissue
Druh významná spoločnosť na Európskom kontinente, zameriavajúca sa práve na výrobu papiera je Metsä Tissue. Spoločnosť bola založená v roku 1868 ako spoločnosť v lesnom hospodárstve pôvodne známa ako  'GA Serlachius Oy '. Túto spoločnosť založil lekárnik menom G.A. Serlachius. Továreň založil v strednom Fínsku a vyrábal Mänttä, strednom Fínsku, v roku 1868. Spoločnosť začala výrobu toaletného papiera v roku 1908 a výroba pergamenu v roku 1924. Tkanivo-na obrúsky a vreckovky boli zavedené vo Fínsku v roku 1930......  Na Slovensku má táto spoločnosť zastúpenie v Žiline pod obchodným názvom Tento a.s., Žilina.
 
1.4.4 Tento v Žiline

V roku 1904 bola založená účastinná spoločnosť Továreň na celulózu, ktorá mala základný kapitál 1 300 000 rakúskych korún. Neskôr začala prevádzku v lokalite na východnom okraji Žiliny. Žilinská celulózka vznikla ako slovenská firma s účasťou slovenského a českého kapitálu. Na začiatku sa tu vyrábala celulóza na papier a na umelé vlákna. Celulóza sa varila vo varných kotloch. Najskôr boli k dispozícii dva varné kotly, potom pribudol tretí. Počiatky závodu sa spájajú s menami Tomáš Nečas, Juraj Bulla, Matej Murín a ďalšími. Tomáš Nečas bol český inžinier chémie a podnikateľ, zakladateľ žilinskej celulózky neskôr jej obchodný riaditeľ a od roku 1907 generálny riaditeľ.

Továrne založil aj v iných mestách a venoval sa aj automobilizmu. Juraj Bulla bol predseda predstavenstva spoločnosti, zaslúžil sa o vznik a rozvoj podniku. Matej Murín pôsobil v žilinskej celulózke ako obchodný riaditeľ.
Továreň na celulózu vyrábala zväčša na vývoz do Rakúska, Nemecka, Talianska, Francúzska a iných krajín. Dokázala konkurovať aj škandinávskym celulózkam. V ďalších rokoch pribudla výroba lepenky. V roku 1941 začali s výrobou sulfitového liehu zo sulfitových odpadkov. Znárodňovacím procesom po 2. svetovej vojne bola celulózka pretransformovaná na podnik Severoslovenské celulózky a papierne, neskôr na národný podnik Chemicelulóza. V roku 1973 zamestnávala 762 pracovníkov.V roku 1983 sa v podniku začala výroba hygienických papierových produktov (tissue papiera). V roku 1989 zriadili štátny podnik Chemicelulóza, ktorý nahradil dovtedajší národný podnik. V rokoch 1992 – 1994 došlo v továrni k rozsiahlej rekonštrukcii. Dňa 19. apríla 1993 sem bol privezený zo švédskej firmy Valmet 170-tonový sušiaci bubon ako základ novej technológie výroby s minimálnym vplyvom na životné prostredie mesta. Rekonštrukcia si vyžiadala náklady vo výške 3 miliárd slovenských korún. Znamenala ukončenie výroby medziproduktu buničiny, pri ktorej sa do ovzdušia dostávali škodlivé exhaláty. Výrobu obvnovili 17. júna 1994.

Chemicelulóza bola pretransformovaná na akciovú spoločnosť PT Žilina a od októbra 1997 na Tento, a. s. Predsedom predstavenstva bol Ing. Jozef Antošík, generálny riaditeľ a spolumajiteľ. V roku 1999 vyplatil majoritných spoločníkov a stal sa väčšinovým akcionárom. Začiatkom roka 2006 vymenil akcie žilinského výrobcu papierových hygienických výrobkov za pätnásťpercentný podiel vo fínskej papierenskej spoločnosti Metsä Tissue. V tom istom roku fínska spoločnosť Metsä Tissue prevzala vlastníctvo nad spoločnosťou Tento, a. s., Žilina. Štvrť Celulózka Po vzniku továrne na Celulózu dostala celá štvrť v okolí názov Celulózka. V 18. storočí sa táto oblasť nazývala Horevažie, resp. sem zasahovali Rosinky. Tadiaľto viedla hlavná cesta smerom na východ. V jej blízkosti bola postavená neskorobaroková budova Kráľovskej colnice, známa aj ako kaštieľ, dnes Villa Nečas. Na priečelí budovy sa nachádza uhorský štátny znak a letopočet 1763.
 
1.4. SHP Harmanec
Na zelenej lúke nazývanej „Pod košiarom“, v katastri obce Dolný Harmanec, založil banskobystrický kupec František Zigmund Leicht pôvodnú papiereň. Bola tam voda a lesy, ktoré sú pri výrobe papiera najdôležitejšie. Leicht bol majiteľom papierne do roku 1837. Po jeho smrti  prevzal v roku 1838 podnik Štefan Ruttkay, ale už o dva roky dostala papiereň nového majiteľa. Kúpil ju Viliam Moriz Scholss z Hainburgu. Ten premenil podnik v roku 1846 na účastinnú spoločnosť. Pod jeho vedením sa do fabriky nakúpili stroje a začala sa strojová výroba papiera. V roku 1866 kúpili papiereň banskobystrickí mešťania Henrik Gottlieb Stadler a Johan Bernard Hüttner. Stadler v roku 1899 z firmy vystúpil a továreň viedli synovia a príbuzní J. B. Hüttnera – Ján, Henrich a Bruno. Za Hüttnerovcov zaznamenala fabrika veľký rozmach vo výrobe a harmanecký papier sa vyvážal do 46 krajín sveta, medzi inými aj do Číny, Japonska a do Indie.

V júli 1904 vypukol v papierni požiar, ktorý zničil tri štvrtiny závodu. Výroba sa obnovila až o rok za pomoci pôžičky od budapeštianskej Hazai banky. Táto banka v roku 1906 prevzala papiereň do svojho vlastníctva. Za účelom rýchleho spojenia s Banskou Bystricou na vlastné náklady postavili v rokoch 1912 až 1913 železničnú trať z Harmanca do Banskej Bystrice, ktorá je využívaná dodnes.  Pod vedením Hüttnerovcov došlo v roku 1910 aj k registrácii ochrannej známky Biela labuť, ktorú podnik používa dodnes.
Po prvej svetovej vojne sa papiereň v dôsledku povojnovej hospodárskej krízy dostala do problémov. Úvermi jej pomáhala Moravská agrárna a priemyselná banka, ktorá firmu v roku 1924 prevzala.  Medzi vojnami vyrábala fabrika aj dámske vložky a detské plienky z buničitej vaty, akési predchodkyne dnes známych pampersiek. Moravská agrárna a priemyselná banka bola majiteľkou papierne do roku 1945, keď bola  znárodnená. V Harmanci sa hygienické papiere vyrábali od roku 1899. Predchodcom dnešných kotúčikov bol skladaný toaletný papier, za socializmu známy ako Japan. Jedna jeho strana bola drsná a druhá hladká. Nebol snehobiely, pretože sa na jeho výrobu používala nebielená buničina a drevovina. Dnes používaný kotúčikový toaletný papier začali v Harmanci, ako prví v bývalom Československu, vyrábať až v roku 1972.

Po roku 1989 bola fabrika sprivatizovaná investičnými fondmi a postupne sa  na konci 90. rokov dostala do väčšinového vlastníctva priemyselno-investičného holdingu Eco Invest, za ktorým stojí známy slovenský podnikateľ Milan Fiľo. V roku 1999 sa všetky produkty SHP Harmanec začali predávať pod značkou Harmony, s výnimkou toaletného papiera Harmasan. V roku 2002 sa Harmanecké papierne sa začlenili do SHP Group a zmenili názov na SHP Harmanec.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#zdravotnictvo v afrike #čo je letopočet #strojová linka #výkup papiera v SR kedy končí?


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.015 s.
Zavrieť reklamu