Tvary sopiek

Tvary sopiek
Vo všeobecnosti nadobúda sopka tvar kužeľa. Avšak druh sopky ovplyvňuje aj to aký tvar kužeľa sopka má. Môže byť vyšší úzky, nízky široký,....

2.3.1. Štítový vulkán
Tieto sopky produkujú veľké množstvá rýchlo tečúcich láv s nízkou viskozitou a budujú hory tvaru štítu. Takéto sopky majú širokú základňu a nízky uhol náklonu úbočia. Lávové prúdy dosahujú značnú dĺžku. Jeden z najdlhších lávových prúdov, ktorý mal dĺžku 120 km v priemere vyprodukovala sopka Mauna Loa na Havaji. Havajské ostrovy sú veľmi názorným príkladom štítových vulkánov. Takže vlastne štítové vulkány sú sopky nadobúdajúce tvar vysokého kužeľa.
 
2.3.2. Troskové a lávové kužele
Troskovými kužeľmi sa označujú menšie (40-400 m vysoké) sopky nadobúdajúce tvar kužeľa, ktorý je nízky. Ich výška je oproti iným formám malá a obvykle sa stávajú neaktívnymi po krátkej dobe.
 
2.3.3. Stratovulkány
Sú vysoké vrchy  a ich stavba je tvorená striedaním sa vrstiev pyroklastík ( zmes žeravých plynov, magmy, sopečného popola ) a lávových prúdov. Magma je viskóznejšia, čo vlastne tiež zodpovedá ich tvaru, a nemá tendenciu roztekať sa doďaleka ako pri štítových sopkách ale tuhne už na svahu. Dorastajú až do výšky 2500 m a nadobúdajú tvar  tiež vysokého kužeľa či dómu. Ale na rozdiel od štítových vulkánov láva sa nerozteká ale tuhne na okraji krátera.
 
2.3.4. Subglaciálne vulkány
Sú sopečné formy, ktoré vybuchujú pod ľadovou pokrývkou. Vyskytujú sa v Antarktíde a na Islande a z minulosti sú známe aj z Kanady. Charakteristické je pre ne zarovnaný vrchol a terasovité svahy. Topiaci sa sneh a ľad rýchlo ochladzujú lávu. Pre svoj tvar sa niekedy nazývajú ,,tabuľové hory,,. Ich tvar je podobný kužeľu s odrezaným, v respektíve zarovnaným vrcholom.