Ústup ľadovcov

Prírodné vedy » Geografia

Autor: petuska1
Typ práce: Referát
Dátum: 15.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 986 slov
Počet zobrazení: 3 846
Tlačení: 371
Uložení: 359
Ústup ľadovcov
Najlepšie zdokumentovaná práca o ľadovcoch ukazuje, že ustupujú bez prestania už od konca 18. storočia. Obľúbený symbol ľadovcov, snehové pole na vrchole Kilimandžára, postupne mizne najmenej od roku 1880. Keď Hemingway písal v roku 1934 svoje Snehy na Kilimandžáre, stratil vrcholový ľadovec už viac ako polovicu svojho povrchu oproti stavu z roku 1880. Jeho ústup bol pritom vtedy rýchlejší ako úbytok za posledných 70 rokov do dnes. Ústrednou témou publikovaného výskumu Kilimandžára bol už od počiatku, od prvej práce z roku 1891, výrazný ústup ľadovca. Vrchol Kilimandžára nestráca ľad len kvôli rastúcim teplotám (tie sú celkom stabilné pod bodom mrazu), ale v dôsledku príchodu suchšej klímy okolo roku 1880. Kilimandžáro teda pre globálne otepľovanie žiadnym dobrým symbol nie je. Najnovšia štúdia, využívajúca dáta zo satelitu, dospieva k nasledujúcemu záveru –“tieto výsledky ukazujú, že ľadovce na Kilimandžáre sú len pozostatky minulej klímy, vôbec nie citlivými ukazovateľmi klimatických zmien 20. storočia. A predsa sa bez prestania hovorí, že musíme znížiť emisie, pretože len tak ústupu ľadovcov zabránime. Greenpeace na pozadí televíznych záberov Kilimandžára tvrdí, že ľadoví pole hory by mohlo kvôli klimatickým zmenám do roku 2015 úplne zmiznúť. Avšak práve s Kilimandžárom nebudeme môcť robiť vôbec nič, pretože ľad ubúda v dôsledku suchšej klímy. A aj keď by sme pripustili, že zánik tohto ľadovca s globálnym otepľovaním súvisí, tak ani vtedy by žiadne naše opatrenia nemali na tento proces do roku 2015  sebe menší vplyv.
Existujú však reálne obavy o ľadovce, ktoré napájajú rieky. Al Gore (získal Nobelovu cenu za mier a boj proti globálnemu otepľovaniu) v tejto súvislosti hovorí o himalájskych ľadovcoch na tibetskej náhornej plošine, najväčšej mase ľadu okrem Antarktídy a Grónska. Tieto ľadovce sú zdrojom pitnej vody pre rieky, ktoré pretekajú oblasťami so 40% svetovou populáciou. Stabilný ľadovec síce nie je trvalým zdrojom riečnych vôd avšak funguje ako “vodárenská veža”, ktorá v zime akumuluje vodu vo forme ľadu a v lete ju uvoľňuje. Ľadovce týmto spôsobom zaisťujú až 70% letného prietoku Gangy a 50-60% prietokov ďalších veľkých riek. Panujú obavy, že keby ľadovce úplne zmizli, zostal by síce celkový objem použiteľnej sladkej vody vo svete rovnaký (pretože objem zrážok zostane zhruba rovnaký), avšak bude rozprestretý úplne inak  ako doteraz, čo by mohlo v niektorých oblastiach viesť k rozsiahlym letným suchám. S tím sa dá do značnej miery vyrovnať zvýšeným zadržiavaním vody, napríklad v priehradách, to však samozrejme znamená náklady najviac. Gore tvrdí, že “pokiaľ svet rýchlo nepodnikne rázne opatrenia, v nasledujúcich 50 rokoch sa bude 40% ľudstva trápiť s vážnym nedostatkom pitnej vody.” Takéto tvrdenie však má dva problémy. Po prvé, topením ľadovcov sa v skutočnosti množstvo vôd v riekach zvyšuje, hlavne v lete, takže množstvo chudobnejších ľudí sveta má k dispozícii viac vody. Himalájske ľadovce sa výrazne zmenili už od konca malej doby ľadovej, to v posledných storočiach dostupnosť vody, čím prispievalo k rastu produktivity v poľnohospodárstve. Určite, v dôsledku pokračujúceho topenia nakoniec zmizne, Medzinárodný panel pre zmenu klímy – IPPC však ukazuje, že sa do polovice storočia ľadovce úplne neroztopia a že sa ich objem len zníži o 60%. Vďaka vplyvu globálneho otepľovania na ľadovce tak bude mať veľká časť sveta možnosť využívať zvýšených prietokov viac ako 50 rokov, skôr ako bude nutné investovať do väčšieho zadržiavania vody. To poskytne týmto zemiam oddychový čas, v ktorom budú môcť riešiť radu svojich naliehavých potrieb a postarajú sa o hospodársky rast, s ktorého pomocou si budú môcť dovoliť budovanie vodných zásobární.

Možno sa teraz vydesíme a začneme prehlasovať, “ľadovce by mali zostať neporušené”. V ideálnom svete, kde proti sebe nestoja vzájomne protichodné záujmy a požiadavky, by to samozrejme bolo skvelé. Avšak náš svet má mnoho iných problémov a my by sme mali uvážiť, že rozvojové krajiny budú chcieť pre seba využiť aspoň časť zo svojich konečných prírodných zdrojov, teda aj ľadovcov. V rozvinutom svete sme to tak  bez pochyby robili, napríklad keď sme vyrúbali väčšinu našich lesov. A tiež je dobré zamyslieť sa nad alternatívou. V Karakorama a Hindúkuši, ktoré napájajú rieku Indus, smerujú teploty proti trendu globálneho otepľovania a od roku  1961 sa znížili na 1° C. Dôsledkom je zdanlivé ukľudňujúce narastanie a rozširovanie karakoramských ľadovcov, lenže letný prietok vody v riekach Hunza a Šok zaisťuje viac ako 25% prietoku priehrady Tarbela, ktorá zásobuje jeden z najväčších integrovaných zavlažovacích systémov. Nuž čo by bolo lepšie, mať k dispozícii vody viac alebo menej?

To nás privádza k druhému zádrheľu v Gorovom tvrdení o naliehavosti problému. Čo vlastne môžeme skutočne urobiť? Mohli by sme za veľmi vysokých nákladov naplňovať Kjótsky protokol (je to medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním. Krajiny, ktoré podpísali tento protokol sa zaviazali znížiť ich emisie oxidu uhličitého a 5 ďalších skleníkových plynov, alebo sa zaviazali v obchode s emisiami ak udržiavajú alebo zvyšujú emisie ich plynov. Spolu 141 krajín sveta doteraz podpísalo tento protokol. Významnými výnimkami sú Spojené štáty americké a Austrália), to ale nebude mať vplyv na himalájsku klímu a do roku 2050 prakticky žiadny vplyv. Ľadovce ustupujú už niekoľko storočí, miera akumulácie snehu od roku 1840 klesá kvôli zmene prúdenia pasátov a na tom ani odvážne a rýchle zníženie emisií, nezmení prakticky nič. Okrem spolupráce na riešeniach  všetkých ďalších problémov (podvýživa, choroby atď.)kde by sa dalo uspieť omnoho viac ako znižovaním emisií, však by sme mohli zemiam ako India a Čína taktiež viac prispieť investovaním do lepšej vodárenskej infraštruktúry: tieto zeme by potom, mohli lepšie zužitkovať zvýšené prietoky vody a pripraviť sa na dobu, keď sa rieky vrátia k “normálnemu” prietoku, keď v zime tečie vody viac a v lete menej.

Gore má pravdu v tom, že vysychanie vody s ľadovcov sa nakoniec stne problémom, zabúda však upozorniť, že teraz je to naopak požehnanie. V podstate nás žiada, aby sme otočili veľkým a ťažkým kohútikom emisií, čo nás bude stáť vysokú cenu a pritom, to ničomu veľmi nepomôže. Pýtajme sa radšej, či nemáme po ruke iné kohútiky, ktorými by sa dalo otočiť a čím by sme dosiahli oveľa väčší úžitok, rýchlejší a účinnejší.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#kam smeruje ludstvo - klima ,globalne oteplenie -uvaha #ľadovce #Ľadová sfinga


Odporúčame

Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu