Zdvíhanie hladiny morí

Zdvíhanie hladiny morí
Príčin dvíhania hladiny morí je viacero. Asi najpodstatnejšia je teplotná rozťažnosť morskej vody (morská voda sa takisto rozťahuje ako koľajnica. Čím je teplejšia, tým sa rozťahuje viac. Momentálne je situácia taká, že zhruba 2/3 – 3/4 zdvíhania hladiny oceánov je spôsobených teplotnou rozťažnosťou. Napríklad oteplenie vody z 25°C na 26°C môže zvýšiť hladinu oceánov o 3cm. Ďalším významným faktorom je topenie šelfového ľadu a pevninských ľadovcov. Ak by sa roztopil všetok ľad v Grónsku a Antarktíde, podľa najavších výpočtov by sa hladina svetových oceánov a morí zvýšila o 7 metrov.

Ak by sa pri terajšej veľkosti ľudskej populácie a jej rozloženiu vo svete zvýšila morská hladina len o jeden meter, postihlo by to 145 miliónov ľudí, žijúcich hlavne na malých ostrovoch či v deltách veľkých riek – Gangy a Mekongu v Ázii či Nílu v Afrike. Straty na osídleniach, dobytku, priemysle a infraštruktúre by mohli dosiahnuť skoro 950 miliárd dolárov. Najhorší scenár predpovedá, že morské ľadovce v Arktíde by sa mohli roztopiť v lete už do roku 2030. To by bola katastrofa nielen pre ľadové medvede. Zvýšenie teploty o jeden stupeň bude znamenať, že hranica snehu klesne o 120 metrov v Chile a 150 metrov v Alpách. Ak by však letná teplota vzduchu stúpla o tri stupne Celzia, potom by Alpy prišli o 80% svojich ľadovcov.