Fyzická geografia

Fyzická geografia

1.
1. Opíšte podnebné pásma Zeme, podľa charakteristík: zrážkové pásma, vzdušné prúdy, teploty, vzdušné fronty.
2. Určte možnosti narušenia tepelnej rovnováhy a jej dôsledky.
 
1.
Podnebie (klíma) – je dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste, ktorý vzniká pôsobením klimatogeografických činiteľov (geografická šírka, vlastnosť zemského povrchu, všeobecná cirkulácia atmosféry, morské prúdy, nadmorská výška, vzdialenosť od oceánov, činnosť človeka)
 
Klimatológia – je veda o podnebí a jej poznatky využíva klímageografia
- súčasne rozlišujeme 4 základné a 3 prechodné podnebné pásma:
1) ekvatoriálne pásmo
- celý rok prevláda ekvatoriálna vzdušná hmota = vlhko, horúco
- prúdia tu pasáty a antipasáty = stále vetry
- tlaková níž – veľké množstvo zrážok (1000 mm – 3000 mm ročne)
- stále teploty okolo 24°C – 28°C
- ohraničujú ho tropické fronty
- výskyt: stredná Afrika – Konská panva, Indonézia
 
2) subekvatoriálne pásmo
- strieda sa tu ekvatoriálna a tropická vzdušná hmota = vznik cyklónov
- pásmo rovníkových monzúnov (menia pravidelne svoj smer, pravidelné vetry)
a) letný monzún – od apríla do októbra
b) zimný monzún – od októbra do apríla
- výskyt: oblasť J a JV Ázie

- strieda sa obdobie dažďov a sucha (letný = veľa zrážok, zimný = málo zrážok)
- teploty sú ako v ekvatoriálnom pásme
- ohraničujú ho polárne atmosférické fronty
 
3) tropické pásmo
- pásmo tropickej vzdušnej hmoty = sucho, horúco
- tlaková výš – minimálne množstvo zrážok
- maximálne teploty – denná amplitúda až 40 °C
- Z pobrežia kontinentov sú príliš suché – vplyvom studených morských prúdov tu vznikli púšte 
- výskyt: stredná Ázia, S Afrika - púšte
4) subtropické pásmo
- strieda sa tu tropická a polárna vzdušná hmota
- priemerne padne okolo 500 mm zrážok
- letá = teplé, suché, jasné
- zimy = daždivé, mierne teplé
- rozdiel teplôt medzi letom a zimou až 30°C
- je tu tlaková výš 
- výskyt: Kalifornia, Florida
 
5) mierne pásmo
- pásmo polárnej vzdušnej hmoty
- striedajú sa tu cyklóny a anticyklóny = premenlivosť počasia
- anticyklóny – tlaková výš, oteplí sa, jasno sucho, leto = horúce, zima = veľmi chladno
- cyklóna – tlaková níž, oblačnosť, zrážky, leto = mierne, daždivé, zima = mierne, daždivá
- 2 oblasti:
· Kontinentálne – obrovské rozdiely medzi letom a zimou (letá sú horúce a zimy studené)
· Oceánske – malé rozdiely medzi letom a zimou (letá/zimy – mierne)
 
- V časti kontinentu majú chladné daždivé leto a suchú mrazivú zimu
- výskyt: Európa, S Ázie
 
6) subarktické pásmo
- strieda sa arktická a polárna vzdušná hmota
- málo zrážok
- veľké teplotné rozdiely počas roka (až 100°C)
- studené dlhé zimy a krátke chladné letá
- výskyt: S Európa, S Amerika
 
7) arktické (antarktické) pásmo
- prevláda tu arktická vzdušná hmota
- veľmi málo zrážok, pod 200 mm ročne
- priemerné ročné teploty sú pod 0°C
- výskyt: okolie pólov
 
2.  
- topenie ľadovcov – ochladzovanie oceánom a morí, tým aj morských prúdov, ochladenie pobrežných častí kontinentov a ich možné zaplavenie v dôsledku vyššej hladiny oceánov
- ozónová diera – prenikanie škodlivých UV lúčov, otepľovanie planéty, hynutie rastlín a živočíchov, choroby
-------------------------------------------------
 
2.
1. Zdôvodnite smer monzúmového prúdenia v lete a v zime.
2. Grafický znázornite letný a zimný monzún.
3. V ktorých oblastiach sveta sa monzúny najvýznamnejšie prejavujú, ako vplývajú na hospodársku činnosť a život ľudí.
 
1. / 2.
Monzúny – sú vzduchové prúdy, ktoré vznikajú nerovnomerným ohrievaním pevniny a oceánu
1)  v lete – ovplyvnený tlakovou nížou
  - vzduch prúdi od oceána na pevninu
  - obdobie dažďov (úrodné), vzduch je vlhký a teplý
  - prejavuje sa v J a JV Ázie
 
2)  v zime – vzduch prúdi z pevniny na oceán
- obdobie sucha, vzduch je studený a suchý
 
3.
- najviac sa prejavujú v J a JV Ázie
- na hospodársku činnosť vplývajú pozitívne, vďaka dostatku zrážok – pestovanie ryže, tabaku
-------------------------------------------------
 
3.
1. Vysvetlite inverziu teploty a uveďte príklad výskytu.
2. Opíšte počasie v cyklóne a anticyklóne 20. Júla na SR.
3. Určte, ktorý stacionárny tlakový útvar ovplyvňuje počasie v tomto období.
4. Porovnajte klímu V a Z pobrežia Amerického kontinentu a svoje tvrdenie zdôvodnite.
 
1.
Inverzia – je zvrat teploty, to znamená, že na vyššie položených miestach je teplejšie a svieti tam slnko, zatiaľ čo na nižšie položených miestach je chladnejšie a vyskytujú sa tu zrážky, napr. Gerlachovský štít a dolina pod ním
 
2. 
· anticyklóna – tlaková výš, oteplí sa, jasno, sucho, leto = horúce
· cyklóna – tlaková níž, oblačno, zrážky, leto = mierne, daždivé
 
3.
Stacionárne tlakové útvary
-  sú to útvary, ktoré pretrvávajú celý rok na jednom mieste
-  na SR sú to azorská tlaková výš a islandská tlaková níž = celoročne
-  v lete u nás máme ešte iránsku tlakovú níž a v zime sibírsku tlakovú výš = sezónne
 
4.
a) Severná Amerika
· Z – Severný tichomorský prúd na SZ (teplý)
  - Kalifornský prúd na JZ (studený) 
· V – Labradorský prúd SV (studený)
  - Golfský prúd JV (teplý)
 
b) Stredná Amerika
· Z – Severný rovníkový prúd (teplý)
  - Rovníkový protiprúd (teplý)
· V – Golfský prúd (teplý)
  -  Severný rovníkový prúd (teplý)
 
c) Južná Amerika
· Z – Peruánsky prúd SZ (studený)
  - Falklandský prúd JZ (studený)
· V – Južný rovníkový prúd SV (teplý)
  - Brazílsky prúd JV (teplý)
 
-  na S je V pobrežie chladné, Z pobrežie teplé
-  na J je V pobrežie teplé, Z pobrežie chladné
---------------------------------------------------------------
 
4.
1. Vypočítajte aká bude teplota na Gerlachovskom štíte za predpokladu vertikálneho teplotného gradientu 0,6°C na 100 m, ak v Prešove je teplota 10°C.
 
1.
-----------------------------------------------------

5.
1. Vysvetlite rozdiel medzi pojmami: počasie, podnebie, poveternosť.
2. Vysvetlite vznik vetra a určte príčiny pohybu vzduchu.
3. Podľa schémy všeobecnej cirkulácie atmosféry popíšte vznik a smery prúdenia stálych vetrov na Zemi.
 
1.
Počasie – je okamžitý stav atmosféry na danom mieste
Podnebie – je dlhodobý stav počasia na danom mieste
Poveternosť – je rovnaké počasie, ktoré pretrváva niekoľko dní
 
2.
- vietor vzniká nerovnomerným ohrievaním zemského povrchu
- v dôsledku toho vznikajú tlakové výše a níže
- nerovnomerný tlak = vietor prúdi z výše do níže a vzniká všeobecná cirkulácia atmosféry
 
3.
Všeobecná cirkulácia ovzdušia
-  je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovým pásmom a studeným polárnym pásmom
-  v dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odchyľuje na S pologuli napravo a na J pologuli naľavo
-  tak vznikajú 3 čiastkové cirkulácie ovzdušia:
1)  Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme
-  pozdĺž rovníka sa vzduch silne zohrieva od zemského povrchu
-  vytvára sa tu ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami alebo premenlivými vetrami
-  výstupnými prúdmi sa nahromadený vzduch rozdelí a preniká k obratníkom ako antipasáty (obratníky)
-  tu sa vytvorí subtropické pásmo vysokého tlaku vzduchu
-  časť týchto vzduchových hmôt sa vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako stále vzduchové hmoty – pasáty (rovník) 
2)  Cirkulácia vzduchu v miernom pásme
-  medzi 60. a 65. rovnobežkou sa rozprestiera pásmo nízkeho tlaku vzduchu
-  vzdušné prúdy, prichádzajúce zo subtropických pásiem vysokého tlaku, sa stáčaním menia na západné vetry
3)  Cirkulácia vzduchu v strednom pásme
-  studený ťažký vzduch okolo pólov vytvára oblasti vysokého tlaku vzduchu s prevládajúcimi východnými vetrami
 
6.
1. Vysvetlite model všeobecnej cirkulácie atmosféry.
2. Vysvetlite vznik Sahary.
3. Aké klimatické činitele ovplyvňujú max a min ročné úhrny zrážok na Zemi.
4. Do nákresu vyznačte stále tlakové oblasti.
 
1.
Všeobecná cirkulácia ovzdušia
-  je zložitý systém vertikálneho a horizontálneho prúdenia vzduchu medzi horúcim rovníkovým pásmom a studeným polárnym pásmom
-  v dôsledku Coriolisovej sily sa horizontálne prúdenie vzduchu odchyľuje na S pologuli napravo a na J pologuli naľavo
-  tak vznikajú 3 čiastkové cirkulácie ovzdušia:
4)  Cirkulácia vzduchu v horúcom pásme
-  pozdĺž rovníka sa vzduch silne zohrieva od zemského povrchu
-  vytvára sa tu ekvatoriálne pásmo nízkeho tlaku vzduchu charakteristické tíšinami alebo premenlivými vetrami
-  výstupnými prúdmi sa nahromadený vzduch rozdelí a preniká k obratníkom ako antipasáty (obratníky)
-  tu sa vytvorí subtropické pásmo vysokého tlaku vzduchu
-  časť týchto vzduchových hmôt sa vracia do ekvatoriálneho pásma nízkeho tlaku vzduchu ako stále vzduchové hmoty – pasáty (rovník) 
5)  Cirkulácia vzduchu v miernom pásme
-  medzi 60. a 65. rovnobežkou sa rozprestiera pásmo nízkeho tlaku vzduchu
-  vzdušné prúdy, prichádzajúce zo subtropických pásiem vysokého tlaku, sa stáčaním menia na západné vetry
6)  Cirkulácia vzduchu v strednom pásme
-  studený ťažký vzduch okolo pólov vytvára oblasti vysokého tlaku vzduchu s prevládajúcimi východnými vetrami
 
2.
- Sahara sa nachádza na Africkom kontinente, čiže na J pologuli
- prechádza cez ňu obratník raka
- nachádza sa v tropickom podnebnom pásme, ktoré je suché a horúce
- taktiež sa nachádza v oblasti tlakovej výši – málo zrážok
- veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou – až 50 °C
- na SZ ju obmýva studený Kanársky prúd
- prechodu zrážok zabraňuje vysoké pohorie Atlas na SZ kontinentu
 
3. 
Podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme 4 zrážkové pásma:
1)  vlhké teplé pásmo – mimo pohorí má 1000 až 3000 mm zrážok/rok
2)  suché teplé pásmo – ročný úhrn zrážok má 250 mm aj menej (púšte, polopúšte)
3)  vlhké mierne pásmo – má množstvo zrážok vyše 1000 mm, hlavne na západných pobrežiach
  kontinentov
4)  suché studené pásmo – má množstvo zrážok pod 250 mm
 
-  priestorové rozloženie zrážok na Zemi je nerovnomerné – vplývajú naň všetky klimatické činitele
-  množstvo zrážok a ich priebeh ovplyvňujúviaceré činitele ako vlhkosť a tlak vzduchu, oblačnosť, cirkulácia atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín, morské prúdy, klimatické pásma
 
4.
-------------------------------------------------------------
7.
1. Vysvetlite o aký typ mapy ide a analyzujte situáciu na mape, načrtnite v nich cyklóny a anticyklóny, zhodnoťte, ktoré stacionárne cyklóny a anticyklóny ovplyvňujú podnebie Európy.
 
1.
- ide o synaprickú mapu a sú v nej tlakové útvary, teplotné útvary, táto mapa sa používa v meteorológii, čiary sú na nej a volajú sa izobary – spájajú body s rovnakým tlakom
- cyklóna je vtedy, ak je tlaková níž – znamená to, že je oblačno a vietor prúdi do nej, v zime je vlhko a miernejšie, v lete je mierne teplo a daždivo
- anticyklóna je tlaková výš – v zime je chladnejšie a sucho, v lete je teplo
-------------------------------------------------
 
8.
1. Doplňte:
Rozlohou najväčším oceánom je Tichý oceán
Rozlohou najmenším oceánom je Severný ľadový oceán
Najteplejší oceán je Indický oceán
Najchladnejší oceán je Severný ľadový oceán
Najhlbšia priekopa je Mariánska priekopa – 11 km
Najviac ostrov v oceáne má Tichý oceán
Najviac námorných liniek má Atlantický oceán
 
2. Priraďte prítok ku hlavnému toku:
1. Váh
2. Slaná
3.  Hornád
4. Poprad
5. Ondava
1D, 2B, 3E, 4C, 5A
a) Topľa
b) Muráň
c) Dunajec
d) Kysuca
c) Torysa

3. Uvedené pojmy definujte a vylúčte pojem, ktorý nepatrí do skupiny:
A) príliv – pohyb morskej vody, vzniká pôsobením mesiaca, hladina mora stúpa
  odliv – pohyb morskej vody, vzniká pôsobením mesiaca, hladina more klesá
  vlnenie – pobyh morskej vody spôsobený vetrom
  morské prúdy – pohyb morskej vody
  režím odtoku – zmeny vodného stavu a prietoku riek počas roka
 
B) pevninový svah – časť oceánu, podmorský okraj pevniny
  šelf – časť oceánu, je rovná plocha skláňajúca sa do pobrežnej čiary až po hĺbku 200 m
  oceánska priekopa – časť oceánu, úzka zníženina morského dna
  oceánsky chrbát – časť oceánu, vzniká pohybmi litosferických dosiek
  salinita – celkové množstvo rozpustných solí v jednom kilograme morskej vody
 
 C) hustota riečnej siete – podiel dĺžky toku a plochy povodia
povodie – územie, odkiaľ jeden hlavný tok spolu s prítokmi odvádza vodu
rozvodie – hranica medzi povodiami
minerálna voda – voda obohatená o minerálne látky ako dusík, vápnik, kremík ... 
---------------------------------------------
 
9.
1. K danému podnebnému pásmu priraďte vegetačné pásmo a pôdne typy.
a) subekvatoriálne (tropické) b) subtropické c) subarktické
Uveďte charakteristické živočíchy a rastlinné druhy.
2. Na mape sveta lokalizujte loviská rýb a vysvetlite príčiny ich výskumu.
 
1.
a) subekvatoriálne
- podnebie: strieda sa obdobie dažďov (1/2 roka) a obdobie sucha (1/2 roka)
- pôdy: černozeme, červené – savany 
- rastlinstvo: savany – rozsiahle trávnaté (1-3m) porasty – stromy sa vyskytujú len zriedkavo (akácie)
- živočíšstvo: veľa bylinožravcov = antilopy, gazely, zebry, žirafy, slony, nosorožce
mäsožravce = levy, leopardy, hyeny
 
b) subtropické
- podnebie: leto = sucho, teplo, zima = vlhko, mierne teplo
- pôdy: červené, žlté pôdy
- rastlinstvo: figy, citrusy, olivy
- živočíšstvo: chameleón, dikobraz, muflón, divé kozy a ovce
 
c) subarktické
- podnebie: málo zrážok, zima po celý rok, v lete je priemerná teplota okolo 10 °C
- pôdy: permafrost – trvalo zamrznuté pôdy
- rastlinstvo: tundra = machy, lišajníky
- živočíšstvo: polárny medveď, tuleň, mrož, polárna líška, sob
 
2.
- v studených moriach, kde je veľa kyslíka, na ktorý sa viaže planktón = ryby sa ním živia
- studené moria = málo druhov, veľa jedincov
- teplé moria = veľa druhov, málo jedincov
- loviská – Japonsko, USA, Rusko, Čína, Chile, Nórsko
---------------------------------------------------------
10.
1. Vysvetlite prvotnú príčinu členenia biosféry so stúpajúcou nadmorskou výškou.
2. Porovnajte výškové stupne v Škandinávskych vrchoch, Karpatoch a na Kilimandžáre.
 
1.
- teplota stúpa, zrážky klesajú, nie je to všade rovnaké
 
2.
- výškové stupne sú závisle od horizontálnych stupňov, stupne sa menia
· Kilimandžáro
-  leží v pásme saván
-  najnižším výškovým stupňom sú savany
-  nasledujú listnaté a zmiešané lesy -  ihličnaté lesy
-  horná hranica lesa
-  kosodreviny alpínske lúky, pásmo skál
 
· Karpaty
-  ležia v pásme listnatých a zmiešaných lesov
-  SR
-  dubový stupeň – lukový – smrekový – horná hranica lesa – kosodreviny – alpínske lúky – pásmo skál
 
· Škandinávske vrchy
-  pásmo ihličnatých lesov
-  kosodrevina – alpínske lúky – pásmo skál
-  od rovníka k pólom sa nadmorská výška snežnej čiary stále znižuje 
-------------------------------------------------
 
11.
1. Pomenujte kauzálnu súvislosť teploty a salinity vody.
2. Zhodnoťte závislosť salinity od geografickej šírky.
3. Do slepej mapy zakreslite Golfský a Labradorský prúd a vysvetlite čo robia.
 
1.
- súvisí to s pásmovitosťou, teplota a salinita spolu súvisia
 
2.
- na rovníku je najteplejšie ak je tam veľa zrážok, od rovníka vyššie sa salinita zvyšuje po tropické pásmo v okolí obratníkov
 
3.
- Golfský prúd otepľuje, Labradorský ochladzuje
--------------------------------------------------
 
12.
1. Riešte, ktorý z nasledujúcich výrokov je pravdivý:
a) Tichý oceán má najväčšiu priemernú hĺbku. (pravdivý, 4000 m )
b) Atlantický oceán je rozlohou tretí najväčší. (nepravdivý, 2. najväčší)
c) Indický oceán má najväčšiu priemernú salinitu. (pravdivý)
d) V severnom oceáne má najhlbšiu miesto hĺbku väčšiu ako 6000 m.  (nepravdivý, 5280 m )
 
2. K nasledujúcim riekam priraďte príslušný typ režimu odtoku:
a) Temža – dažďovo – oceánsky = najväčšie vodné stavy sú koncom zimy.
b) Mekong – monzúnový = vysoký prietok je v letných mesiacoch v období monzúmových dažďov
c) Amazonka – rovníkový = vyrovnaný stav po celý rok
d) Rhôna – ľadovcový = maximum odtoku je v letných mesiacoch pri topení sa snehu
e) Ob – snehovo – dažďový = maximálny prietok je v apríly a máji, minimum v zime
 
3. Na schéme sú zvyslími čiarami (označenými písmenami) znázornené oceány a vodorovnými čiarami (označenými číslami) znázornené svetadiely. Pomenujte jednotlivé oceány a svetadiely podľa obrazovej prílohy.
Oceány: a) Indický, b) Atlantický, c) Severný ľadový, d) Tichý
Svetadiely: 1. Antarktída, 2. Austrália, 3. Európa, 4. Afrika, 5. Južná Amerika, 6. Severná Amerika, 7. Ázia
 
------------------------------------------------------
 
13.
1. Vysvetlite rozdiel medzi magmatizmom a vulkanizmom.
2. Opíšte pohyby litosferických dosiek a uveďte príklady foriem, ktoré vznikajú.
3. Aké stupnice používame na meranie intenzity zemetrasenia a vysvetlite rozdiel medzi nimi.
 
1.
Magmatizmus – procesy, ktoré súvisia s magmou, kde magma vystupuje na zemskú kôru
- patrí do vnútorných (endogénnych) procesov
 
Vulkanizmus – procesy, pri ktorých sa magma dostane na zemský povrch v podobe lávy
  - patrí do vnútorných procesov
 
-  vznik sopky – stratovulkán – najčastejší typ sopky, chrliaci lávu, popol, kamene, plyny
-  lávové sopky chrlia len lávu – Island
-  sopka – je miesto, kde sa láva dostáva na povrch, rozlišujeme činné a vyhasnuté sopky (Etna, Vezuv)
 
 
2.
1) tektonické pohyby
- vznik pohorí
· vrásové – a) vrása – vrásové pohoria, nízke, oblúkovité ( Česká vysočina )
b) príkrov – prasknutá vrása (pod Tatrami)
· zlomové (kryhové) – hrásť – vznikli tak Andy, najhlbšie jazerá (Bajkal, Tanganika)
-  kombináciou vrás a krýh vznikajú najvyššie pohoria
 
2) magmatizmus a vulkanizmus
- Magmatizmus – procesy, ktoré súvisia s magmou, kde magma vystupuje na zemskú kôru
- patrí do vnútorných (endogénnych) procesov
 
- Vulkanizmus – procesy, pri ktorých sa magma dostane na zemský povrch v podobe lávy
  - patrí do vnútorných procesov
 
3) zemetrasenia
a) tektonické – vznikajú pri pohybe litosferických dosiek, spôsobujú najsilnejšie otrasy
b) vulkanické – vznikajú vtedy, keď vybuchne sopka, nie sú až také silné
c) závalové – ak sa zosype strop jaskýň, baní ..
 
Formy:
a)  podsúvanie – jedna litosferická doska sa podsúva pod druhú, vzniká napr. Mariánska priekopa
b)  vzďaľovanie – vznikajú rifty a oceánske chrbty – Severoatlantický
c)  zrážanie – vznikajú pásmové pohoria – Himaláje, Andy
d)  kĺzanie – vznikajú zlomy a zemetrasenia
 
3.
- na meranie intenzity zemetrasenia používame Richterovú stupnicu (do 9 stupňov, používa sa v Európe) a Mercalliho stupnicu ( používa sa v Amerike, rozmedzie má 12 stupňov)
------------------------------------------------------------
 
14.
1. Pomenujte na mape sveta jednotlivé bioklimatické pásma a zóny, určte typické rastlinstvo a živočíšstvo v nich.
2. Vysvetlite vplyv klímy na vznik bioklimatických pásiem.
 
1.
Pásma lesov Zeme: horizontálne usporiadanie rastlinstva:
A) teplé pásmo (tropické)
· tropické dažďové lesy
-  okolo rovníka, J Amerika Amazonské pralesy, Afrika, ostrovy v Ázií
-  vysoké množstvo zrážok a veľmi teplo
-  typické = poschodia (4 až 6), husté porasty, vo vnútri je tma, pretože prechádza len 1% svetla, množstvo druhov na m2
-  mahagón, eben (stromy), hmyz, vtáctvo (všade)
-  Amazonka – kolibrík, leňochod, mravčiar, tapír
-  Africké pralesy – gorila, šimpanz
 
· savany
-  na S a J od tropických dažďových lesov, približne okolo 10-15° rovnobežky
-  najviac v Afrike
-  vznikajú preto, lebo sa tu strieda obdobie dažďov a sucha
-  rozsiahle trávnaté (1-3m) porasty – stromy sa vyskytujú len zriedkavo (akácie)
-  veľa bylinožravcov = antilopy, gazely, žirafy, zebry, slony, nosorožce
-  mäsožravce = hyeny, levy, leopardy
 
· púšte a polopúšte
-  okolo obratníkov
-  dezertifikácia – vysušovanie saván, premena na púšte
-  najviac v Afrike (Sahara, Kalahari), Ázia (JZ = Arabský polostrov), Austrália (Veľká Viktóriina)
-  typické: oázy – vznikajú na miestach, kde pramení voda
-  rastliny, ktoré dlho nepotrebujú vodu = sukulenty, palma datľová
-  živočíchy – ťava, scint (púštny had), fenek (púštna líška), škorpión 
 
B) subtropické pásmo
· subtropické lesy
-  v oblasti morí a prímorských oblastí
-  vždy zelené rastliny, listnaté stromy, ktorým neopadávajú listy (citrusy, olivy, figy, korkový dub – strom, ktorý si môže kôru obnoviť – Portugalsko)
-  zvláštnosťou sú porasty – macchie = neprechodné kríkové lesy, ktoré majú tvrdé kožovité listy a vznikli druhotne (Španielsko)
-  chameleón, dikobraz, muflón, divé kozy a ovce
 
C) mierne pásmo
-  rozsiahle trávnaté porasty podobné saván, nižšia tráva
· stepi
-  vnútrozemné
-  les nevyrástol kvôli nedostatku vlahy
-  SV Maďarska, Ukrajiny až po Rusko
-  pri Kaspickom mori sa menia až na púšte
-  hlodavce, syseľ, hraboš, bažant
-  S Amerika = prérie
-  J Amerika = pampi, lanos
 
· listnaté a zmiešané lesy
-  na Slovensku tvoria prevažnú časť
-  S pologuľa, S Amerika, S Európa a Ázia
-  dub, buk, jedľa
-  diviak, medveď hnedý, rys ostrovid, líška, srnka, jeleň, kuna
 
· tajga
-  ihličnatý les
-  S Európa, Ázia, Amerika
-  na J pologuli nie je
-  smrek, smrekovec opadavý, breza
-  tiger sibírsky, grizly
 
D) studené pásmo (arktické)
· tundry
-  polárna kružnica
-  chladno – bez stromov, zakrpatené kríky, machy, lišajníky
-  polárny medveď, tuleň, mrož, polárna líška, sob
-  S Amerika, S časť Európy, Grónsko
 
· polárne pustatiny
-  vyskytuje sa tu množstvo endemitov, S Grónska, ľad, sneh  
 
2.
- na základe teplôt, zrážok, vzduchových hmôt sa mení aj rastlinstvo = pestrosť ale aj početnosť
-----------------------------------------------
 
15.
1. Popíšte pevninskú a oceánsku litosféru, mocnosť, stavbu a zloženie.
2. Na vami vytvorenom nákrese popíšte a pomenujte jednotky oceánskeho dna.
 
1.
· pevninská litosféra
-  staršia, je zložená zo žulových, čadičových a usadených vrstiev
-  hrúbka asi 35 – 40 km
-  z celej zemskej kôry tvorí 64%
· oceánska litosféra
-  je zložená z usadených hornín a čadičovej vrstvy
-  hrúbka asi 5-8 km
-  nie je taká pevná
-  je tenšia a mladšia
 
16.
1. Charakterizujte nasledovné pôdne typy: černozeme, hnedá lesná, podzol, lužná pôda.
2. Popíšte jednotlivé horizonty.
3. Určte oblasti výskytu týchto pôdnych typov na Slovensku a ich hospodárske využitie.
 
1. /3.
Pôdne typy – základná jednotka triedenia pôd
  - skupina pôd, ktorá vzniká pôsobením rovnakých pôdotvorných činiteľov, má rovnako
  usporiadané horizonty a úrodnosť
 
· černozeme
-  najúrodnejšie pôdy
-  vyskytujú sa v nížinách (Podunajská, Východoslovenská)
-  pestujú sa na nich obilniny a kukurica
· hnedé lesné
-  kambizeme
-  najrozšírenejšie
-  vyskytujú sa v pohoriach
-  pokrývajú ich listnaté lesy, používajú sa v lesnom hospodárstve
· podzol
-  horské pôdy
-  vyskytujú sa vo vyšších pohoriach (Vysoké a Nízke Tatry)
-  neúrodné (ihličie reaguje s vodou = sivé pôdy)
· lužné
-  čiernice
-  nachádzajú sa ďalej od riečnych tokov
-  úrodné, nie sú zaplavované
-  pestujú sa na nich melóny
-  J Slovenska
 
2.
 
-------------------------------------------------------
 
17.
1. Porovnajte horizontálnu a vertikálnu zonálnosť vo svete.
2. Opíšte vertikálnu zonálnosť pôd v strednej Európe.
3. Uveďte príklady azonálnych pôdnych typov na Slovensku.
18.
1. Do nákresu pozdĺžneho profilu rieky vyznačte, v ktorom z jej troch úsekov je: najväčšie usadzovanie splavenín, najväčšie usadzovanie plavenín a najväčšia hĺbková erózia.
2. Určte formy fluviálneho reliéfu. Z uvedených foriem reliéfu vyberte tie, ktoré sú podmienené činnosťou vody: výmole, permafrost, moréna, erg, kaňon, turbiditné prúdy, závrt, soliflukcia.
3. Uveďte miesto výskytu (u nás, resp. vo svete) všetkých týchto foriem.
 
1.
A – pôvodný nerovnovážny profil
B – hĺbková erózia
C – odnesený materiál
D – rovnovážny profil
E – usadený materiál – usadzovanie splavenín
F – usadzovanie plavenín

-  rieky prinášajú väčší štrkový materiál ( splaveniny) a jemný materiál (plaveniny)
-  ak je energia väčšia dochádza k erózii – zmenšuje sa sklon koryta a rýchlosť toku
-  ak je energia menšia dochádza k ukladaniu materiálu – zväčší sa sklon koryta 
 
2.
- fluviálne formy vznikli činnosťou riečnej vody:
· výmole – vznikajú činnosťou zrážkovej vody
· permafrost – večne zamrznutá voda
· moréna – činnosť ľadovca
· erg – vznikla činnosťou vetra, piesočnatá púšť
· kaňon – vzniká riečnou vodou
· turbiditné prúdy – činnosť morskej vody
· soliflukcia – pomalý pohyb vody po zamrznutom podloží
· závrt – krasový útvar
--------------------------------------------------------------
 
19.
1. Posúďte narušenie potravinového reťazca v dôsledku znečistenia svetového oceánu.
2. Podľa grafu vysvetlite režim odtoku riek: Kongo, Mekong, Dunaj.
3. Aký ďalší režim odtoku rieky je na grafe vyznačený, a ktoré rieky podľa vášho výberu môžeme k nemu zaradiť.
4. Poukážte na možnosti hospodárskeho využitia týchto riek.
5. Porovnajte tieto rieky z hľadiska znečistenia.
1.
- vyhynutie rastlín, ktoré žerú ryby a tým aj vyhynuté ryby
- potravinový reťazec je prepojený
- môžu sa niektoré druhy premnožiť iné vyhynúť
 
2.
- režim odtok – zmeny vo vodnom stave rieky počas roka
Červená – Kongo – má rovníkový režim – hladina je vo vyrovnanom stave, vďaka dažďom, ktoré sú 
  pravidelne
Zelená – Dunaj – má snehovo-dažďový režim odtoku – v zimných mesiacov je zamrznutý, od apríla a mája
je najvyšší vodný stav lebo sa sneh topí
Modrá – Mekong - má monzúnový režim odtoku – obdobie sucha a dažďov, najvyššia hladina rieky je počas
letného monzúnu, najnižšia je v zimných monzúnov
3. Ružová – Volga – má snehový režim nižných riek – ústi do Kaspického mora, max má keď sa topí sneh, 
  min  je v zime 
 
4.
Kongo – splavovanie dreva
Dunaj – výroba elektrickej energie, preprava ľudí
Mekong – zavažovanie v období zimného monzúnu
Volga – zavlažovanie, preprava
 
5.
- ovplyvnené hospodárskym využitím
- priemysel ho znečisťuje
----------------------------------------------------------
 
20.
1. Popíšte vertikálne členenie biosféry v dažďovom pralese, lesoch mierneho pásma a tundre.
2. Určte zmenu nadmorskej výšky snežnej čiary a hornej hranice lesa v Tatrách, Škandinávskych vrchoch a v pohorí Kilimandžáro. Uveďte dôsledky a príčiny lesnej kalamity v Tatrách.
3. Popíšte základné ekologické činitele a ich vplyv na biozložku v krajine. Vysvetlite pojem biocenóza a geocenóza.
4. Zhodnoťte funkcie lesa v krajine a charakterizujte základné pásma lesov Zeme.
 
1.
A) dažďové lesy
- okolo rovníka, dostatok vlahy a tepla (2000 – 3000 mm zrážky)
- J Amerika, Amazonské pralesy
- Afrika – Konžská panva
- Indonézia
- rastliny: 5 až 6 poschodové, najvyššie stromy (50-60 m)
- živočíšstvo: opice, gorily (Afrika), šimpanzy, orangutan (Amerika), kolibrík, papagáje, hmyz, krokodíly
 
B) lesy mierneho pásma
- Európa, S Amerika, Ázia, Slovensko
- 4 ročné obdobia, dostatok zrážok
· dubové lesy – do 550 m – dub, hrab, borovica, bažant, sokol, jeleň
· bukové lesy – do 1100 m – bučiny, jedle, medveď, líška
· smrekové lesy – do 1600 m – smrek, breza, rys, medveď
· horná hranica lesa
· kosodreviny – do 1800 m
· alpínske lúky – do 2100 m , tráva, burina, machy, lišajníky
· pásmo skál
· lužné lesy = pri riekach
 
C) tundry
- S Amerika, Európa, Ázia
- chladno, pokryté snehom
- machy, lišajníky, zakrpatené brezy a vŕby
- ľadový medveď, polárna líška, snežná sova, tuleň, veľryba, mrož
 
2.
Snežná čiara – myslená čiara v pohorí, nad ktorou napadne počas roka viac snehu, než sa ho stihne roztopiť
  - poloha sa znižuje smerom od rovníka k pólom
 
Kilimandžáro – pohorie nachádzajúce sa na rovníku, je tu vysoká teplota takže sa snežná čiara bude pohybovať vo vysokých nadmorských výškach 4000 m
 
Škandinávske vrchy – sú nižšie ako naše Tatry, ale sú bližšie k S pólu, takže je tam chladnejšie podnebie, snežná čiara približne vo výške 1800 m
 
Tatry – strednej výšky, v miernom pásme, snežná čiara sa bude pohybovať okolo 2000 m
 
Lesná kalamita – vietor, ktorého rýchlosť je niekedy až 175hm/h, staršie stromy, niekde redšie posadené, množstvo turistických chodníkov = medzery v lesoch, do ktorých sa dostal vietor, zničenie prírody, spomalenie ťažby v niektorých regiónoch, pokles turistov, sadzba nových stromov, vysadzovanie lesov
 
3.
 Biocenóza – je spoločenstvo rastlín a živočíchov
Geobiocenóza – je spoločenstvo rastlín, živočíchov so všetkými organickými a anorganickými zložkami krajiny, súbor rastlín a živočíchov, ktorý spolunažíva s prírodou
 
Činitele:
1.  teplo – teplomilné – kaktus, palma
  chladnomilné – machy, lišajníky
2.  svetlo – svetlomilné – slnečnica, repka olejná
tieňomilné – paprade, fialky
3.  voda – suchomilné – xerofyty - sukulenty, kaktusy
vlhkomilné – hygrofyty – vŕba, záružlie
vodné rastliny – lekno, lotos
  ostatné, prechodné – mezofyty
4.  pôda – kalcifilné – náročné na vápnik
  nitrofilné – potrebujú dusík – žihľava
  acidofilné – kyslá pôda – brusnice, čučoriedky
 
4.
Funkcia lesa v krajine:
-  produkcia kyslíka, zabraňuje erózii, úkryt, domov, potrava pre organizmy, zadržiava vlahu, ovplyvňuje klímu, tvorba organickej hmoty, priestor na rekreáciu, estetický význam
Pásma lesov Zeme: horizontálne usporiadanie rastlinstva: (otázka 14)