Piatok, 25. apríla 2014, meninyMarek, zajtra Jaroslava
Dnes prezretých 3218 študentských prácOnline: 265 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Prírodné vedy » Geografia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Politický systém v SR a základy právneho štátu

Autor: Dievča maturantkaa (26)
Hodnotenie: 3.5
Dátum: 02.04.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1003 slov
Počet zobrazení: 7096
Tlačení: 467
Uložení: 322
V novembri 1989 sa zásadným spôsobom zmenili pomery vo vtedajšej Československej socialistickej republike, a to v jej politickom i štátoprávnom usporiadaní.

V roku 1990 sa na základe federatívneho usporiadania štátu dvoch väčšinových národov Čechov a Slovákov zmenil i názov štátu na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku (ČSFR). Obe strany po vyčerpaní politických možností hľadania riešenia, ktoré by vyhovovalo spolužitiu v spoločnom štáte, pristúpili na myšlienku vzniku dvoch samostatných republík. Tieto snahy vyústili v roku 1992 na Slovensku do prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR a 1. septembra 1992 do prijatia Ústavy Slovenskej republiky.

Čo je ústava?
Charakteristickým znakom ústavy je, že vytvára základný zákon štátu, ktorý upravuje rozhodujúce vzťahy z hľadiska mechanizmu tvorby a fungovania štátnej moci, jej štruktúry, jej vzťahov k občanovi, k formám a metódam účasti občana na výkone štátnej moci, upravuje vzťahy súvisiace s postavením človeka a občana, štruktúry rozhodujúceho systému štátnych orgánov. Má spravidla najvyššiu právnu silu. To znamená, že ústava stojí nad zákonom a tvorí vrchol hierarchie právnych noriem. Na jej základe sa odvodzujú ostatné právne normy – zákony.
Ústava Slovenskej republiky
Úvod Ústavy SR tvorí preambula, skladá sa z 9 hláv a 156 článkov.
I. hlava
Prvý oddiel: Základné ustanovenia
Druhý oddiel: Štátne symboly
Tretí oddiel: Hlavné mesto SR
2. hlava
Prvý oddiel: Všeobecné ustanovenia
Druhý óddiel: Základné ľudské práva
Tretí oddiel: Politické práva
Štvrtý oddiel: Práva národnostných menšín
Piaty oddiel: Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
Šiesty oddiel: Právo na ochranu životného, prostredia a kultúrneho dedičstva
Siedmy oddiel: Právo na súdnu a inú právnu ochranu
Ŏsmy oddiel: Spoločné ustanovenia k 1. a 2. hlave
3. hlava
Prvý oddiel: Hospodárstvo SR ,
Druhý oddiel: Najvyšší kontrolný úrad
4. hlava
Územná samospráva
5. hlava - Zákonodarná moc
Prvý oddiel: Národná rada SR
Druhý oddiel: Referendum
6. hlava - Výkonná moc
Prvý oddiel: Prezident SR
Druhý oddiel: Vláda SR
7. hlava - Súdna moc
Prvý oddiel: Ústavný súd SR
Druhý oddiel: Súdy SR
8. hlava - Prokuratúra SR
9. hlava - Prechodné a záverečné ustanovenia

1. hlava Ústavy SR hovorí o štátnych symboloch, ktoré tvoria:

Štátny znak SR: červený štít s dvojitým strieborným krížom umiestnený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.
Štátna vlajka SR: skladá sa z troch rovnako širokých pozdĺžnych pruhov,bieleho, modrého a červeného. Sú usporiadané pod sebou. V prednej polovici vlajky je umiestnený štátny znak. používa sa aj vo forme štátnej zástavy. Štátna pečať SR: má okrúhly tvar. V strede je vyobrazený štátny znak a okolo neho je nápis Slovenská republika. Používa sa na originál listiny ústavy a ústavných zákonov SR, medzinárodných zmlúv atď. Pečat' je v úschove prezidenta.
Štátna hymna SR: tvoria ju prvé dve slohy piesne Janka Matušku Nad Tatrou sa blýska.

(Štátna zástava SR: je odvodená od štátnej vlajky, vždy je spojená so žrďou. Od štátnej vlajky sa môže líšiť rozmermi (predĺžená), použitím vo forme koruhvy alebo vo zvislej polohe. Používa sa pri príležitosti štátnych sviatkov, na označenie štátnych orgánov a pri každej významnej udalosti SR.
Štandarda prezidenta republiky má osobité postavenie. Je symbolom funkcie prezidenta, nie je symbolom štátu.

Tvorí ju červený štvorec, spodného okraja, z ktorého vyrastá modré trojvršie s bielym dvojitým krížom v rozmeroch štátneho znaku SR. Je obrúbená bielomodro-červeným lemom, ktorý vychádza z horného rohu štandardy od žrde. Kresba je lemovaná striebornou linkou, ktorá lemuje celú štandardu.
Používa sa na označenie trvalého alebo dočasného sídla prezidenta. Rovnako ju možno použiť pri plnení povinností vyplývajúcich z funkcií prezidenta.)
2. hlava Ústavy SR je naj obsiahlejšia, z hľadiska postavenia občana je najdôležitejšou časťou ústavy, pretože hovorí o základných právach a slohode občanov. Základom je článok 12, odsek 1, ktorý určuje postavenie človeka v štáte a v spoločnosti. Všetkým občanom sa priznáva, a to vo filozofickom i právnom zmysle, sloboda a rovnosť nielen v právnej, ale aj v ľudskej sfére. Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým občanom bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery, náboženstva, národnej a národnostnej príslušnosti atď. Každý môže slobodne rozhodovať o svojej národnosti, pričom sú zakázané všetky formy nátlaku smerujúce k osnárodňovaniu.

5. hlava hovorí o ústavodarnom a zákonodarnom orgáne, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky (parlament). Rozhoduje o zákonoch  s konečnou platnosťou.

NR SR má 150 poslancov, ktorí sú volení v demokratických voľbách (parlamentných) na 4 roky. Kandidovať za poslanca NR môže občan, ktorý má volebné právo, trvalý pobyt na území SR a vek nad 21 rokov.
NR SR rozhoduje o najdôležitejších vnútropolitických a zahraničnopolitických otázkach, rokuje o programovom vyhlásení vlády, o dôvere vláde, vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami (ratifikuje), schvaľuje štátny rozpočet, volí sudcov atď.

6. hlava upravuje funkciu orgánov výkonnej moci. Upravuje postavenie hlavy štátu a vlády SR.

Hlavou štátu SR je prezident.
Na úrad prezidenta môže kandidovať každý občan SR s volebným právom a trvalým pobytom na území SR, ktorý má viac ako 40 rokov. Na to, aby mohol kandidovať, musí byť nominovaný 15 poslancami NR SR alebo získať 15-tisíc podpisov občanov. Prezidental volia všetci oprávnení voliči SR a jeho funkčné obdobie trvá 5 rokov. Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

V kompetencii prezidenta sú prevažne reprezentačné a menovacie oprávnenia. Zastupuje republiku navonok, uzatvára medzinárodné zmluvy, prijíma a poveruje veľvyslancov, udeľuje amnestie a milosti atď.
Vláda je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci. Skladá sa z predsedu vlády (premiéra), podpredsedov a ministrov. Predseda navrhuje prezidentovi SR menovanie a odvolanie členov vlády a poveruje ich riadením ministerstiev. Vláda je za výkon svojich ústavných funkcií zodpovedná Národnej rade SR, ktorá jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.
Viete, že ...?

Voliť môže každý občan SR, ktorý má viac ako 18 rokov alebo dovŕši tento vek v deň volieb. Práva voliť sú zbavení občania vo výkone trestu a osoby nespôsobilé na právne úkony. Zoznam voličov vedie v mieste trvalého pobytu, v obci či meste, príslušný obecný (mestský) úrad. Komunálne voľby sú voľby do orgánov samospráv obcí a miest. Konajú sa každé 4 roky (naposledy v roku 1998). Volí sa starosta a poslanci obecného zastupiteľstva, v meste primátor a poslanci mestského zastupiteľstva, pričom v Bratislave a v Košiciach sa volia aj starostovia a poslanci mestských častí. Na starostu obce alebo primátora mesta môže kandidovať občan s trvalým pobytom na území obce a vekom nad 25 rokov. V prípade kandidátov na poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev je veková hranica nad 18 rokov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

K dispozícii nie sú žiadne komentáre.
0.077