Písanie historických osobných mien

Písanie historických osobných mien
- Mená osôb vystupujúcich v uhorskom období slovenských dejín (do roku 1918), písané dosiaľ nejednotne (zložkovým alebo maďarským pravopisom), sa píšu podľa zásad slovenského pravopisu; odstraňujú sa aj zdvojené a ďalšie nefunkčné písmená, najmä h, a kvantita v nich podlieha rytmickému zákonu.
Napríklad: Pázmány sa píše Pázmaň, Rákóczi/Rákóczy sa píše Rákoci, Forgách/Forgács sa píše Forgáč, Zichy sa píše Ziči, Bercsényi sa píše Berčéni, Nádasdy sa píše Nádašdy, Pálffy/Pálffi sa píše Pálfi, Illésházy sa píše Ilešházi, Károlyi sa píše Károli, Ghyczy sa píše Gici, Thurzo sa píše Turzo.
- O písaní i, y v týchto menách platí, že po samohláskach a po všetkých spoluhláskach okrem tvrdých d, t, n sa píše i (Šemšei, Šomodi, Ebergéni, Ňári, Kohári, Čáki, Károli, Tököli). Po tvrdých spoluhláskach d, t, n sa píše y (Erdődy, Nádašdy, Platy). Výnimkou je meno Bočkaj, ktoré píšeme v zaužívanej podobe s j.
- V slovenskej podobe sa píšu tie mená, ktoré sú v takejto podobe historicky doložené (Svätojánsky, Kubínsky, Palucký namiesto maďarizovaných Szentiványi, Kubínyi, Palugyai).

!!!P o z n á m k a:
- Zásady písania historických osobných mien z uhorského obdobia slovenských dejín boli vypracované v súlade so závermi komisie pre historickú terminológiu pri Historickom ústave SAV, ktoré sa prediskutovali aj za účasti ďalších historikov, literárnych a právnych historikov, jazykovedcov, archivárov a bibliografov (porov. Slovenská archivistika, 15, 1980, č. 2, s. 199 – 211). Náležité podoby mien uvádza šesťzväzkový Slovenský biografický slovník (Martin 1986 – 1994).