Pravopis – Rytmické krátenie

Pravopis – Rytmické krátenie

Pravidlo o rytmickom krátení
- V spisovnej slovenčine nebývajú dve dlhé slabiky bezprostredne za sebou.
- Ak sa tvarotvorný alebo odvodzovací základ končí na dlhú slabiku, ohýbacie prípony (pri skloňovaní a časovaní) alebo slovotvorné prípony s dlhou slabikou sa v rámci slova skracujú. Za dlhé slabiky sa pokladajú slabiky s dlhou samohláskou, s dvojhláskou a s dlhým ĺ, ŕ. Pri skracovaní sa dlhé samohlásky a dvojhlásky menia na príslušné krátke samohlásky, pričom dvojhlásky sa striedajú takto: ia – a, ie – e, iu – u, ô – o.
 
- Pravidlo o rytmickom krátení sa uplatňuje v týchto prípadoch:
1. V pádových príponách podstatných mien, a to:
a) v datíve a lokáli množného čísla podstatných mien ženského rodu,
napr. úradníčkam – úradníčkach, riekam – riekach, hrádzam – hrádzach, čitárňam – čitárňach, sviecam – sviecach (ale ženám – ženách, uliciam – uliciach, dlaniam – dlaniach, kostiam – kostiach);
b)  v nominatíve, datíve, akuzatíve a lokáli množného čísla podstatných mien stredného rodu,
napr.: miesta – miestam – miesta – miestach, líca – lícam – líca – lícach (ale mestá – mestám – mestá – mestách, srdcia – srdciam – srdcia – srdciach).
2. V pádových príponách akostných a vzťahových prídavných mien, radových čísloviek a príčastí, ktoré sa skloňujú podľa vzoru pekný a cudzí,
napr. krásny – krásneho – krásnemu – krásnym – krásni/krásne – krásnych – krásnymi, krásna – krásnu – krásne, čierny – čierneho – čiernemu – čiernym – čierni/čierne – čiernych, čierna – čiernu – čierne, čierne – čierneho – čiernemu – čiernym, turčiansky – turčianska – turčianske, siedmy – siedmeho – siedmemu – siedmym – siedmi/siedme – siedmych, siedma – siedmu – siedme, rýdzi – rýdza – rýdze, svieži – svieža – svieže, pracujúci – pracujúceho – pracujúcemu – pracujúcim – pracujúcich a pod. (ale pekný – pekného – peknému – pekným – pekní/pekné – pekných – peknými, pekná – peknú – pekné, cudzí – cudzieho – cudziemu – cudzím – cudzí/cudzie – cudzích – cudzími, cudzia – cudziu – cudzie).
3. V slovesných tvaroch, a to:
a) v neurčitku, v prípone 3. os. množného čísla, prechodníka a prítomného činného príčastia slovies vzoru padnúť,
napr. vládnuť – vládnu – vládnuc – vládnuci, striehnuť – striehnu – striehnuc – striehnuci (ale chladnúť – chladnú – chladnúc – chladnúci);
b) v prípone 3. os. množného čísla, prechodníka a prítomného činného príčastia slovies vzoru česať,
napr. lámu – lámuc – lámuci, viažu – viažuc – viažuci (ale češú – češúc – češúci);
c) v príponách tvarov prítomného času slovies vzorov robiť a volať,
napr. chválim – chváliš – chváli – chválime – chválite, čiernim – čierniš – čierni – čiernime – čiernite, hlásam – hlásaš – hlása – hlásame – hlásate (ale robím – robíš – robí – robíme – robíte, volám – voláš – volá – voláme – voláte);
d) v tvaroch prítomného času opakovacích slovies zakončených na -avať,
napr. písavať – písavam – písavaš – písava – písavame – písavate, čítavať – čítavam – čítava, spievavať – spievavam – spievava, kúpavať – kúpavam – kúpava (ale volávať – volávam – volávaš – voláva – volávame – volávate).
4. V genitíve množného čísla podstatných mien, ktoré sa skloňujú podľa vzorov žena a mesto, sa po dlhej slabike vkladá krátka samohláska o,
napr. čiarok, čiapok, sviečok, ukážok, úradníčok, robotníčok, sekretárok, lekárok; lýtok, svetielok, krosienok, okienok, kolienok (po krátkej slabike sa vkladá dvojhláska ie, napr. matiek, učiteliek, herečiek, sponiek, kvasiniek; očiek, klbiek).
!!!P o z n á m k a:
Pred spoluhláskami m, n, l, r, v sa po dlhej slabike niekedy vkladá nielen vkladná samohláska e, ale aj dvojhláska ie, a tak vznikajú dvojtvary,
napr. výhra – výher/výhier, výzva – výzev/výziev, pásmo – pásem/pásiem, krídlo – krídel/krídiel, číslo – čísel/čísiel, vlákno – vláken/vlákien.
5. V zdrobneninách utvorených príponou -ko s vkladnou samohláskou v predposlednej slabike,
napr. vlákenko k slovu vlákno, plátenko k plátno, krídelko ku krídlo, číselko k číslo, písemko k písmo (ale svetielko k svetlo, zrkadielko k zrkadlo, okienko k okno, kolienko ku koleno).
6. Pri tvorení podstatných mien príponami -ník, -ík, -íček, -íctvo, -ák, -ár, -áreň a pri tvorení prídavných mien príponami -ný -ský, -cký, -iansky po predchádzajúcej dlhej slabike nastupujú krátke prípony -nik, -ik, -iček, -ictvo, -ak, -ar, -areň, -ny, -sky, -cky, -anský,
napr. vrátnik, strážnik, lekárnik, trávnik, hriešnik, svietnik, rybárik, pohárik, fúzik, snehuliačik, dáždiček, kúštiček, súdnictvo, papiernictvo, piatak, siedmak, bábkar, pamiatkar, prevádzkareň, mliekareň, kúpny, múčny, mliečny, vábny, španielsky, švédsky, taliansky, európsky, roľnícky, ostrolúcky, komárňanský, drienčanský.
 
Výnimky z pravidla
Druhá dĺžka sa nekráti v týchto prípadoch:
1. V pádových príponách podstatných mien stredného rodu zakončených na -ie, ktoré sa skloňujú podľa vzoru vysvedčenie,
napr. lístie – lístia – lístiu – lístie – lístí – lístím, skálie – skália – skálí, prútie – prútia – prútí, tŕstie – tŕstia – tŕstí, siatie – siatia – siatí.
2. V pádovej prípone -í genitívu množného čísla podstatných mien ženského rodu,
napr. hrádzí, schôdzí, klieští, básní, piesní, kázní, siení, strání, strojární, tlačiarní.
3. V tvaroch genitívu množného čísla s vkladnou dvojhláskou ie pri podstatných menách ženského a stredného rodu, ktoré sa skloňujú podľa vzorov žena, ulica a mesto,
napr. výhra – výhier (popri výher), Mlynárce – Mlynáriec, hospodárstvo – hospodárstiev, cigánstvo – cigánstiev.
4. V pádových príponách živočíšnych prídavných mien,
napr. páví – pávieho – páviemu – pávím, pávia – páviu, pávie – pávích – pávími, netopierí – netopierieho, netopieria – netopieriu, netopierie; krokodílí, krokodília, krokodílie; diviačí, diviačia, diviačie.
5. V tvaroch prítomného času slovies vzoru rozumieť,
napr. zmúdrieť – zmúdriem – zmúdrieš – zmúdrie – zmúdrieme – zmúdriete, zvážnieť – zvážniem – zvážnie, vytriezvieť – vytriezviem – vytriezvie.
6. V prípone -ia 3. os. množného čísla prítomného času, v prípone prechodníka -iac a v prípone prítomného činného príčastia -iaci,
napr. chvália, chváliac, chváliaci; hlásia, hlásiac, hlásiaci; vážia, vážiac, vážiaci; ľúbia, ľúbiac, ľúbiaci; triedia, triediac, triediaci; vŕšia, vŕšiac, vŕšiaci.
7. V prípone minulého činného príčastia -vší, -všia, -všie po predchádzajúcej dvojhláske ia,
napr. vyliavší, vyliavšia, vyliavšie; zakliavší, zakliavšia, zakliavšie; udiavší sa, udiavšia sa, udiavšie sa.
8. V tvaroch prítomného času opakovacích slovies zakončených na -ievať (dvojhláska ie sa neskracuje),
napr. blúdievať – blúdievam – blúdievaš – blúdieva, chválievať, kŕmievať, pálievať, slávievať, trápievať.
9. V príponách -iar, -iareň (dvojhláska ia sa neskracuje),
napr. míliar, múčiar, bieliareň, rýchliareň, triediareň.
10. V zložených slovách,
napr. tisícnásobný, tisíckrát, druhýkrát, tretíkrát, viacmiestny, šéftréner.
11. V tvaroch neurčitých zámen s časticou nie-,
napr. niekým, niečím; niečí, niečia, niečie, niečieho, niečiemu, niečím, niečiu, niečích, niečími.
12. V slovách s predponami ná-, zá-, sú-,
napr. nádielka, námietka, nátierka, zásielka, súčiastka.