Náučný štýl prehľad

Náučný štýl
 
Komunikačná sféra: pracovná (škola, pracovisko)
  záujmová (spoločenské aktivity)
  verejná (médiá, konferencie)
Komunikanti: odborník ↔ odborník
odborník ↔ verejnosť
učiteľ ↔ žiak
 
Funkcia: vysvetľovať, zverejňovať nové vedecké poznatky a sprostredkovať ich odbornej i neodbornej verejnosti
prezentovať názory a skúsenosti v oficiálnom styku
 
Znaky:
verejnosť
– štýl verejnej vedeckej komunikácie
- výrazové prostriedky zo spisovnej vrstvy jazyka
 
písomnosť
-  prejavy majú písomnú podobu /aj hovorovej predchádza písomná)
 
monologickosť
-  adresát nie je prítomný, bez spätnej väzby (okrem referátu a diskusného príspevku)
 
odbornosť, presnosť
-  odborná terminológia daného odboru, presné fakty s citáciami iných odborníkov, využitie autorského plurálu 1. os. pl.
 
pojmovosť
-  nocionálne slová (pojmové, vecné, objektívne, bez citového zafarbenia), termíny a pojmy – definície
 
Žánre:

- vedecko-náručné (výkladové, objektívne) – spracovať objavené, rozšíriť, vysvetliť odbornému publiku

-  dizertácia, monografie, dizertačná práca (doktorát), habilitačná práca (docentúra)
-  vedecká štúdia, odborný referát, vedecká prednáška, odborný článok
-  žiacke a študentské odborné práce
PRE: vedcov, odborníkom
SZ: knižné, cudzie, odborná terminológia
Znaky: presnosť vyjadrovania, vedecká citácia, argumentácia
Oznamovacie vety, zložené súvetia
 

- populárno-náučné /popularizačné/ - (výkladové a úvahové, subjektívnejšie – vl. názor, hodnotenie autora) – rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť 

PRE: širšiu verejnosť (žiaci, čitatelia časopisov)
Znaky: publicistické a beletristické prvky
SZ: domáce termíny, cudzojazyčné termíny cez opis, prirovnania, príklady, synonymá
Uvoľnená syntax, opytovacie vety, hodnotiace emocionálno-expresívne prostriedky, parafrázovanie
 

- ESEJ – osobitný žáner, na rozhraní náučným a umeleckým štýlom, medzi výkladom a úvahou

 

Výrazové prostriedky náučného štýlu

 
NŠ
– odborný štýl, štýl verejnej odbornej a pracovnej komunikácie
-  SZ: výrazové prostriedky spisovného jazyka
-  1. verbálne (lexikológia, morfológia, syntax)
-  2. neverbálne – údaje v číslach, tabuľky, schémy, vzorce, grafy, prílohy, odseky, kapitoly
 
Kompozícia a členenie textov NŠ:
-  typické 3-členné rozdelenie textu – úvod, jadro, záver
-  bezpríznakové vyčleňovanie odsekov
 
Rámcové členenie náučného textu:
Úvodná časť textu

- titul / názov – vedecko-náučné texty - označuje obsah textu – informačná funkcia

-  populárno-náučné texty – upútacia funkcia
-  medzititulky – uľahčujú porozumenie textu
 

- abstrakt
–  charakteristika obsahu náučného textu
-  na začiatku textu
-  aj v cudzom jazyku
 
- predhovor
–  tvorí samostatnú kapitolu
–  píše autor celej práce  alebo niektorá známa osobnosť príslušného vedného odboru
 
- úvod
-  samostatný odsek / kapitola
-  oboznamuje čitateľa s obsahom, témou práce, s dôvodmi spracovania témy, s metódami a postupmi práce, s literatúrou
 
Záverečná časť textu
 
- záver
-  samostatný odsek/kapitola
-  zhrňuje výsledky, ku ktorým autor dospel
 
- Resumé
-  záverečný súhrn výsledkov, aj v cudzom jazyku
-  súčasnosť – namiesto resumé – abstrakt v úvode
 
Súdržnosť textu, prostriedky súdržnosti
- v akomkoľvek texte záleží na poradí každej vety, odseku
 
SLOVO  →  VETA →  TEXT
 
Vetosled – poradie viet v súvetnej konštrukcii
-  poradie rovnocenných viet v zlučovacom priraďovacom súvetí je zameniteľná: Pozdravte ho a zaželajte mu zdravia!
Zaželajte mu zdravia a pozdravte ho!
-  v podraďovacom súvetí je na začiatku hlavná veta a po nej vedľajšia:
Sľuboval odplatu, keď bol doma. - častejšie
Keď bol doma, sľuboval odplatu. – zriedkavo, vyjadrenie príznaku – vyjadrenie emócie
 
Konektor – prostriedok súdržnosti a nadväznosti textu
 

- Druhy konektorov:

a)  Jazykové
-  zámená (ukazovacie, vzťažné): My sme sa umiestnili ako piati. Toto je výsledok.....
-  synonymá, antonymá
-  opakovanie konštrukcie – anafora, refrén
-  gramatická zhoda: podmet a zhodný prívlastok
-  väzba slovesa s podstatným menom v istom páde
-  nevyjadrený podmet...
b)  obsahové (časové fázy rozprávania, opakovanie motívu napr. pri opise, téma – je v celom texte, postupnosť krokov, kompozícia – úvod, jadro, záver)
c)  mimojazykové prostriedky (mimika, gestikulácia, odkaz na predchádzajúcu situáciu: Už v mladosti pocítili....)
d) retrospektívne konektory /smer dozadu – to, čo už bolo povedané/: čítal, študoval, skúmal. To ho robilo šťastným.
e)  perspektívne konektory (smer dopredu – avizujú, o čom sa bude hovoriť): Čosi vám poviem... Vydám sa za .....
f) mimotextové nadväzovanie – nadväzovanie na iný text alebo komunikačnú situáciu: V KSSJ ste našli zdôvodnenie....
 
Využitie slohových postupov v náučnom štýle:
- výkladový – pri analýze a vysvetlení javu (výklad, štúdia, projekt...)
  - analýza a hodnotenie javu – úvaha, recenzia, esej
- opisný – zachytenie základných znakov predmetu – odborný opis ako súčasť výkladu, recenzie, referátu
- informačný – vymenúvanie údajov, čísiel, názvov – súčasť recenzie, referátu
 
Výkladový slohový postup:
Výklad – objektívny slohový útvar, autor je nad textom, neosobné vyjadrovanie, autorský plurál, analýza javov, predmetov, vzťahov
Úvaha – subjektívny útvar, subjektívny názor autora, interpretácia známych faktov
 
 
 
 
 
Postupy a formy logického myslenia vo výkladovom slohovom postupe
 
Indukcia
– myšlienkový postup, pri ktorom postupujeme
→ od jednotlivosti k zovšeobecneniu
→ od známych vecí k neznámym
→ od konkrétnych javov k abstrakcii
 
- zakončenie môže byť formou syntézy (myšlienkový proces spájajúci jednotlivé časti do celku) alebo zovšeobecnenie
- známe slovesá: spájať, zovšeobecňovať, usporiadať, zostavovať, vytvárať reťazce, vyvodiť závery
- napr. vytvorte synonymický rad k slovu MILÝ
  skúmanie viacerých vlastností istého druhu prídavných mien, autor zhrnie – vzťahové prídavné mená
 
Zovšeobecnenie (generalizácia)
-  myšlienkový postup, pri ktorom na základe opakujúcich sa znakov a vlastností predmetov vytvárame pojmy a formulujeme výrok, ktorý platí pre celú triedu predmetov
-  od tvrdenia o časti prvkov triedy k tvrdeniu o celej triede
-  slovesá: zovšeobecňovať, definovať
-  napr. vysvetlite vzťah uvedených autorov k zemianstvo a zovšeobecnite realistov k tejto téme, od jednotlivých slovných druhov (od Pod. mien k citoslovciam) definujeme pojem – slovné druhy
 
Dedukcia
-  myšlienkový postup
→ od všeobecného k jednotlivému,
→ od abstraktného ku konkrétnemu,
→ od neznámeho k známemu
-  zakončenie – analýza/rozbor (rozčlenenie celku na jednotlivé časti)
-  slovesá: odvodzovať, vyvodzovať, rozčleňovať, analyzovať, rozlišovať, vyvodiť závery
-  napr. Definujte slovné druhy a postupne charakterizujte jednotlivé slovné druhy, posúďte miesto opisu a charakteristiky v 3 dielach J.G. Tajovského
-   
Komparácia (porovnávanie)
-  klasifikácia jednotlivých javov, zisťujeme zhody a rozdiely, využívame analýzu a syntézu
-  slovesá: porovnávať, rozlišovať, rozoznávať, skontrolovať, dať do protikladu
-  napr. privlastňovacie a vzťahové prídav. mená nemôžeme stupňovať, porovnajte spracovanie témy láskz v dielach Smreka a Dilonga
 
Konkretizácia (uvedenie príkladu)
-  od všeobecného pojmu ku konkrétnemu príkladu, definíciu aplikujeme na konkrétny príklad
-  slovesá: konkretizovať, aplikovať, uviesť príklad, demonštrovať na príklade
-  napr. akostné adjektíva sa dajú rozvíjať – úzky, uzučký, priúzky
nájdite v texte dôkaz, že jazyk Švantnera je ovplyvnený stredoslovenským nárečím
 
Triedenie, klasifikácia (kategorizácia)
-  skupinu pojmov / javov delíme na podskupiny podľa rozlišovacích znakov, využívame tu porovnanie jednotlivých javov a uvedenie príkladov
-  slovesá: rozlišovať, triediť na základe porovnávania, klasifikovať, kombinovať
-  napr. prídavné mená delíme na 1. akostné (pekný), 2. vzťahové (železný), 3. privlastňovacie (matkin), porovnajte označené výrazové prostriedky a zaraďte do jednotlivých štýlov
 
Analógia (obdobou, podobnosťou)
-  po preskúmaní podobností 2 javov usudzujeme, že aj tretí jav toho istého charakteru bude mať tie isté vlastnosti, vyslovíme hypotézu (ešte vedecky nepotvrdený predpoklad, že je to tak)
-  slovesá: usudzovať, predpokladať, vyslovovať hypotézu
-  napr. preskúmajte slovotvorné základy označených slov v ukážke Gavloviča a napíšte ich súčasnú podobu, keďže v danej písomnosti je zvyčajne pri podpise kráľa podpísaná jeho manželka, budú podpisy pri mene Svätopluka patriť jeho manželke
 
Objasňovanie /exemplifikácia
-  pojmov alebo definícií robíme pomocou príkladov
-  slovesá: objasniť, uviesť príklad
-  napr. Charakterizujte pojem polovetná konštrukcia a uveďte 2 príklady na ňu vyjadrenú prechodníkom
 
Interpretácia
-  príjemca pochopí obsah informácie, vyvodí záver, mení svoje prvotné stanovisko, rozhodne sa reagovať, spracuje inštrukcie z textu a pridá tie, ktoré obsahuje jeho vedomie
-  úzko súvisí s dedukciou, klasifikáciou a exemplifikáciou
-  zahŕňa aj postoje /názorové, zážitkové/ interpretujúceho
-  autor si vytvára po rozbore vlastnú mienku
-  rozlišujeme interpretáciu – súhlasnú, kontrastnú, polemickú, komplexnú, čiastkovú
-  je tu zreteľná prítomnosť interpretujúceho (1. os. sg. , pl.)
-  typy interpretácie:
a)  vedecká – napr. zákonov
b)  popularizačná – napr. vyhlášky, príručka pre vodičov
c)  esejistická – napr. lyrickej básne, jazykový výklad textu
 
argumentácia
-  druh objasňovania/exemplifikácia
-  proces uvažovania, v ktorom sa uplatňuje logika
-  ide tu aj o presviedčania prijímateľa, o prezentáciu a dokazovanie pravdy
-  postup:

- vyslovíme tézu – tvrdenie, ktoré treba argumentmi dokázať, obhájiť, presvedčiť o správnosti
- argumentujeme (objasňujeme, odôvodňujeme) svoje tvrdenie s využitím argumentu (argument- dôvod, argument – dôkaz nášho tvrdenia)
- záver – zhrnutie povedaného, naznačenie problému

-  rozlišujeme druhy:
a)  priame – časové, historické číselný údaj, citácia...
b)  nepriame – využitie hypotézy (vedecky podložený, ale doteraz nepotvrdený predpoklad), premisy (výrok, z kt. vyplýva nový výrok/záver
  - dôkazy dosiahnuté logickými operáciami
 
Vyjadrenie príčinnosti (kauzality) - myšlienková metóda, ktorá skúma príčinné súvislosti
a)  na úrovni syntagmy – príslovkové určenie

- vlastná príčina – Prečo sa dej realizuje? Rozhodli sa cestovať pre riziko nákazy.
- účelu – Načo, s akým cieľom sa dej realizuje? Vycestovať na dovolenku
- podmienky – Bez/Za akých podmienok sa dej realizuje? V závislosti od stupňa imunity opakujeme liečbu.
- prípustky – Napriek čomu sa dej realizuje? Napriek osvete sa očkovanie nerozšírili.
 
b) na úrovni vety – nepravé priraďovacie súvetie
-  nenachádzajú sa tu odkazovacie výrazy – zámená, príslovky
-  spojenie 2 nerovnocenných viet, medzi ktorými je podraďovací vzťah, spájacie prostriedky sú priraďovacie (nezhoda medzi obsahom a formou – priraďovacie len formou):

- príčinné /dôvodové – prečo sa to stalo v tomto prípade?/ súvetie – 2. veta vysvetľuje obsah 1. vety: veď, však, teda, a teda, a veď, totiž, totižto, a to, aj tak, a či, čiže, to jest, inak

Treba byť obozretný, (lebo)krajiny ako Chorvátsko, Bulharsko, Grécko či Egypt sú totiž v rizikovej oblasti.
 

- dôsledkové súvetie - 2. veta vysvetľuje dôsledok prvej vety, prvá vysvetľuje príčinu: preto, teda, nuž, tým, a preto, a tak, a teda, a tým, a zato, zrejme ani, vtedy, a tak aj...

Pozostáva z troch dávok, a tak zabezpečí zaočkovanému ochranu po celý zvyšok života.

- prípustkové – 1 veta uvádza okolnosť, napriek ktorej sa realizuje alebo nerealizuje dej  

druhej vety: aj tak, a tak, ta či tak, aj to, i to, pritom, za to, a zato, a predsa, a jednako..
Pri vycestovaní do zahraničia sa turisti obávajú moru či cholery, a pritom nemyslia na vírusy žltačky.
 
Výkladový slohový postup
 

VÝKLAD

-  autor – vedec, študent, novinár, spisovateľ
-  písaný jazykový prejav vo vedeckých publikáciách, učebniciach, vedeckých časopisoch
-  cieľ – objektívne vysvetliť vedecké poznatky a poučiť adresáta
-  postup – výkladový a opisný
-  SZ – pojmy, termíny, definície,
-  Grafická stránka, poznámky pod čiarou
-  kompozícia:
a)  úvod – pomenovanie problému, javu
b)  jadro – analýza jednotlivých stránok problému, javu, argumentácia
c)  záver – zhrnutie, zovšeobecnenie
-  druhy:
induktívny výklad
-  od ľahšieho k náročnejšiemu, od faktu k faktu, záver – zovšeobecnenie tvrdenia
(príslovia, porekadlá, príklady na ne, pojem frazeologizmus, zaradenie do SZ)
 
deduktívny výklad
-  rozširuje, precvičuje a aplikuje definície a vedomosti na konkrétne javy (najskôr poznať pojmy a definícia – neporozumieme obsahu, napr. analýza textu – definícia frazeologizmu, hľadanie príkladov v texte, priraďovanie príkladov k rôznym druhom frazeologizmov
 
Výkladové žánre v náučnom štýle
 

	Odborný článok	Štúdia	Dizertácia /vedecká rozpráva/
cieľ	základné info o probléme, výsledkoch výskumu	Analyzuje čiastkový odborný problém	Čiastkový problém vedného odboru – monografia (VM) Súhrnný vedný odbor – kompendium (dejiny SR)
dĺžka	krátky	Dlhšia ako článok	najdlhšia
Kde?	Vedecké, odborné časopisy	V zborníkoch z vedeckých konferencií	Samostatná kniha
kompozícia	Informuje o probléme	Úvod, jadro, záver, resumé	Úvod, jadro v kapitolách, záver
		Prípadová štúdia – hybridný žáner s vysokým stupňom analýzy

 

Projektová práca, SOČ, KOP

-  cieľ – zvládnuť existujúce informácia a samostatne ich tvorivo spracovať
-  subjektívny výber a spracovanie informácií
-  originálny tvorivý prístup k téme, nový uhol pohľadu
-  ústna prezentácia – súčasť celej práce (oblasť rétoriky)
-  využitie výpočtovej techniky, grafického materiálu, obrazových príloh, grafov
-  predpísaná úprava
-  rozsah: SOČ 8-16 strán, referát a seminárna práca  2-5 strán
 

Úvaha

-  vzťahy medzi javmi a vo vnútri javov
-  sleduje všeobecne známe javy a subjektívne interpretuje známe fakty, vyvodzuje úsudky a závery, pôsobí na city adresáta, formuje jeho mienku, pozerá na problém z iného pohľadu
-  uvádza aj životné skúsenosti, bezprostredné zážitky a názory
 

	Hovorový štýl	Umelecký štýl	Publicistický štýl	Náučný štýl
Úvaha	- Jednoduché krátke zamyslenie - príslovie	- Epika – monologické časti v pásme postáv a rozprávača - Lyrika - reflexívna	- Úvodník, komentár, editoriál - Glosa, stĺpček, úvodný stĺpček	- recenzia, diskusný príspevok - odborný článok, populárno-náučné texty

	Výklad	Úvaha
postup	výkladový, opisný, informačný	výkladový, rozprávací (úvahový)
kompozícia	-  jednoduchý výklad: úvod, jadro, záver -  dlhšie útvary: abstrakt, úvod, kapitoly, záver, resumé, použitá lit., vecný a menný register	Nezreteľné horizontálne členenie textu – prepojenosť úvodu a záveru (toľko odsekov, koľko myšlienkových celkov)
text jadra	- štruktúrovaný – číslované odseky, tabuľky, schémy, obrazové prílohy	- neštruktúrovaný text – bez členenia pomocou písmen/čísel, jadro podľa potreby autora
lexika	Citovo nepríznaková, lexika náučného štýlu - termíny	Citovo a štylisticky príznaková lexika – umelecký, public., hovorový štýl
syntax	Komplikované súvetia, jednočlenná veta v nadpise, syntaktické konštrukcie – logicko-príčinné vzťahy	Príznakové syntaktické konštrukcie, menej komplikované súvetia, jednočlenné vety, modifikácia vetnej stavby, syntaktické konštrukcie – logicko-príčinné vzťahy
Údaje a citovanie	Presnosť údajov a čísel, presná citácia	Nepotrebnosť presnosti údajov, voľná citácia, parafráza

Školská úvaha

 
Kompozícia:
1.  úvod – nezreteľne vyčlenený – tvrdenie, o ktorom sa bude uvažovať, otázky na úvod
2.  jadro – vlastný zážitok, spomienka, prerozprávanie situácie, predstavy, asociácie, predpoklady, emotívne zvolania, vymenúvanie, radenie jednočlenných viet za sebou, uvádzanie príkladov
-  v poslednom odseku jadra úvahové alebo rozvažovacie otázky, na ktoré si – často v závere – zodpovie sám autor alebo to ponechá na čitateľovi
3. záver – veľmi subjektívna časť – osobné pocity, vyznanie, prejavenie názoru, výzva, odpoveď na formulované otázky alebo nezodpovedaná otázka na záver, zopakovanie kľúčových slov /časti z úvodu, jadra – obsahový konektor
 
Znaky: aktuálna téma
Prostriedky umeleckého štýlu:
- 1. os. sg. – spomínam, neviem odpovedať na tieto otázky, cítim sa dobre..
- subjektívnosť
- obraznosť
- kontrast: Krásny silný živočích spred tisícročí sa stal slabým ...
- hromadenie a vymenúvanie
 
Lexikálne prostriedky:
- knižné slová (prapodstatou)
- všeobecne známe cudzie slová (komunikácia)
- antonyma (neviem - viem)
 
Syntaktické prostriedky:
-  pestrá modalita viet
-  kratšie vety ako vo výklade
-  elipsa
-  rečnícke otázky: Sme šťastnejší než naši predkovia?
-   
Morfologické prostriedky:
-  striedanie 1. os. sg. a pl.
 
Esej (z lat. exagim – váženie, uvažovanie, essai – pokus, skúška)
-  hybridný žáner, stojí na rozhraní vedecko-náučných, populárno-náučných žánrov a žánrov umeleckého štýlu
-  neinformuje o nových vedeckých objavoch či poznatkoch, neusiluje sa o systematickú analýzu odborného problému, ale novým originálnym spôsobom interpretuje rozličné spoločenské, filozofické, vedecké či kultúrne javy
-  spája znaky náučného a umeleckého štýlu, vecnosť a estetickosť (vyvážené časti)
-  autori: literáti, novinári vedci so spisovateľským talentom
-  tvorili už antickí autori – Seneca, 1x 16. st. – francúzsky filozof Michel de Montaigne – kniha Essays
-  slávni esejisti: F. Bacon, J.W. Goethe, L.N. Tolstoj. A. Matuška, M. Rúfus, V. Mináč
-  Znaky náučného štýlu
a)  odborná problematika
b)  kompozícia výkladových textov
c)  vecnosť, objektívnosť, faktografickosť
d) pojmovosť
e)  vplyv rôznych slohových postupov
 
-  Znaky umeleckého štýlu:
a)  subjektívnosť – 1. os. sg. – osobné zážitky autora, pocity, nálady, vl. postoj, vl. interpretácia témy, v popredí osobnosť autora a jeho individuálny štýl
b)  dôraz na vonkajšiu formu spracovania témy
c)  obraznosť, estetickosť, hravosť, variabilnosť
d) výrazový prostriedky: - originálny štýl
e)  pestré lexikálne prostriedky – expresívne slová, frazeologizmy, zdrobneniny, metafory, exkluzívne a osobné výrazy
f) rôzna modalita vety – dĺžka a členitosť vety, uvoľnená kompozícia
g)  úvahovosť, asociatívnosť
h)  metaforickosť,
i)  tón – vtipný, ironický, kritický, sarkastický
 
-  Znaky publicistického štýlu:
a)  ohľad na čitateľa – zaujímavá téma, populárna, diskutabilná
 
Esej v slovenskej štylistike – hybridný útvar náučného a umeleckého štýlu
  - autor: spisovateľ, publicista, vedec
Esej v anglofónnom prostredí – akákoľvek slohová práca s vyjadrením vl. názoru, s argumentáciou
  - autor: žiak, študent, uchádzač o zamestnanie
 

Opisný slohový postup v náučnom štýle

- vo výklade

-  statický odborný opis /náučný opis
-  OPP
-  vymenovanie znakov a vlastnosti, nevysvetľuje
-  členenie – úvod, jadro, záver
-  poradie sa väčšinou môže meniť, potrebné zachovať logickú postupnosť
 
- odborný referát (pre užší okruh záujemcov, podklad na diskusie, postup: výkladový, opisný, informačný), školský referát (cieľ – informovať, nejde o podrobnú analýzu diela, spracovanie dostupných informácií)

-  prvotne písané žánre, predpokladajú ústne prednesenie pred publikom
-  neskôr publikované v zborníkoch
znaky:
- jasná a prehľadná 3-členná kompozícia, úvod a jadro – stručnejšie
- jednoduchá gramatická stavba, kratšie vety
- vecný, objektívny, presný jazyk, zreteľne formulované myšlienky
 
Študijné čítanie náučného textu:
a)  pasívne – informatívne čítanie
b) aktívne – študijné, analytické čítanie- porozumieť textu, hlbšie poznanie
c)  kritické – polemika s autorom