Horizontálne členenie textu:

Horizontálne členenie textu:

1.pásmo rozprávača
2.pásmo postáv

1. Pásmo rozprávača

- text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania

Rozprávač
n  najšpecifickejšia kategória epickej literatúry
n  osoba, ktorá „rozpráva“ príbeh
n  dvojaký spôsob vyrozprávania:
a. ja-rozprávanie, Ich-forma, (priame rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)

- je-rozprávanie,  Er-forma, (autorské rozprávanie, autorská reč), najčastejšia forma rozprávania, v 3. osobe, „priama reč autora“ v 3. osobe, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. v literárnom diele sa ňou označujú komentáre autora, dovysvetľúva príbeh (text), je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z nadhľadu.

  Znaky:  1. formálne je koncipovaná v minulom čase,
  2. využíva 3.slovesnu osobu,
    3. má spisovnú podobu 
 
Podľa vzťahu k postavám sa vydeľujú 4 základné typy rozprávačov:
1. Klasický = personálny
2. Autorský (vševediaci)
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
4. Rozprávač „oka kamery“
 
 
1. Klasický = personálny (takmer vševediaci) – pohľad jedného páru očí
a) hlavná postava (personálny r.)
b) vedľajšia postava
 
● rozprávač rozpráva príbeh v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv – drží postavu za ruku, vidí jej očami
●  pozná túto postavu dokonale, možno dokonalejšie ako ona sama, ale nepozná dokonale ostatné postavy
● postava obyčajne pozerá cez kľúčovú dierku, náhodne sa dopočuje o dôležitých udalostiach a pod.
 
2. Autorský (vševediaci)
- príbeh rozpráva v 3. osobe, sg., minulého času
- má pozíciu nezainteresovaného pozorovateľa,
- pozná vnútorný svet postáv, vidí ich zvonka i zvnútra, vie o nich všetko, pozná ich najtajnejšie pohnútky a myšlienky
- má obsiahle vedomosti o deji, o jednotlivých postavách
-dostane sa kamkoľvek chce, vie o tajných prianiach všetkých postáv. Vie úplne všetko. Je len na ňom, koľko prezradí.
 
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
a) hlavná postava (priamy r.)
b) vedľajšia postava
-  rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. os. sg. prítomného alebo minulého času
-  zvyčajne - hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje navonok
 
4. Rozprávač „oka kamery“
n  objektívny rozprávač
n  stratí sa v akomsi druhu pohybujúcej sa zvukovej kamery. Kamera môže ísť kamkoľvek, ale zaznamenáva iba videné a počuté. Nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv. Často sa stretneme aj s pojmom dramatický uhol pohľadu. Najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg. Ak autor pridá nejaké vety, vstupuje do deja svojím vlastným prístupom zjavným z výberu slov.
-  je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy postáv
-  nezobrazuje vnútro, psychiku svojich postáv, len sprostredkovane poukazuje naň cez konanie, reakcie a dialógy
 

2. Pásmo postáv = priama reč postáv

-  úsek textu, ktorých nositeľom sú postavy, ich prehovory môžu byť vyslovené nahlas (dialóg, vonkajší monológ) alebo môžu byť myslené, nahlas nerealizované (vnútorný monológ)
-  jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie
-  má formu:
a. monológ - prehovor jednej postavy
b. dialóg - rozhovor 2 a viacerých postáv - tvoria ho repliky postáv (prehovory – jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou), môže mať rôzne funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy