Jazyková komunikácia

Jazyková komunikácia 

Jazyk, jazykový znak, jazykový systém, reč, základné funkcie jazyka – komunikačná, poznávacia, estetická

Komunikácia, druhy komunikácie (priama, nepriama, bežná, oficiálna, monologická, dialogická, verbálna, neverbálna)

Súkromná ústna a písomná komunikácia – súkromný list, internetová komunikácia

Verejná ústna a písomná komunikácia – motivačný list, úradný životopis

Beletrizovaný životopis

Oprava kontrolnej slohovej práce

Zhrnutie učiva – jazyková komunikácia

Ciele: Definovať pojmy jazyk a reč. Vysvetliť jazykový systém a sémantický trojuholník. Vedieť čítať s porozumením rôzne druhy textov. Rozlíšiť a charakterizovať umelecký a vecný text. Vedieť jednotlivé druhy komunikácií, odlíšiť ich v danej situácii, uviesť príklady. Dokázať odlíšiť súkromnú komunikáciu od verejnej. Zoštylizovať súkromný list. Prakticky používať zásady písania úradného životopisu a motivačného listu. Poznať znaky beletrizovaného životopisu a prakticky ho aplikovať. Vedieť uplatniť získané vedomosti pri tvorbe písomných textov, dodržiavať formálne a štylistické zásady. Vedieť vytvoriť úvahu s uplatnením získaných vedomostí. Odstrániť chyby a nedostatky v získaných vedomostiach. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.

JAZYKOVÁ  KOMUNIKÁCIA

Jazyk, jazykový systém, reč, druhy jazykov 

Jazyk  /langue/ 

- systém pravidiel a znakov (súhrn), na základe ktorých vzniká konkrétna reč

- spoločenský jav – nemáme ho vrodený

- prostriedok komunikácie, ktorá je vo svojej podstate základom ľudskej spolupatričnosti a ľudskej súdržnosti /človek je spoločenský a mysliaci tvor, môže existovať iba vďaka jazyku/

- abstraktný jazykový pojem, pozostávajúci z prvkov, vnútorná podoba jazyka

Jazyk ako systém - je prirodzený systém, ktorého podobu treba objaviť – nájsť pre daný jazyk model, ktorý by vystihoval vzájomné vzťahy medzi jeho prvkami.

Jazyk ako kód

- súbor/systém znakov a pravidiel (kódov), ktoré sa používajú na vyjadrenie a prenos informácií

- zabezpečuje výmenu informácií

Druhy jazykov

1. prirodzené – výsledok historického vývinu (slovenčina, angličtina a i.)
2. umelé – na základe aktuálnej požiadavky istej skupiny (esperanto, programovacie jazyky)

Komunikácia 

      EXPEDIENT /autor/  ----------------►    TEXT ----------------► PERCIPIENT /príjemca/

         kódovanie               -----------------►     text    ----------------►      dekódovanie

informačný šum – narušenie komunikácie /nesprávne pochopený text, nezrozumiteľný kód, napr. šušťanie v slúchadle/

informačná bariéra – prednáška v čínskom jazyku, napr.  cudzí jazyk

účinná komunikácia – obidvaja komunikujúci poznajú kód

Jazyková komunikácia – schéma:

                                                          kódovanie                                               dekódovanie

Odosielateľ – komunikant 1 ---------►   komun. kanál  ---------►      Prijímateľ – komunikant 2

   KÓD-jazyk 

          (nosič, médium) 

Reč /parole/

- konkrétne využitie jazyka (v zvukovej alebo písomnej podobe) v určitej situácii (komunikácii), vonkajšia podoba jazyka

- tvorí sa na základe istých jazykových predpisov, vzorcov, al. pravidiel

- doplnená rôznymi mimojazykovými prostriedkami (mimika, gestá...)

(objektívne pozorovateľná, nedá sa vedecky formalizovať, nemôže byť predmetom jazykovedy)

Jazyková činnosť /language – ľudská reč/

- komplexný proces, v ktorom sa jazyk ako systém /langue/ využíva na dorozumievanie a myslenie, prípadne schopnosť vykonávať tento proces

- jazyk + reč

Jazykový znak, sémantický trojuholník, funkcie jazyka

Znak

- niečo, čo stojí za niečím iným

- pri znaku ide o 2 veci:

1. prvotná vec /vec v najširšom zmysle: pojem, predstava, fikcia)
2. vec, ktorá má schopnosť prvotnú vec zastupovať, nejako na ňu poukazovať (rozličné podoby: konkrétny objekt, obraz, znak, rad tónov; jazykové útvary: morféma, slovo, veta, text)
   

Jazykový znak

- prvok jazykovej komunikácie

- schopnosť zastupovať nielen konkrétne veci priamym poukazovaním na ne, ale vďaka spojeniu zvukového reťazca s myšlienkovými obsahmi môže označovať, zastupovať aj neprítomné veci

Základné funkcie jazyka 

1. a) dorozumievacia /komunikatívna/ - jazyková komunikácia (vyjadrovanie myšlienok, názorov, postojov, citov....)
2. b) poznávacia /kognitívna al. gnozeologická/ - myšlienková oblasť: jazyk ako nástroj myslenia
3. c) estetická funkcia – rozvoj estetického cítenia človeka
4. d) reprezentatívna – prostriedok na tvorbu národného povedomia a hrdosti

Druhy komunikácie:

1. Verbálna (slovná)

– realizácia pomocou jazykových prostriedkov

- môže byť ústna alebo písomná

1. Neverbálna (neslovná)

- realizácia pomocou nejazykových prostriedkov – cez mimiku a gestá

- človek 5x častejšie presvedčí neverbálne než verbálne

1. Priama

- obaja účastníci sú v priamom kontakte, je tu spätná väzba

- spontánna, nepripravená, nevyžaduje prísne dodržanie spisovnej normy

1. Nepriama

- účastníci nie sú na tom istom mieste v tej istej chvíli, dorozumievajú sa sprostredkovane (list)ˇ

- chýba spätná väzba, časté nedorozumenia

1. Bežná

- v súkromnej sfére, nespisovné slová a výrazy, nedokončené vety, bohatá modalita viet

- malá vzdialenosť medzi účastníkmi, výrazné gestá a mimika

1. Oficiálna

- vo verejnej sfére, spisovný jazyk, zdvorilostné formulky, spoločenský odstup, odborné výrazy

- úsporne – gestá a mimika, väčšia vzdialenosť

1. Monologická

- hovorí iba 1 človek, chýba verbálna spätná väzba, nestriedanie komunikačných rolí

1. Dialogická

- najmenej 2 účastníci, striedajú komunikačné roly, funguje spätná väzba

Bežná komunikácia. Hovorový štýl

Komunikačná sféra:

• súkromná, záujmová, pracovná

Komunikanti: súkromné osoby

Funkcia: bežná komunikácia v neoficiálnom alebo polooficiálnom styku na pracovisku, bežná komunikácia s priateľmi a i.

Znaky:

• ústnosť, spontánnosť
• konverzačnosť
• súkromnosť
• situačnosť
• stručnosť
• expresívnosť

Útvary:

1. klasické – ústne:   Monologické (vtipy, príbeh)
2.               Dialogické (rozhovor, hádka...)

                   – písané:       súkromný list, oznámenie

1. moderné – ústne: chat, odkaz

                          – písané: e-mail, SMS, inzerát

Slohové postupy v HŠ:

• rozprávací (príbeh),
• opisný (opis osoby, pracovný postup),
• informačný (pozvanie, oznámenie),
• výkladový (vysvetlenie, mravné poučenie).

Súkromný list:

1. úvodná rámcová časť listu:

- miesto a dátum – pravý horný roh

- oslovenie (namiesto výkričníka píšeme čiarku, malé písmeno)

1. Jadro listu:

- vyčleňujeme odseky podľa motívov

- prejav úcty adresátovi Ty, Vy, Tvoj, Váš...

1. Záverečná časť:

- zdvorilostná formulka, pozdrav

- vlastnoručný podpis

Oficiálna komunikácia. Administratívny štýl

Komunikačná sféra: pošta, banka, súdy

Komunikanti: súkromná osoba – inštitúcia, inštitúcia - inštitúcia

Funkcia: sprostredkovanie informácií presne, fakty bez vysvetľujúcich a doplňujúcich faktov

Znaky:

• adresnosť, verejnosť
• vecnosť, neutrálnosť, objektívnosť
• knižnosť, písomnosť
• stručnosť, schematickosť

Útvary: 

1. a) podľa určenia

• dokumentárne: záväzne sa archivujú: zápisnica, protokol /rozšírená zápisnica s podrobnými dokumentačným zápisom/, maturitný protokol, triedny katalóg, potvrdenka, zmluva, zmenka, akcia, rezolúcia...

• oznamovacie: (dokumenty s krátkodobou alebo dlhšou aktuálnosťou): vyhláška, zákon, prípis, smernica, oznámenie, telegram, životopis, žiadosť, prihláška, reklamácia, upomienka, splnomocnenie, objednávka...

• heslové (často majú predpísanú predlohu, časovo limitované, všetky sa nearchivujú): súpis, zoznam, prehľad, rozvrh hodín, vysvedčenie, diplom, faktúra, cestovný príkaz, bankové tlačivo...

1. b) podľa formátu

A4 – zákon, vyhláška, úradný list – žiadosť, životopis..

A6 a menšie – objednávka, oznámenie, splnomocnenie, úradné tlačivá...

Slohové postupy 

• informačný
• výkladový
• opisný

Kompozícia úradného listu:

1. úvodná rámcová časť (meno, adresa autora, príjemcu, miesto a dátum, vec)
2. vlastný text, odseky
3. záverečná časť (zdvorilostné formulky, poďakovanie, podpis, prílohy)

Motivačný list

• sprievodný list
• forma poloúradného listu (chýba heslo, Vec, prílohy, miesto, dátum – v životopise)
• pomáha uchádzačovi o zamestnanie dostať sa na pracovný pohovor – konkurz
• motivuje budúceho zamestnávateľ natoľko, aby si uchádzača pozval na osobné stretnutie
• odpovedáme na konkrétnu ponuku/inzerát, reagovanie na dôležité body z inzerátu, uvádzame dôvody, prečo práve my by sme mali uvedené miesto získať, uvádzame schopnosti a skúsenosti, ktoré nás predurčujú na vykonávanie danej pozície
• býva doplnený životopisom, neuvádzame tu fakty o vzdelaní, praxi a o pomeroch v rodine

Životopis

• písané útvary oficiálnej komunikácie
• podľa obsahu:

1. profesijný (kariérny) – chronologické zachytenie výseku života od najstarších dát k najnovším /dospelí – prehľad zamestnania, študenti – stupne vzdelania)
2. komplexný – priebeh celého života a všetkých jeho stránok – vzdelanie, zamestnania, záľuby...

• podľa formy:

1. štrukúrovaný – v heslách, jednočlenné menné vety
2. kontextový – v ucelených vetách

• v administratívnom štýle – administratívny životopis – informačný a opisný slohový postup

• v umeleckom štýle – beletrizovaný životopis:
• umelecké výrazové prostriedky, kreatívny/tvorivý charakter, pracuje s fikciou a fantáziou
• rozprávací a úvahový postup
• môže byť: a) autobiografia – vlastný životopis
• b) biografia – nejakej známej, menej známej osobnosti