Sloh – PFIČ – rady

Sloh – PFIČ – rady

VÝBER TÉMY: 15 minút – nesmie sa nič písať, iba vyberať tému

DĹŽKA TRVANIA: 150 minút.

ROZSAH PRÁCE:

• najmenej 1,5 strany a najviac 3 strany formátu A4
• ak žiak nestihne celý obsah konceptu prepísať na čistopis, zvyšok práce sa bude hodnotiť na koncepte – strhávajú sa ale body v hodnotení vonkajšej formy
•  nedodržanie rozsahu (menej ako 1,5 strany), ktoré sa penalizuje tiež v hodnotení vonkajšej formy
• sloh rozsahovo kratší ako 1 strana by sa vôbec nemal hodnotiť!!!

Výber štyroch z nasledujúcich možných žánrov:

1. Úvaha

2. Rozprávanie

3. Charakteristika osoby

4. Beletrizovaný životopis

5. Umelecký opis

6. Slávnostný prejav

7. Diskusný príspevok

8. Výklad

BODY HODNOTENIA SPOLOČNÉ PRE VŠETKY ŽÁNRE: 12 bodov

1. Vonkajšia forma - 4 body 

• celková úprava, dodržanie rozsahu (1,5 str.)
• nepoužívať slangové slová (ak použijete slangové slovo, napíšte ho s úvodzovkami, ale nech je dané slovo viac výnimkou ako pravidlom)
• prepísanie práce z konceptu do čistopisu,
• čitateľnosť (rozlíšenie veľkých a malých písmen, dodržiavanie diakritických znamienok),
• pozor na úmyselné písanie veľkých písmen a rozťahovanie textu – chyba!
• pozor na nápadné medzery medzi slovami,
• ZAROVNANIE TEXTU DO BLOKU - rozdeľovať slová na konci riadku,
• zreteľné grafické členenie odsekov,
• čistota textu – bez škrtania – NEŠKRTAJTE!!! (ak sa pomýlite, dajte slovo, prípadne slová do zátvoriek a pokračujte v písaní),
• dodržiavanie okrajov.

2. pravopis – 4 body: počet bodov vzhľadom na pravopisné chyby

• 0 – 2 chyby........4 body
• 3 – 6 chýb..........3 body
• 7 – 10 chýb........2 body
• 11 – 14 chýb......1 bod
• 15 a viac chýb....0 bodov

3. Celkový dojem – 4 body

• celkové vyznenie práce – celkový dojem z práce
•  práca by nemala obsahovať: 

Ø nelogické názory,

Ø protispoločenské postoje,

Ø antihumánne a neetické názory,

Ø názory propagujúce poškodzovanie ľudského zdravia (propagácia drog, alkoholu, rasizmu, xenofóbie, neonacizmu...), iné (vulgárnosť...).

BODY HODNOTENIA ROZDIELNE PRE KAŽDÝ ŽÁNER: 20 bodov

Vnútorná forma:

• obsah,
• kompozícia,
• jazyk,
• štýl.

ÚVAHA

Východiskom úvahy : známe poznatky, životné skúsenosti, bezprostredné zážitky.

Cieľ úvahy: priviesť čitateľa k uvažovaniu o danom probléme, ukázať na správny prístup k riešeniu a pôsobiť na mravné city človeka.

Rady:

• buďte tvoriví, dôvtipní a úprimní,
• usilujte sa o novosť, pôsobivosť a pestrosť vyjadrenia,
• na začiatku si napíšte krátku osnovu: pár bodov (Napr. pár otázok: 3-4 podľa rozsahu práce a potom na ne písať svoj názor ako odpoveď),
• neskĺznite k výkladu (nepoúčajte, neargumentujte) => V úvahe sa nič nové neodkrýva a nevysvetľuje – ale veci, o ktorých píšete posudzujete z vášho osobného zorného uhla!!!
• neskĺznite k rozprávaniu (nepíšte príbehy s dejom nerozprávajte vlastné zážitky)
• používajte odseky – 1 ODSEK = 1 MYŠLIENKOVÝ CELOK
• pozor na „tentovacie výrazy – tento, to, toto, táto – pokúste sa ich nahrádzať synonymami
• nezačínajte vetu zámenom JA – nie Ja si myslím, – ale Myslím si...
• neopakovať to isté slovo za sebou – ak nejde o zdôraznenie (anafora)

obsah – 4 body 

• dodržanie témy - pozor na odklon od témy – nezačnite písať vlastnú tému,
• aktualizácia – na súčasnosť (človek z 21. storočia, nie z praveku),
• používanie hodnotiacich prvkov na úrovni zodpovedajúcej úrovni veku študenta
• subjektívnosť: autor zaujíma subjektívny postoj k spoločenským filozofickým problémom.

kompozícia – 4 body 

• uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu – úvahový, výkladový s prvkami opisného a a rozprávacieho sloh. postupu.
• nadväznosť a logickosť textu
• ČLENENIE TEXTU => odseky – minimálne dva (úvod, jadro, záver):

Ø Úvod: vychádza sa zo všeobecného problému, faktov. Na začiatku môže byť otázka, motto , citát, príslovie, úryvok z básne, piesne.

Ø Jadro: rozoberá a osvetľuje sa príslušný problém => skúmané fakty treba hodnotiť , zaujímať k nim postoje , rozvíjať vlastné myšlienky.

Ø Záver: vyslovuje sa autorovo konečné stanovisko

jazyk – 4 body 

• správne využitie slovných druhov: podstatné mená a odborné termíny, slovesá
• syntaktická a morfologická správnosť jazykových prostriedkov (väzby slovies, postavenie zhodných a nezhodných prívlastkov, pádové koncovky....)
• syntaktické prostriedky (napr. jednočlenné vety, rečnícke otázky, príčinno-následkové vety, slovosled, rôzna modálnosť a dĺžka viet).

štýl – 4 body 

• tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší)
• využívajte prvky umeleckého štýlu (s mierou): rečnícke otázky; prirovnania; personifikácie, frazeologizmy
• subjektívnosť (použitie 1. os. sg alebo 1. os. pl.)
• originálnosť, nie frázovitosť

ROZPRÁVANIE

Rozprávanie je zachytenie udalosti v časovej postupnosti.

UMELECKÉ ROZPRÁVANIE: zachytenie udalostí s využitím básnických prostriedkov (básnické figúry a prostriedky) a rôznych rozprávacích stratégií

ROZPRÁVACIE STRATÉGIE: slúžia na ozvláštnenie rozprávania, príbeh sa stáva originálnym, nezvyčajným, neopakovateľným

1. zmenou časovej línie príbehu:

Ø tradičné rozprávanie: dodržiava sa časová postupnosť, príbehu predchádza úvod do deja

Ø rozprávanie in medias res (lat. k jadru veci; bez dlhých úvodných rečí): príbeh sa začína rovno uprostred deja, bez úvodu

Ø retrospektívne rozprávanie: príbeh sa začína v záverečných fázach deja a rozprávanie sa vracia v čase späť do skorších fáz deja. Počas trvania príbehu sa táto cesta v čase dozadu a späť môže udiať viackrát. Často sa využíva pri detektívkach.

Ø paralelné rozprávanie: súbežnosť dvoch (alebo viacerých) príbehov.

2. zvýraznenie niektorej z tematických zložiek príbehu: ovplyvňujú charakter celého príbehu

Ø rozprávač: 1. osoba (Ich – rozprávanie) navodzuje autentickosť a vťahuje čitateľa do príbehu (rozprávač príbeh zažíva alebo zažil) => špecificky použil rozprávača E. M. Remarque (Na západe nič nového) – rozprávač na konci zomiera a rozprávanie sa mení na Er – rozprávanie – to v tomto príbehu môže symbolizovať aj smrť, neľudskosť, nezainteresovanosť na niečom...

Ø postava: má niečo výrazné – brada, kríva, nemá ruku (vplyv vojny), slepec,...

Ø predmet: ak má pre dej podstatný význam (Pán prsteňov)...

Ø priestor: ak sa odohráva na nezvyčajne výraznom mieste (Alica v krajine zázrakov)...

=> treba povedať, že takmer čokoľvek, čo sa nachádza v príbehu sa môže použiť na jeho obmenu a pretvorenie.

obsah – 4 body 

• dodržanie témy,
• príbeh s pointou,

kompozícia – 4 body 

• uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu – rozprávacieho,
• úvod, jadro, záver (výnimka: rozprávanie in medias res – nemá úvod),
• vnútorná stavba epického diela (zápletka, zauzľovanie deja, vyvrcholenie deja, nečakaný obrat v deji, rozuzlenie),
• pásmo rozprávača a pásmo postáv – príbeh však je možné napísať aj bez toho, teda výlučne v pásme rozprávača => je však VHODNÉ, ak sa priama reč použije, študent tak demonštruje, že vie priamu reč použiť v príbehu. Tak to radšej dajte => priama reč sa zapisuje vždy na nový riadok.

jazyk – 4 body 

• správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup (slovesá),
• syntaktická a morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov,
• rôznorodosť syntaktických prostriedkov,
• použitie častíc, citosloviec,

štýl – 4 body 

• rôznorodosť modálnej stavby viet (oznamovacie, opytovacie, zvolacie, príp. rozkazovacie, dramatizujúce prostriedky: krátke vety),
• tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší),
• historický prézent – príbeh sa odohral v minulosti a preto ho píšeme v minulom čase, niektoré pasáže môžeme prerozprávať v prítomnom čase, originálnosť, jedinečnosť. 

CHARAKTERISTIKA OSOBY

Charakteristika je opis vlastností alebo typických – podstatných znakov osoby, veci, javu.

V charakteristike sa sústreďujeme na povahové , vnútorné hodnotenia => nesmie byť však súdom, odsúdením, rozsudkom.

KARIKATÚRA: využíva hyperbolu (nadsádzku), zveličovanie určitých vlastností – ak je zadaná, aby sme nikoho neurazili, využíva humor, satiru. Ak bude za úlohu charakteristika osoby, nemôžeš robiť karikatúru!!!! POZOR.

Rady:

• objektívnosť: rozobrať pozitívne aj negatívne vlastnosti, môžeme aj hodnotiť
• neskresľovať: nezveličiť (hyperbola) alebo nedeformovať vlastnosti => nie je to óda ani karikatúra
• neskĺznuť k rozprávaniu: pozor na činnostné slovesá, nejde o zachytenie príbehu ale osoby
• vnútornú a vonkajšiu charakteristiku nemiešame

obsah – 4 body 

• dodržanie témy,
• enumerácia vlastností osoby vo vzťahu k sebe, k obdobiu, k práci a pod.,
• komplexná charakteristika osoby, t. j. vlastnosti človeka z viacerých uhlov pohľadu,

kompozícia – 4 body 

• uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu (dodržanie žánrovej formy)
• ČLENENIE TEXTU => odseky – minimálne dva (úvod, jadro, záver):

Ø Úvod: oboznámenie s osobou (postava, výzor, tvár, vek, štúdium/zamestnanie)

Ø Jadro: charakterizujeme z viacerých stránok =>

- vonkajší výzor (účes, mimika, postava, obliekanie, spôsob chôdze...),

- temperament (extrovert/introvert, cholerik, melancholik...),

- charakter (odvaha, zodpovednosť, spoľahlivosť, optimizmus-pesimizmus...),

- záujmy, schopnosti a zručnosti (sociálne, organizačné, komunikačné počítačové a iné),

- ďalšie vlastnosti (vzťah k učeniu, k sebe, k okoliu, starším, rovesníkom,

Ø Záver: vyjadrenie subjektívneho vzťahu toho, kto opisuje k opisovanej osobe,

jazyk – 4 body 

• správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup, resp. žánrovú formu (slohový útvar)
• syntaktická a morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov
• syntaktické prostriedky (vety s viacnásobným vetným členom, súvetia s vedľajšími vetami)
• použitie prídavných mien, prísloviek, činnostných slovies menej; citovo zafarbené slová, umelecké prostriedky (prirovnania), veľa synoným, antonymá.

štýl – 4 body 

• tvorivé využitie lexiky všetkých štýlov (vyšší, stredný, nižší)
• využitie štylistických prostriedkov priamej a nepriamej charakteristiky 

BELETRIZOVANÝ ŽIVOTOPIS

Príbeh života osoby, človeka, napísaný umeleckou formou ako rozprávanie, nejde však úplne o rozprávanie, pretože sa tam nekladie dôraz na konflikt a jeho vývoj.

Rady:

• blíži sa viac umeleckému ako administratívnemu štýlu: nie sú dôležité úplne presné fakty, údaje ale skôr umelecký pohľad na život a na faktu môjho života
• obrazné pomenovania: metafory, personifikácie, epitetá, prirovnania, opakovacie prostriedky
• neskĺznuť k rozprávaniu: nejde o rozprávanie príhody, udalosti, ale o rozprávanie príbehu života podloženého faktami, môže však pracovať aj s fikciou a fantáziou,
• buďte tvoriví, dôvtipní, úprimní a originálni,
• časová postupnosť podľa vopred zvoleného plánu (chronologická postupnosť alebo retrospektíva),

obsah – 4 body 

• dodržanie témy
• príbehovosť
• faktografickosť: narodenie, rodina, štúdium, záujmy, schopnosti, ambície do budúcnosti...

kompozícia – 4 body 

• uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu (dodržanie žánrovej formy)
• členenie textu
• časová postupnosť podľa vopred zvoleného plánu
• ČLENENIE TEXTU => odseky – minimálne dva - ÚVOD, JADRO, ZÁVER:
• narodenie,
• detstvo,
• ZŠ,
• Stredná škola,
• Predsavzatie na záver.

jazyk – 4 body 

• správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup, resp. žánrovú formu (slohový útvar)
• syntaktická a morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov

štýl – 4 body 

• tvorivé využitie lexiky typickej pre daný jazykový štýl (najmä umelecké jazykové prostriedky)
• originálnosť

UMELECKÝ OPIS

Zachytenie vlastností osôb, predmetov a javov, zachytáva aj následnosť činností

ZACHYTENIE NÁŠHO VNÍMANIA OBJEKTU => CITOVO ZAFARBENÝ – NÁLADOVY OPIS: využíva sa nepriamy opis prostredníctvom básnických prostriedkov (metafora, personifikácia, prirovnanie, metonymia, epiteton, hyperbola, litotes, eufemizmus....)

Litotes: básnické zjemnenie – nechceme o niekom povedať, že je hlúpy, povieme, že nie je najmúdrejší. (taktnosť – vek ženy, namiesto stará môžeme povedať slovo nemladá.

Eufemizmus: snaha povedať nepríjemnú vec miernejším spôsobom => Napr. namiesto zomrel hovoríme zaspal naveky; aj zdrobnenej podobe pri nadávkach: Ty môj hlupáčik! Namiesto hlupák.

Rady:

• Zvoliť jednotný postup – kompozičný plán:

Ø Opis začíname celkovým pohľadom.

Ø Potom prejdeme k opisu jednotlivostí: uhol pohľadu (miesto, odkiaľ sa začneme pozerať) => zhora dole; zdola hore; zľava doprava; spredu dozadu; od stredu smerom k obvodu

• Citovo zafarbený – náladový: zachytáva sa náš pohľad, náš dojem z konkrétneho predmetu, ide teda o subjektívny pohľad, v žiadnom prípade nie objektívne videnie predmetu,
• Nepriamy opis – použitie básnických prostriedkov,
• Nie je presný: nejde o presné zachytenie videného, ale o subjektívny dojem

obsah – 4 body 

• dodržanie témy
• enumerácia zobrazovaných javov
• subjektívnosť pohľadu na zobrazované javy

kompozícia – 4 body 

• uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu (dodržanie žánrovej formy)
• dodržanie zvoleného kompozičného plánu
• ČLENENIE TEXTU => odseky – minimálne dva - ÚVOD, JADRO, ZÁVER: v závere je vhodné vyjadriť svoj celkový dojem.

jazyk – 4 body 

• správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup,
• syntaktická a morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov
• syntaktické prostriedky (napr. vety s viacnásobným vetným členom)
• použitie prídavných mien, prísloviek, synoným, podstatných mien, príslovky (statický opis), slovies (dynamický opis).

štýl – 4 body 

• pestrosť použitých jazykových prostriedkov
• tvorivé využitie umeleckých jazykových prostriedkov
• emocionálnosť

SLÁVNOSTNÝ PREJAV

rôzne druhy slávnostných prejavov – jubilejný prejav, gratulačný, pri rôznych príležitostiach (stužková slávnosť, svadba, narodenie dieťaťa, otvorenie výstavy,...)

RADY:

• Zámená vás , vám ... – píšeme s malými začiatočnými písmenami.
• ČLENENIE TEXTU => odseky – minimálne dva (úvod, jadro, záver):

Ø  oslovenie (správne poradie oslovovaných – najprv osoby ženského pohlavia, vyššie postavené osoby...), hostia majú vždy prednosť pred domácimi, ženy pred mužmi,

enumeratívny typ oslovenia: môžeme osloviť aj viacerých => Vážený pán minister, vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor, milí spolužiaci!; Vážená pani triedna učiteľka, milí rodičia, spolužiaci! Môžeme s ním pracovať aj v priebehu prejavu, nedá sa určiť, koľkokrát, oslovenie môže rečník použiť aj v modifikovanej podobe (nie stále rovnaké).

Ø úvod: zaujať adresáta (citát, výrok, porekadlo, príslovie, konkrétny príklad, definícia...)

Ø jadro: pomenovanie udalosti, rozvíjanie myšlienok ďalej

Ø záver: zdôraznenie najdôležitejších myšlienok, zhrnutie obsahu

Ø poďakovanie: rečník musí byť vďačný („Drahí priatelia, ďakujem vám“ „Želám vám“)

• Nevhodné typy úvodov: nepoužívať tieto klišé

Ø ,,Nie som rečník,...”;,,Neviem, čo by som vám povedal,…”;,,Na úvod by som chcel,…”

Ø  ,,Všetci dobre vieme,… ”; ,,a dnes všetci už vedia ”

Ø  ,,Často sa zamýšľam… ”; ,,Rozmýšľali ste už niekedy nad tým,… ?

• Nevhodný záver : „To je asi všetko , čo som chcel povedať, takže môžem prestať“.
• Logická nadväznosť a logickosť kompozície:

Ø nepreskakovať z jednej veci na druhú,

Ø dokončiť začaté, a už sa k tomu nevracať,

Ø zložitú myšlienku si rozložiť na menšie celky

Ø ak sa určitá myšlienka zámerne opakuje, vždy inými slovami

• Zdôrazňovacie a ozdobné rečnícke figúry (na udržanie pozornosti poslucháča)

Ø Rečnícka otázky, odpoveď - (Možno sa uspokojiť s takouto otázkou? (Nie!))

Ø Vytýčený vetný člen – (Naši ľudia, tí sa vo svete nestratia.)

Ø Dvojitý zápor je efektný – (Nemožno nespomenúť jeho zásluhy o ...)

Ø Stupňovanie významu synonymami – (Jeho úsilie bolo zbytočné, márne, bezvýsledné.)

kompozícia – 4 body 

• uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver) 

jazyk – 4 body

• správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup,
• spisovný, zrozumiteľný a spoločensky, vekovo a mentálne primeraný jazyk,
• rečnícke otázky a prípadné rečnícke odpovede (nevnucujú názor rečníka, používajú sa častice ako možno, snáď...)
• opakovanie slov (epizeuxa; anafora; epifora; epanastrofa...)
• básnické prostriedky: metafora, personifikácia, hyperbola, expresívne slová, frazeologizmy, citáty, príklady; pestrá modalita viet; najčastejšie 1. alebo 2. osoba
• gestá, mimika, pohľad – očný kontakt, pohyby tela, dôstojné oblečenie, úpravu, účes

štýl – 4 body

• využitie emocionálne pôsobiacich prvkov,
• parafrázovanie a citovanie, využitie okrídlených výrazov, aforizmov, bonmotov a pod.,
• tvorivé využitie lexiky, subjektívnosť pohľadu,
• originálnosť vo vyjadrovaní, nie frázovitosť

DISKUSNÝ PRÍSPEVOK

ZNAKY DISKUSNÉHO PRÍSPEVKU:

• vyjadrenie názoru: na niečo v predchádzajúcom referáte, diskusnom príspevku,
• diskusný príspevok môže mať aj podobu samostatného uceleného prejavu, musí to byť však reakcia na predchádzajúce príspevky /referát/
• názor je dobre podporiť argumentmi ( napr. citovaním odbornej literatúry ap.),
•  môže sa hovoriť o svojich dojmoch, pozorovaniach,
• subjektívny – 1. os. sg. ( ja si myslím, domnievam sa).

JAZYKOVÉ ŠTÝLY VYUŽÍVANÉ V DISKUSNOM PRÍSPEVKU:

• rečnícky (oslovenie, prihováranie sa poslucháčom, vystúpenie pred publikom)
• umelecký a hovorový (opakovacie figúry, frazeologizmy, expresívne slová, hyperbola)
• náučný a publicistický (termíny, odborné slová, analýza, argumentácia...)

KOMPOZÍCIA:

1. Oslovenie: dodržiavame spoločenskú hierarchiu, môžeme ho niekoľkokrát zopakovať.

2. Nadviazanie na predchádzajúceho rečníka (úvod): súhlasné alebo nesúhlasné vyjadrenie na to, čo odznelo v referáte alebo v predchádzajúcom diskusnom príspevku:

- chcel by som nadviazať na pána Mrkvičku

- dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k diskutovanému problému,

- nedá mi, aby som nedoplnil referát Silvestra Bolebrucha,

- nemôžem nechať bez povšimnutia tvrdenie môjho predrečníka.

3. Vyjadrenie vlastného názoru (jadro): 

výkladová časť: vlastný názor, argumentovanie, odvolávanie sa na literatúru, citovanie, aktuálne poznatky => cieľ – presvedčiť poslucháča o svojom názore,

úvahová časť: používame subjektivizujúce slová napr. myslím si, podľa mňa, podľa mojej mienky, môj názor je...;hovoríme vždy za seba,

záver: konštruktívne navrhnutie riešenia problému, stručné zhrnutie /2-3 vety/ napr. na záver mi dovoľte zhrnúť návrhy na riešenie tohto problému...

4. Poďakovanie za slovo

obsah – 4 body 

• dodržanie témy
• vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike (subjektívno-objektívny prístup)
• používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov

kompozícia – 4 body 

• uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu (dodržanie žánrovej formy)
• nadväznosť a logickosť textu
• členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie)

jazyk – 4 body 

• správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup, resp. žánrovú formu (slohový útvar)
• syntaktická a morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov
• syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia – príčinno-následkové, dôsledkové a pod., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku)

štýl – 4 body 

• tvorivé využitie lexiky typickej pre daný jazykový štýl (napr. odborné termíny)
• použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky)
• subjektívna interpretácia objektívnych faktov (použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.)

Príklad:

Vážení členovia rady školy!

Dovoľte mi, aby som aj ja povedala niekoľko slov k návrhu, ktorý predniesla pani riaditeľka. Chcela by som podotknúť, že nehovorím len za seba, ale zasadnutiu rady školy predkladám výsledky podpisovej akcie žiakov , ktorí sa v počte 462 vyjadrili proti návrhu pani riaditeľky zakázať používanie mobilov na hodinách odborných predmetov a matematiky.

Prekvapuje ma, že na začiatku 21. storočia niekto považuje používanie mobilného telefónu ako kalkulačky za netradičný spôsob. Práve naopak, my žiaci ho považujeme za spôsob úplne bežný, každodenný a hlavne ekonomický. Ak rodič alebo žiak sám investoval do drahšieho telefónneho aparátu s viacerými funkciami, nevidím dôvod, prečo by tento prístroj nemal používať tak, ako to odporúča výrobca. To si má žiak kúpiť novú kalkulačku, hoci ju už nepotrebuje?

Ešte jedna vec ma znepokojuje... Ako môže niekto študentov považovať a priori za podvodníkov, ktorí na nič iné nemyslia, len na to, ako pri písomke zneužiť situáciu a podvádzať? Skutočne máme uveriť, že učitelia sa obávajú , že si budeme posielať správy SMS ako na bežiacom páse? A oni to nezaregistrujú? Nebudú počuť zvukové signály? Nezbadajú čudný pohyb? Hlavne, že sme sa dnes učili o nezmyselnosti kolektívnej viny... Môžem vám povedať, pani riaditeľka, že na škole máte skoro polovicu už dospelých ľudí, ktorí nevedia, či majú nad týmto návrhom plakať, alebo sa smiať. Podobné argumenty považujeme za irelevantné a prosíme vás, aby ste tento návrh nezaradili medzi pripravované zmeny školského poriadku.

Ďakujem za slovo. 

VÝKLAD

Najnáročnejší zo slohových postupov – opisný a rozprávací slohový postup iba registrujú a reprodukujú fakty - výklad si všíma príčinné vzťahy medzi jednotlivými faktami a javmi.

Výkladový slohový postup má tieto znaky : 

1. kohéznosť – súdržnosť: jednotlivé časti textu majú svoje pevné miesto (úvod – jadro – záver ,vlastné vysvetlenie sa nachádza v jadre),
2. objektívnosť – presnosť, nezaujatosť, fakty, odborné termíny, 1. os. pl,
3. gnómickosť: všeobecná platnosť,
4. sukcesívnosť (textová viazanosť): nadväznosť viet a odsekov (nedajú sa zameniť),
5. explikatívnosť – výkladovosť: postupy logického myslenia (indukcia, dedukcia , analógia, analýza, syntéza, komparácia, abstrahovanie, konkretizácia, generalizácia, kategorizácia),

VVÝKLAD SA VYSKYTUJE: v náučnom (odbornom) a populárno – náučnom štýle,

Hybridizácia slohových útvarov: kríženie, miešanie slohových postupov a štýlov

a) úvaha a esej sú hybridy náučného, umeleckého a prípadne aj publicistického štýlu so subjektívnym hodnotiacim prístupom autora k téme,

b) odborný opis: je hybridom výkladového a opisného sloh. postup).

obsah – 4 body 

• dodržanie témy
• jasné vysvetlenie problému
• používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi)
• používanie citátov, bibliografických záznamov a pod.
• objektívnosť

kompozícia – 4 body 

• uplatnenie zodpovedajúceho slohového postupu (dodržanie žánrovej formy)
• nadväznosť a logickosť textu
• členenie textu

jazyk – 4 body 

• správne využitie slovných druhov typických pre daný slohový postup, resp. žánrovú formu (slohový útvar)
• syntaktická a morfologická správnosť použitých jazykových prostriedkov
• syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia, polovetné konštrukcie a i.)

štýl – 4 body 

• tvorivé využitie lexiky typickej pre daný jazykový štýl (napr. odborné termíny, neutrálnosť jazyka a i.)
• objektívnosť (použitie 1. os. pl. alebo 3. os. sg)