Lexikológia

- Frazeologizmy
Frazeologizmus je ustálené slovné spojenie, ktoré má obrazný, prenesený význam. Podľa pôvodu môžu byť:

- ľudové (porekadlo, príslovie, súslovie alebo ustálené prirovnanie: My o vlku a vlk za humny; Kto počtuje, ten gazduje, nemastný – neslaný; čierny ako smola)
- intelektuálne (prevzaté prostredníctvom vzdelania, napr, z latinčiny, z gréčtiny: Kocky sú hodené, Achillova päta; danajský dar)

Dobré ovládanie frazeologizmov zvyšuje pohotovosť vo vyjadrovaní, uľahčuje výber výstižného, najvhodnejšieho pomenovania a dodáva tak štýlu pestrosť a živosť.

- Expresívne slová (expresíva)
Expresívne slová sú slová s citovým zafarbením, buď kladným (maznavé, zjemňujúce slová - papkať), alebo záporným (hanlivé, zhoršujúce slová – žrať). Používajú sa v hovorovom štýle a v umeleckom štýle na zdôraznenie emocionálnosti.
Protikladom expresívnych slov sú štýlovo neutrálne slová (bezpríznakové), ktoré sa používajú vo všetkých štýloch bez obmedzenia.

- Jednovýznamové a viacvýznamové slová
Slovo môže mať jeden význam alebo viac významov (vtedy hovoríme o viacvýznamových slovách alebo homonymách). Homonymá sú slová, ktoré rovnako znejú, ale majú iný význam a nie je medzi nimi žiadna vonkajšia súvislosť (napr. čelo – časť tváre, hudobný nástroj; nos, nos!)

- Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby (učebnica – príloha s.156)

- Morfológia (poznámky)
- Kritériá delenia slovných druhov, určovanie slovných druhov
- Menné a slovesné gramatické kategórie

- Syntax (poznámky)
- Vetné členy
- Vety podľa zloženia, obsahu a členitosti
- Polovetné konštrukcie
- Interpunkcia

- Ortoepia (poznámky z minulého roka)
- Prozodické vlastnosti reči

- Štylistika
- Preštylizovať repliku postavy v dráme na priamu reč v próze
Príklad:
SUDCA: Pani predsedníčka, obžalovaný sa priznal ku krádeži.
PREDSEDNÍČKA: Hrozné!
 
Sudca sa obrátil k predsedníčke a oznámil jej: „Pani predsedníčka, obžalovaný sa priznal ku krádeži.“
„Hrozné!“ zhíkla predsedníčka.
 
- Funkčné jazykové štýly
Jazykový štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu.
súkromného styku: hovorový
verejného styku: umelecký, náučný, publicistický, rečnícky, administratívny
 
  Umelecký štýl: jeho cieľom je uspokojovať estetické potreby čitateľa, používa umelecké jazykové prostriedky, expresívne slová, poetizmy, archaizmy, biblizmy, neobvyklé slovné spojenia, neobvyklý slovosled, elipsu (vypustenie slova z textu), apoziopézu (nedokončenú výpoveď), častice, citoslovcia...
Náučný štýl: slúži na sprostredkovanie odborných informácií a vedeckých poznatkov.

- populárno-vedecký je určený pre širokú verejnosť
- vedecko-náučný je určený pre úzky okruh vedcov, je náročný, presný. Vyznačuje sa pojmovosťou (využíva spisovné jednovýznamové slová, hlavne podstatné a prídavné mená a príčastia, termíny a cudzie slová), prevažujú zložené súvetia a polovetné konštrukcie.

- Slohové postupy (učebnica, príloha s-157,158)
informačný, opisný, rozprávací, úvahový, náučný

- Tvorivé úlohy
- rečnícky prejav – na základe kľúčových slov, ktoré sú dané treba vytvoriť príležitostný prejav
- interview - preštylizovať text na interview s postavou
- charakteristika - vytvoriť charakteristiku postavy na základe ukážky
- súkromný list – vžiť sa do úlohy hlavného hrdinu a napísať list nejakej postave z úryvku
- rozprávač (poznámky)

- Vývin slovenského jazyka

- Klasifikácia slovanských jazykov
Jazyk je systém znakov, je vyjadrovaný artikulovanými hláskami, druhotne písmenami. Vytvorila ho ľudská spoločnosť ako prostriedok myslenia a dorozumievania. Každý jazyk prešiel dlhým vývinom  a stále sa vyvíja. Zanikajú nepotrebné slová a na označovanie nových pojmov vznikajú nové slová. Jazyk sa vyvíja podľa istých zákonitostí. sledovaním týchto zákonitostí sa dospelo k záveru, že pre jednotlivé skupiny príbuzných jazykov musel jestvovať jeden prajazyk. Pre väčšinu európskych jazykov bol týmto prajazykom indoeurópsky prajazyk, praindoeurópčina. Tieto jazyky sa nazývajú indoeurópske jazyky a tvoria indoeurópsku jazykovú rodinu. Nepatria sem len maďarčina, fínčina a estónčina, to sú ugrofínske jazyky.
Pozrieť si klasifikáciu slovanských jazykov! (s. 133)
 
- vzťah Slovákov k svojmu rodnému jazyku
- porovnať bernolákovčinu a súčasnú slovenčinu
- porovnať štúrovskú slovenčinu a súčasnú slovenčinu