– Frazeologizmy
Frazeologizmus je ustálené slovné spojenie, ktoré má obrazný, prenesený význam. Podľa pôvodu môžu byť:
– ľudové (porekadlo, príslovie, súslovie alebo ustálené prirovnanie: My o vlku a vlk za humny; Kto počtuje, ten gazduje, nemastný – neslaný; čierny ako smola)
– intelektuálne (prevzaté prostredníctvom vzdelania, napr, z latinčiny, z gréčtiny: Kocky sú hodené, Achillova päta; danajský dar)
Dobré ovládanie frazeologizmov zvyšuje pohotovosť vo vyjadrovaní, uľahčuje výber výstižného, najvhodnejšieho pomenovania a dodáva tak štýlu pestrosť a živosť.
– Expresívne slová (expresíva)
Expresívne slová sú slová s citovým zafarbením, buď kladným (maznavé, zjemňujúce slová – papkať), alebo
záporným (hanlivé, zhoršujúce slová – žrať). Používajú sa v hovorovom štýle a v umeleckom štýle na zdôraznenie
emocionálnosti.
Protikladom expresívnych slov sú štýlovo neutrálne slová (bezpríznakové), ktoré sa používajú vo všetkých štýloch
bez obmedzenia.
– Jednovýznamové a viacvýznamové slová
Slovo môže mať jeden význam alebo viac významov (vtedy hovoríme o viacvýznamových slovách alebo homonymách). Homonymá sú slová, ktoré rovnako znejú, ale majú iný význam a nie je medzi nimi žiadna vonkajšia súvislosť (napr. čelo – časť tváre, hudobný nástroj; nos, nos!)
– Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby (učebnica – príloha s.156)
– Morfológia (poznámky)
– Kritériá delenia slovných druhov, určovanie slovných druhov
– Menné a slovesné gramatické kategórie
– Syntax (poznámky)
– Vetné členy
– Vety podľa zloženia, obsahu a členitosti
– Polovetné konštrukcie
– Interpunkcia
– Ortoepia (poznámky z minulého roka)
– Prozodické vlastnosti reči
– Štylistika
– Preštylizovať repliku postavy v dráme na
priamu reč v próze
Príklad:
SUDCA: Pani predsedníčka, obžalovaný sa priznal ku krádeži.
PREDSEDNÍČKA: Hrozné!
Sudca sa
obrátil k predsedníčke a oznámil jej: „Pani predsedníčka, obžalovaný sa priznal ku krádeži.“
„Hrozné!“ zhíkla
predsedníčka.
– Funkčné jazykové štýly
Jazykový štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s
ohľadom na funkciu a situáciu prejavu.
súkromného styku: hovorový
verejného styku: umelecký, náučný, publicistický, rečnícky,
administratívny
Umelecký štýl: jeho cieľom je uspokojovať estetické potreby čitateľa, používa umelecké jazykové
prostriedky, expresívne slová, poetizmy, archaizmy, biblizmy, neobvyklé slovné spojenia, neobvyklý slovosled, elipsu (vypustenie slova z textu),
apoziopézu (nedokončenú výpoveď), častice, citoslovcia...
Náučný štýl: slúži na sprostredkovanie odborných
informácií a vedeckých poznatkov.
– populárno-vedecký je určený pre širokú verejnosť
– vedecko-náučný je určený pre úzky okruh vedcov, je náročný, presný. Vyznačuje sa pojmovosťou (využíva spisovné jednovýznamové slová, hlavne podstatné a prídavné mená a príčastia, termíny a cudzie slová), prevažujú zložené súvetia a polovetné konštrukcie.
– Slohové postupy
(učebnica, príloha s-157,158)
informačný, opisný, rozprávací, úvahový, náučný
– Tvorivé úlohy
– rečnícky prejav – na základe kľúčových slov, ktoré sú dané treba vytvoriť príležitostný prejav
– interview – preštylizovať text na interview s postavou
– charakteristika – vytvoriť charakteristiku postavy na základe ukážky
– súkromný list – vžiť sa do úlohy hlavného hrdinu a napísať list nejakej postave z úryvku
– rozprávač (poznámky)
– Vývin slovenského jazyka
– Klasifikácia slovanských jazykov
Jazyk je systém znakov, je vyjadrovaný artikulovanými hláskami, druhotne písmenami. Vytvorila ho ľudská spoločnosť ako prostriedok myslenia a dorozumievania. Každý jazyk prešiel dlhým vývinom a stále sa vyvíja. Zanikajú nepotrebné slová a na označovanie nových pojmov vznikajú nové slová. Jazyk sa vyvíja podľa istých zákonitostí.
sledovaním
týchto zákonitostí sa dospelo k záveru, že pre jednotlivé skupiny príbuzných jazykov musel jestvovať jeden prajazyk. Pre väčšinu
európskych jazykov bol týmto prajazykom indoeurópsky prajazyk, praindoeurópčina. Tieto jazyky sa nazývajú indoeurópske jazyky
a tvoria indoeurópsku jazykovú rodinu. Nepatria sem len maďarčina, fínčina a estónčina, to sú ugrofínske jazyky.
Pozrieť si
klasifikáciu slovanských jazykov! (s. 133)
– vzťah Slovákov k svojmu rodnému jazyku
– porovnať bernolákovčinu a súčasnú slovenčinu
– porovnať štúrovskú slovenčinu a súčasnú slovenčinu