Lexikológia – náuka o slovnej zásobe (grécky lexis = slovo, logos = reč, učenie, veda). Z hľadiska myslenia a dorozumievania je slovná zásoba najpodstatnejšou súčasťou jazyka.
Myšlienky vyjadrujeme vo vetách, veta sa skladá zo slov.
Slovo – je ustálená skupina hlások (písmen), ktorá niečo pomenúva, označuje – má teda lexikálny význam (vecný
význam). Slová majú aj gramatický význam, ktorý umožňuje vyjadrovať vzťahy medzi nimi pomocou slovných tvarov.
Viacvýznamové slová – niektoré slová majú okrem základného (prvotného) významu aj prenesený (druhotný)
význam, napr. hlava ľudská – hlava stroja – hlava rodiny.
Pojem (slovo) zviera vznikol zovšeobecnením a abstrakciou zo
zmyslovej skúsenosti, nepredstavuje však nič konkrétne, čo by sme mohli vnímať. Zviera neexistuje, existujú kone, kravy,
sliepky a iné. Pojem zviera je abstraktní, zahrňuje teda viacej konkrétnych jedincov – možno im určiť viac konkrétnych znakov
a vlastností. Zviera – je nadradený pojem (slovo). Kôň, krava, sliepka sú rovnocenné pojmy podradené pojmu zviera.
Etymológia – náuka o skúmaní pôvodu slov. Stymologické hľadisko je dôležité pre pravopis – skriňa
– hláskovo sa prekrýva so slovanským slovom skryť (niektorí ľudia si preto myslia, že by sa malo písať s ypsilonom). Slovo
skriňa je však latinského pôvodu (scrinium), preto ho píšeme s i.
Paronymá – slová, ktoré sa hláskovo
podobajú a významovo navzájom ovplyvňujú – niekedy sú pôvodom odlišné slová hláskovo zblížia tak, že to vedie k ich významovému
zbližovaniu, napr. dobyť mesto – získať nadobudnúť a dobiť mesto – bojom dobiť, poraziť.
Homonymá – slová rovnakého zmenia, ktoré však spolu významovo nesúvisia. I tu sa uplatňuje etymologické hľadisko. Napr.
rys (šelma) – rys (nákres), čelo (časť tváre) – čelo (hudobný nástroj).
Slovná zásoba – je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku. Je zachytená v slovníkoch.
Lexikografia – je náuka o spracúvaní slovníkov: Slovník slovenského jazyka, Malý synonymický slovník,
Malý frazeologický slovník.
Z histórie slovenského jazyka treba spomenúť priekopnícke slovníkové dielo päťjazyčný
Slowár Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí Antona Bernoláka. Pracoval na ňom 20 rokov (7x ho prerábal)
a zhrnul doň 31 000 slov. Pri každom slove sú všetky významy, synonymá, opozitá, frazeologizmy. Hoci slovník vznikol v 18. storočí, je na
svoju dobu veľmi moderný.
Základná slovná zásoba obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000-1500
slov = jadro slovnej zásoby.
Individuálna slovná zásoba môže byť aktívna = používame ju
v hovorenej alebo v písanej forme a pasívna = je až päťnásobne bohatšia ako aktívna a patria sem slová, ktorým rozumieme, ale
bežne ich nepoužívame.
Najbohatšiu individuálnu slovnú zásobu majú spisovatelia.
Zmeny v slovnej
zásobe – slovná zásoba sa veľmi rýchlo mení a vyvíja (so zmenami podmienok v spoločnosti sa menia aj názvy, slová, ktoré veci
a javy pomenúvajú).
Neologizmy – novovznikajúce slová – sú domáce (množina) a cudzie
(windsurfing, laser).
Archaizmy a historizmy – sú zastarané slová, prešli do pasívnej slovnej zásoby, lebo
veci a javy, ktoré pomenúvali, už zanikli alebo dostali iné pomenovanie. Používajú sa v dielach s historickou tematikou - rok meruôsmy,
učbár (učiteľ) = archaizmus, dereš, žertva – historizmus.
V slovnej zásobe slovenského jazyka je veľ slov,
ktoré majú cudzí pôvod – cudzie slová (prevzaté slová). Mnohé z nich už zdomácneli – píšu sa naším pravopisom –
autobus, meter, štadión, park, rekreácia.
Niektoré slová sme prevzali v doslovných prekladoch – sú to tzv.
Kalky – zemepis (geografia), poddôstojník (sous-officier – francúzsky), konská sila (horse power
– anglicky).
Internacionalizmy – medzinárodné slová – vyskytujú sa najmä v odborných textoch,
napr. distribúcia, kosínus, karcinóm, synchronický.
Cudzie slová sa stále viac udomácňujú, čo sa prejavuje najmä
v pravopise: speaker – spíker, jazz – džez, week-end – víkend, team – tím.
Najviac
prevzatých slov je gréckeho a latinského pôvodu: bios – život, mikros – malý, grafó – píšem,
logos – reč, mono – jeden, polis – mesto.
Z nemčiny sme prevzali slová: žemľa, kuchyňa, farba.
Z francúzštiny – móda, púder, balet, reportáž.
Z taliančiny – banka, valuta, tenor.
Z maďarčiny
– guláš, čižmy.
Štylisticky neutrálne (bezpríznakové) slová – väčšina slov slovnej zásoby,
používajú sa vo všetkých štýloch.
Expresíva – citovo zafarbené slová: maznavé –
zjemňujúce, hanlivé – zhoršujúce. Používajú sa v úzkom osobnom, familiárnom styku.
Synonymá –
rovnoznačné slová – rozlične znejú ale označujú ten istý pojem: žalár – väzenie – basu, lož – nepravda – klamstvo
– cigánstvo, lakomý – skúpy – chamtivý.
Antonymá – opozitá = slová protikladného
významu: deň – noc, starý – mladý, nový, muži – ženy.
Frazeologizmy – ustálené slovné
spojenie, ktoré má obrazný, prenesený význam. V západnej jazykovede sú to idiómy: mať maslo na hlave = nebyť bez viny,
nemať čisté svedomie.
Môžu byť ľudové (príslovia a porekadlá) a intelektuálne (prevzaté napr. z latinčiny). Mnohé frazeologizmy máme spoločné s inými jazykmi, najmä slovanskými – tzv. europeizmy. Napr. vziať nohy na plecia, čierny ako smola, chodiť spať so sliepkami, mať zlato v hrdle, lož má krátke nohy, trpezlivosť ruže prináša.