Druhy slov

Druhy slov 

Lexikológia – náuka o slovnej zásobe (grécky lexis = slovo, logos = reč, učenie, veda). Z hľadiska myslenia a dorozumievania je slovná zásoba najpodstatnejšou súčasťou jazyka.

Myšlienky vyjadrujeme vo vetách, veta sa skladá zo slov. Slovo – je ustálená skupina hlások (písmen), ktorá niečo pomenúva, označuje – má teda lexikálny význam (vecný význam). Slová majú aj gramatický význam, ktorý umožňuje vyjadrovať vzťahy medzi nimi pomocou slovných tvarov.
 
Viacvýznamové slová – niektoré slová majú okrem základného (prvotného) významu aj prenesený (druhotný) význam, napr. hlava ľudská – hlava stroja – hlava rodiny.

Pojem (slovo) zviera vznikol zovšeobecnením a abstrakciou zo zmyslovej skúsenosti, nepredstavuje však nič konkrétne, čo by sme mohli vnímať. Zviera neexistuje, existujú kone, kravy, sliepky a iné. Pojem zviera je abstraktní, zahrňuje teda viacej konkrétnych jedincov – možno im určiť viac konkrétnych znakov a vlastností. Zviera – je nadradený pojem (slovo). Kôň, krava, sliepka sú rovnocenné pojmy podradené pojmu zviera.
 
Etymológia – náuka o skúmaní pôvodu slov. Stymologické hľadisko je dôležité pre pravopis – skriňa – hláskovo sa prekrýva so slovanským slovom skryť (niektorí ľudia si preto myslia, že by sa malo písať s ypsilonom). Slovo skriňa je však latinského pôvodu (scrinium), preto ho píšeme s i.
 
Paronymá – slová, ktoré sa hláskovo podobajú a významovo navzájom ovplyvňujú – niekedy sú pôvodom odlišné slová hláskovo zblížia tak, že to vedie k ich významovému zbližovaniu, napr. dobyť mesto – získať nadobudnúť a dobiť mesto – bojom dobiť, poraziť.
 
Homonymá – slová rovnakého zmenia, ktoré však spolu významovo nesúvisia. I tu sa uplatňuje etymologické hľadisko. Napr. rys (šelma) – rys (nákres), čelo (časť tváre) – čelo (hudobný nástroj).
 
Slovná zásoba – je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku. Je zachytená v slovníkoch.
 
Lexikografia – je náuka o spracúvaní slovníkov: Slovník slovenského jazyka, Malý synonymický slovník, Malý frazeologický slovník.
Z histórie slovenského jazyka treba spomenúť priekopnícke slovníkové dielo päťjazyčný Slowár Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí Antona Bernoláka. Pracoval na ňom 20 rokov (7x ho prerábal) a zhrnul doň 31 000 slov. Pri každom slove sú všetky významy, synonymá, opozitá, frazeologizmy. Hoci slovník vznikol v 18. storočí, je na svoju dobu veľmi moderný.
 
Základná slovná zásoba obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000-1500 slov = jadro slovnej zásoby.
 
Individuálna slovná zásoba môže byť aktívna = používame ju v hovorenej alebo v písanej forme a pasívna = je až päťnásobne bohatšia ako aktívna a patria sem slová, ktorým rozumieme, ale bežne ich nepoužívame.
Najbohatšiu individuálnu slovnú zásobu majú spisovatelia.
 
Zmeny v slovnej zásobe – slovná zásoba sa veľmi rýchlo mení a vyvíja (so zmenami podmienok v spoločnosti sa menia aj názvy, slová, ktoré veci a javy pomenúvajú).
 
Neologizmy – novovznikajúce slová – sú domáce (množina) a cudzie (windsurfing, laser).
 
Archaizmy a historizmy – sú zastarané slová, prešli do pasívnej slovnej zásoby, lebo veci a javy, ktoré pomenúvali, už zanikli alebo dostali iné pomenovanie. Používajú sa v dielach s historickou tematikou - rok meruôsmy, učbár (učiteľ) = archaizmus, dereš, žertva – historizmus.
 
V slovnej zásobe slovenského jazyka je veľ slov, ktoré majú cudzí pôvod – cudzie slová (prevzaté slová). Mnohé z nich už zdomácneli – píšu sa naším pravopisom – autobus, meter, štadión, park, rekreácia.

Niektoré slová sme prevzali v doslovných prekladoch – sú to tzv. Kalkyzemepis (geografia), poddôstojník (sous-officier – francúzsky), konská sila (horse power – anglicky).
 
Internacionalizmymedzinárodné slová – vyskytujú sa najmä v odborných textoch, napr. distribúcia, kosínus, karcinóm, synchronický.
Cudzie slová sa stále viac udomácňujú, čo sa prejavuje najmä v pravopise: speaker – spíker, jazz – džez, week-end – víkend, team – tím.
 
Najviac prevzatých slov je gréckeho a latinského pôvodu: bios – život, mikros – malý, grafó – píšem, logos – reč, mono – jeden, polis – mesto.
nemčiny sme prevzali slová: žemľa, kuchyňa, farba.
francúzštiny – móda, púder, balet, reportáž.
taliančiny – banka, valuta, tenor.
maďarčiny – guláš, čižmy.
 
Štylisticky neutrálne (bezpríznakové) slová – väčšina slov slovnej zásoby, používajú sa vo všetkých štýloch.
 
Expresívacitovo zafarbené slová: maznavé – zjemňujúce, hanlivé – zhoršujúce. Používajú sa v úzkom osobnom, familiárnom styku.
 
Synonymárovnoznačné slová – rozlične znejú ale označujú ten istý pojem: žalár – väzenie – basu, lož – nepravda – klamstvo – cigánstvo, lakomý – skúpy – chamtivý.
 
Antonymáopozitá = slová protikladného významu: deň – noc, starý – mladý, nový, muži – ženy.
 
Frazeologizmy – ustálené slovné spojenie, ktoré má obrazný, prenesený význam. V západnej jazykovede sú to idiómy: mať maslo na hlave = nebyť bez viny, nemať čisté svedomie.

Môžu byť ľudové (príslovia a porekadlá) a intelektuálne (prevzaté napr. z latinčiny). Mnohé frazeologizmy máme spoločné s inými jazykmi, najmä slovanskými – tzv. europeizmy. Napr. vziať nohy na plecia, čierny ako smola, chodiť spať so sliepkami, mať zlato v hrdle, lož má krátke nohy, trpezlivosť ruže prináša.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/gramatika/2840-druhy-slov/