Informatika, Informácia, Knižnice

Informatika, Informácia, Knižnice

Racionalizácia duševnej práce

Pojem racionalizácia znamená najvyšší výkon pri najmenšej námahe, premyslenú a plánovitú prácu, zvyšovanie osobných schopností a zručností, dobré životné návyky a sebakontrolu.

Zásady racionalizácie: rozdeliť si čas na zábavu a odpočinok, naplánovať si úlohy a ich plnenie kontrolovať, ...

Plánovanie práce a voľného času – ročný plán – môže sa rozpracovať na mesačné, týždenné či denné. Plány však majú význam iba vtedy, ak ich plníme či systematicky kontrolujeme.

Získavanie informácií

Informáciu (z latinského informare – utvárať, odovzdávať predstavu) chápeme v 2 významoch.

- v najširšom zmysle slova značí akýkoľvek údaj, poznatok, správu, oznámenie
- v užšom zmysle slova značí taký údaj, ktorý je dôležitý vzhľadom na potreby užívateľa, obohacuje jeho poznanie – informáciou v tomto význame slova sa zaoberá informatika

Informatika je nový študijný a vedný odbor, ktorý sa zaoberá vznikom, získavaním, spracúvaním, ukladaním, sprístupňovaním, odovzdávaním a využívaním odborných informácií. Vznikla v 50. rokoch 20. storočia v súvislosti s kybernetikou – vedou o riadení a prenose informácií v zložitých systémoch.

Informačný proces uskutočňujú základné informačné inštitúcie:

Knižnice

Knihu si možno požičať domov, alebo ju možno študovať iba v študovni (sú tu voľne prístupné základné príručky, ako slovníky, encyklopédie, ...). V čitárni bývajú voľne prístupné časopisy. Toto všetko sú primárne informačné pramene.

Ostatné knihy alebo časopisy a noviny minulých ročníkov sa požičiavajú na vyplnené lístky podľa signatúry (označenia) v katalógoch: menný (autorský) katalóg, večný katalóg (zoznam literatúry o určitom probléme, osobe), katalóg periodík (časopisov a novín). Každý katalogizačný lístok je teda sekundárny informačný prameň.

V každej knižnici sú vývesky a nápisy, ktoré nás upozorňujú na spôsob vypožičiavania.

Z vedeckých knižníc si možno vypožičať knihu aj písomne, tieto sprostredkujú vypožičanie knihy aj zo zahraničia. Tieto knižnice poskytujú na objednávku:
Bibliografia – zoznam literatúry o nejakej téme
Rešerše – prehľad poznatkov a údajov o žiadanej problematike.
Bibliografie a rešerše sú terciálne informačné pramene.

Najväčšia knižnica u nás je knižnica Matice slovenskej v Martine, ktorá povinne dostáva každú novú knihu i časopisy, mapy, obrazy, plagáty, gramofónové platne, a podobne.

Knihy a odborné časopisy

Pri štúdiu knihy využívame aj jej rámcové časti.

Záložku na obálke – obsahuje stručnú informáciu o knihe

Obsah – zoznam názov jednotlivých kapitol

Úvod – komentár autora knihy

Index (register) – abecedný zoznam dôležitých mien a odborných termínov s uvedením strán, na ktorých sa o nich píše

Literatúra (bibliografia) – abecedný zoznam použitej literatúry

Resumé – zhrnutie, stručný obsah knihy, býva aj cudzojazyčné

Základné jazykové i všeobecné príručky, ktoré by mal mať kultúrny človek vo svojej knižnici.
 
- Pravidlá slovenského pravopisu
- Slovník cudzích slov
- Prehľadnú gramatiku slovenského jazyka
- Slovník slovenského jazyka
- Príručný slovník slovenskej výslovnosti
- Výkladový slovník (encyklopédia)
- Terminologický slovník svojho odboru
- Dvojjazyčný slovník

Mal by sledovať

- jazykové rubriky v novinách
- rozhlasovú a jazykovú poradňu
- sledovať aké nové knihy vychádzajú

Telefonická jazyková poradňa: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV v Bratislave, Nálepkova (Panská) č. 26

Prostriedky masovej informácie a propagandy

O nových dielach informujú tlač, rozhlas a televízia formou
anotácie – stručne informuje
referátu – obsiahlejšie informuje a agituje za prečítanie (nákup) diela
recenzie – dôkladne analyzuje a hodnotí klady a zápory diela

Dôležitým zdrojom informácii sú aj - populárne časopisy a noviny, prednášky, bežné rozhovory a besedy.

Ako spracúvať a uchovávať informácie

Diár – je denný zápisník, zapisujeme si doň všetky pracovné i osobné povinnosti, ktoré máme istý deň vykonať. Na odlíšenie jednotlivých povinností môžeme použiť rôzne farby.

Denník – zapisujú sa doň v časovom slede zážitky uplynulého dňa. Na okraji denníka sa odporúča vynechať väčšie miesto na prípadné neskoršie poznámky.

Poznámky si môžeme robiť aj do vlastnej knihy (z požičanej si robíme konspekt). Môžu to byť:

- poznámky formou podčiarkovania alebo označenia na okraji zvislou čiarou
- poznámky na okraji strany (na margu) – marginálie

Podčiarkovať možno rozličnými farbami i rozličnými čiarami. Značky na okraji knihy sú tzv. operátory.
Výpisy a výstrižky

Výpisky sa robia na záznamové lístky formátu A6 (veľkosť korešpondenčného lístka). Na jednom lístku býva jedna ucelená myšlienka alebo doslovný citát, anotácia, poznámka a podobne, ktoré možno doplniť aj vlastným hodnotením.
Na hornej časti lístka je heslo (téma), na dolnej časti sú identifikačné údaje: autor, názov knihy, miesto, vydavateľ, rok vydania, strana, dátum zápisu, ...
Pri článkoch z časopisov uvedieme: autora, názov článku, názov časopisu, ročník, rok vydania, číslo a stranu.

Všetky tieto bibliografické údaje sú dôležité – keď citáty používame vo vlastnej práci (v odbornom článku, v diplomatickej práci).
Lístky zaraďujeme do kartotéky.

O téme, ktorá nás zaujíma si môžeme zbierať aj výstrižkyz novín a časopisov. Na nich si tiež označíme prameň (názov časopisu, ...), výstrižky zaraďujeme do kartotéky (nalepíme ich na kartotečný lístok), do obálok, obalov, ... 

Kartotéka

Je nevyhnutnou pomôckou pri duševnej práci – je prehľadná, systematická a pritom jednoduchá. Keď sa počet lístkov rozrastá, treba používať viac rozčleňovacích kariet s výrazmi, rozličné farby lístkov a podobne. Napríklad heslo Výroky možno rozdeliť podľa tematiky: šťastie, práca, rodina, ...

Konspekt

Výťah je záznam základných údajov (hlavných myšlienok, príkladov, citátov) z počutého alebo prečítaného textu (odborného). Tento zápis musí byť presný a prehľadný, robí sa do zošita alebo na voľné listy. Je treba si ponechať asi 1/3 strany (ľavú) voľnú na dodatočné poznámky. Treba zachytiť to podstatné, aby záznamy čo najlepšie pomohli pri štúdiu.

Osnova

Je to najstručnejší a najprehľadnejší záznam obsahu textu: v bodoch, heslách, vetách – v nich sú základné tzv. kľúčové pojmy textu.

Tézy

Niekedy treba vyjadriť obsah textu (prednášky, učebnej látky) formou ucelených viet – hlavných myšlienok textu. Túto formu nazývame tézy alebo sylaby. Píšu ich najmä autori odbornej prednášky pre svojich poslucháčov alebo vysokoškolskí učitelia ako pomôcku študentom pri príprave na skúšku.