Android aplikácia Zones Referáty
Štvrtok, 27. novembra 2014, meninyMilan, zajtra Henrieta
Dnes prezretých 31010 študentských prácOnline: 2037 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Morfológia a slovné druhy

Autor: Dievča kaprik (27)
Hodnotenie: 6.9
Dátum: 14.07.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1943 slov
Počet zobrazení: 42122
Tlačení: 767
Uložení: 622
Delenie slovných druhov:
1. Podstatné mená
2. Prídavné mená
3. Zámená
4. Číslovky
5. Slovesá
6. Príslovky
7. Predložky
8. Spojky
9. Častice
10. Citoslovcia

· Ohybné - 1. – 5.
a)  Skloňovanie - 1. – 4.
b)  Časovanie - 5.

·  Neohybné - 6. – 10.
·  Plnovýznamové - 1. – 6.
·  Neplnovýznamové - 7. – 10.

1.  Podstatné mená (Substantíva)
Plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú osoby, zvieratá, rastliny, veci, vlastnosti, deje, vnútorné stavy človeka.
 
Rozdelenie podstatných mien:
I. 1.  konkrétne (hmotné), označujú osoby, zvieratá, veci
2.  abstraktné (nehmotné), označujú deje a duševné stavy človeka a vlastnosti
II.  1.  všeobecné, vzťahujú sa na každý predmet toho istého druhu, píšu sa malým písmenom
2.  vlastné, pomenúvajú jednotlivcov a jedinečné predmety alebo organizácie, píšu sa veľkým začiatočným písmenom
III. 1.  životné, pomenúvajú iba osoby
2. neživotné, sú to všetky podstatné mená, ktoré neoznačujú osoby
IV. 1. pomnožné, označujú jeden predmet, ale majú formu pl.
2. hromadné, majú formu sg., ale označujú množinu predmetov, osôb
 
Skloňovacie vzory podstatných mien:

1.  mužský rod (chlap, hrdina, dub, stroj, kuli)
· menej frekventovaný vzor kuli
- podľa vzoru kuli sa skloňujú cudzie životné všeobecné mená a vlastné mená a priezviská
  sg. – kuli, od kuliho, ku kulimu, kuliho, o kulim, s kulim;
  pl. – kuliovia, kuliov, kuliom, kuliov, kulioch, kuliami;
 
2.  ženský rod (žena, ulica, dlaň, kosť)
· zmiešané skloňovanie: ulica/žena
  Príklad: idea (Kórea, Andrea, vinea)
sg. – idea, (od) idey, (k) idei, ideu, (o) idei, (s) ideou
pl. – idey, (od) ideí, (k) ideám, idey, (o) ideách, (s) ideami
 
3.  stredný rod (mesto, srdce, vysvedčenie, dievča)
  Vo vzore vysvedčenie v podstatnom mene typu lístie  - v žiadnom tvare neplatí rytmický zákon

Gramatické kategórie:
· rod
a)  mužský (v G pl. prípona –ov)
b)  ženský (v I sg. prípona –ou)
c)  stredný (v N pl. prípona –á/-ia)
    Pri pomnožných podstatných menách sa rozlišuje rod podľa tvaru v N, G, alebo D.
· číslo
a)  singulár – jednotné číslo
b)  plurál – množné číslo
 
· pád – nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál
Bývalý piaty pád – oslovenie (vokatív) v modernej slovenčine zanikol. Zachoval sa v tradičných výrazoch, napr. chlape, človeče, otče, synu, mamo. V súčasnosti má oslovenie tvar nominatívu, oddeľuje sa čiarkou.
  Gramatické kategórie rod, číslo, pád majú okrem podstatných mien prídavné mená, zámená a číslovky – nazývame ich menné gramatické kategórie.
 
2.  Prídavné mená (Adjektíva)
Plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, prírodných a spoločenských javov.
Rozdelenie prídavných mien:
I. akostné – vyjadrujú akosť(čistú vlastnosť), vlastnosť môže svoju intenzitu zvyšovať, stupňovať.
stupňovanie patrí k tvoreniu slov, nie k ohýbaniu slovných druhov, pretože sa pomocou prípony tvorí odvodené slovo
stupňovanie – pravidelné (základ slova sa nemení, napr. sladký – sladší – najsladší)
-  nepravidelne (základ slova sa mení, napr. dobrý – lepší – najlepší)
  - malý, veľký, dobrý, zlý, pekný
II.  vzťahové
- vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú odvodené
- nedajú sa stupňovať
III.  privlastňovacie
- tvoria sa od osobných a zvieracích mien, vyjadrujú, komu patrí osoba, zviera, vec
- nedajú sa stupňovať
 
Skloňovacie vzory:
· pre akostné a vzťahové prídavné mená
a)  tvrdé zakončenie (pekný)
b) mäkké zakončenie (cudzí)
· pre vzťahové živočíšne prídavné mená (páví – neplatí rytmické krátenie)
· pre privlastňovacie prídavné mená (otcov, matkin)
Gramatické kategórie sú zhodné s podstatným menom.
 
 
3. Zámená (Pronominá)
Plnovýznamový slovný druh. Dokážu vo vete zastúpiť iný slovný druh.
Rozdelenie zámen:
I.  podľa rodu:
a)  rodové (môžeme určiť gramatickú kategóriu rodu - môj)
b)  bezrodové (nedá sa určiť kategória rodu - my)
II. podľa vecného významu:
a)  osobné – základné: ja, ty,..
- privlastňovacie: môj, tvoj,..
  - zastupujú 1., 2. a 3. osobu
b)  zvratné – základné: sa, si
- privlastňovacie: svoj – súvisí s podmetom
  - zvratné zámeno sa nemá tvar nominatívu, obracia dej slovesa na vykonávateľa deja
c)  ukazovacie: ten, tá, to, tie, onen, oná, ono..
d) opytovacie: kto, čo, ktorý, aký, čí, koľký,..
- v súvetiach vo funkcii spojky vyjadrujú vzťahy medzi vetami – vzťažné zámena
e)  neurčité: dakto, dačo, dajaký
f) vymedzovacie: ten istý, iný, každý, sám, nikto, nijaký
Skloňovanie zámen:
  Zámená, ktoré majú podobu prídavných mien sa skloňujú podľa vzorov pre prídavné mená.
Gramatické kategórie:
- rod (okrem bezrodových), číslo, pád (v G, D a A majú osobné zámená aj kratšie tvary – mňa – ma..)
- zámeno on – v G a A – jeho, neho, ho, -ňho (pri zastupovaní životných podstatných mien – poňho), -ň (pri zastupovaní neživotných podstatných mien – poň)

4.  Číslovky (Numerália)
Plnovýznamový slovný druh. Označujú počet osôb, vecí, dejov, ich poradie a členenie. Niektoré majú podobu podstatného mena (sto), prídavného mena (prvý), príslovky (dvojako).
 
Rozdelenie čísloviek podľa druhu:
I. základné (koľko/-í?) – hlavná skupina, označujú počet
II.  skupinové (koľko?) – nevyjadruje len počet, ale pomenúva každý jednotlivý predmet v skupine (troje deti)
III. radové (koľký v poradí?) – poradie osôb, vecí v rade
IV. násobné (koľkokrát?) – vyjadrujú koľkokrát sa uskutoční dej slovesa
V.  druhové (koľkoraký?) – pomenúvajú počet druhov vecí alebo javov
 
Skloňovanie čísloviek:
-  ak majú podobu podstatných alebo prídavných mien, skloňujú sa podľa príslušných vzorov
-  ak číslovka sto stojí samostatne – vzor mesto, ak stojí pri podstatnom mene, je nesklonná
-  číslovka jeden v zložených číslovkách je nesklonná
Vzory: - dva, tri, štyri – osobitné skloňovanie
päť – číslovky 5-99
 
Gramatické kategórie:
·  rod – číslovky majú osobitný tvar pre každý rod (jeden, jedna, jedno); alebo iba dva tvary (piati, päť)
·  číslo – len plurál – okrem číslovky jeden
·  pád – niektoré číslovky majú v niektorých pádoch viac tvarov, napr. N: jedni(ľudia, jedny(stromy

5.  Slovesá (Verbá)
Plnovýznamový slovný druh. Slovesá pomenúvajú deje, a to činnosť alebo stav osôb, zvierat a vecí.
Rozdelenie slovies:
I. Podľa úplnosti významu:
a)  plnovýznamové – jedným slovom vyjadríme činnosť
b) neplnovýznamové – nemôžu stáť samostatne bez neurčitku plnovýznamového slovesa
(a) sponové (stať sa, byť) – spájajú mennú časť prísudku s podmetom vety
(b) modálne (spôsobové) – vyjadrujú vôľu, nutnosť, schopnosť, potrebu vykonať dej
(c)  fázové – vyjadrujú fázu priebehu deja –začiatok, trvanie, koniec
(d) limitné – vyjadrujú, že dej je tesne pred uskutočnením, ale neuskutoční sa
II.  Podľa povahy deja:
a)  činnostné – podmet vykonáva činnosť slovesa
(a) predmetové – viažu sa so slovesom; prísudok + predmet
1.  prechodné – viažu sa s priamym predmetom v bezpredložkovom A
2.  neprechodné – s nepriamym predmetom
(b) bezpredmetové – prísudok + príslovkové určenie
b) stavové
III. Podľa zvratnosti:
a)  zvratné – slovesá, pri ktorých sa nachádza zvratné zámeno sa, si
b) nezvratné – slovesá bez zvratného zámena
 
Časovanie slovies:
Vzory: chytiť–chytám, rozumieť–rozumiem, niesť–nesiem, hynúť– hyniem, trieť – triem, brať – beriem, česať – češem, žať–žnem, chudnúť–chudnem, žuť–žujem, pracovať–pracujem, robiť–robím, vidieť–vidím, kričať-kričím

Slovesné gramatické kategórie:
·  osoba: 1. os. (ja, my)
  2. os. (ty, vy)
  3. os. (on, ona, ono, oni, ony)
·  číslo:  - singulár
- plurál
·  čas
a)  prézent – prítomný čas (dej nastáva v momente reči)
- v umeleckej literatúre historický prézent – aktualizuje dej príbehu z minulosti
b) préteritum – minulý čas (dej sa uskutočnil pred momentom reči)
c)  futúrum – budúci čas (dej sa uskutoční po momente reči)
 
·  spôsob
a)  oznamovací – indikatív – neprikazuje splniť dej, nepodmieňuje jeho uskutočnenie, len oznamuje
b) rozkazovací – imperatív – prikazuje, vyzýva, aby sa dej uskutočnil
c)  podmieňovací – kondicionál – vyjadruje, že dej slovesa by sa mohol uskutočniť, keby sa splnila istá podmienka
·  vid
a)  dokonavý – vyjadruje ukončený, ohraničený dej; budúci čas sa dá vyjadriť jedným slovom
b) nedokonavý – vyjadruje neukončený, neohraničený dej

·  pravopis prepôn
- predpona s- sa pripája na neznelú spoluhlásku slovného základu
  - predpona z- sa pripája na znelú spoluhlásku alebo samohlásku v slovotvornom základe
- predpony, ktoré majú viac hlások a končia na spoluhlásku, majú vždy na konci znelú spoluhlásku 
  bez ohľadu na základ slovesa
·  slovesný rod
a)  činný, aktívum – podmet vykonáva činnosť slovesa
b) trpný, pasívum – podmet nevykonáva činnosť slovesa

Rozdelenie slovesných tvarov:
A.  Podľa zloženia:
1.  jednoduché – skladajú sa z jedného slova
2.  zložené – z dvoch a viacerých slov
 
B. Podľa určených gramatických kategórií:
1.  určité slovesné tvary – dajú sa určiť slovesné gramatické kategórie
2.  neurčité slovesné tvary - nedajú sa určiť slovesné gramatické kategórie
· neurčitok (robiť)
· prechodník (chodiac)
· činné príčastie prítomné (robiaci)
· činné príčastie minulé (robivší) – v súčasnej slovenčine neproduktívny tvar
· trpné príčastie (pečený)
· slovesné podstatné meno (spievanie)

6.  Príslovky (Adverbiá)
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú rozličné okolnosti deja, ako miesto, čas, spôsob, príčinu. Sú neohybný slovný druh, nemajú gramatické kategórie.
Rozdelenie prísloviek:
I. miesta (vyjadrujú miesto, na ktorom sa odohráva dej slovesa)
II.  času (vyjadrujú, v akom čase sa dej slovesa odohráva)
III. spôsobu (vyjadrujú, ako sa dej slovesa odohráva)
IV. príčiny (vyjadrujú, prečo sa dej uskutočnuje)
Príslovky utvorené z akostných prídavných mien sa stupňujú.

7.  Predložky (Prepozície)
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú vzťah medzi slovami. Vo vete nestoja samostatne, vždy v spojení s iným slovom. Neohybný slovný druh, nemá gramatické kategórie.
 
Rozdelenie predložiek:
I. Podľa pôvodu:
a) prvotné predložky (primárne) – nepoužívajú sa vo funkcii iného slovného druhu (cez, k, od, s, pod,..)
b) druhotné predložky (sekundárne) – používajú sa aj ako iný slovný druh (uprostred, okolo, vďaka)
II.  Podľa zloženia:
a) jednoduché – z, s, pod,.. (jeden slovný základ)
b) zložené – spopod, ponad, spoza, vopred (dva a viac slovných základov)
Vokalizácia predložiek:
  K predložkám, ktoré sa končia na spoluhlásku, sa niekedy pridáva samohláska (vokál), aby výslovnosť bola plynulejšia (s – so, z – zo, v – vo, nad – nado, k – ku).

8.  Spojky (Konjunkcie)
Neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová a vety. Neohybný slovný druh, nemá gramatické kategórie.
 
Rozdelenie spojok:
I. priraďovacie
a)  zlučovacie (a, i, aj, ani, ako i, ako ani,..)
b) stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen – ale aj,..)
c)  odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu,..)
d) vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)
-  pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ako – v prirovnaní nepíšeme čiarku.
-  pred zloženými spojkami a spojovacími výrazmi typu a teda, a jednako, a predsa, a tým,.. čiarku píšeme.
-  ak sa opakuje spojka, čiarku píšeme
 
II.  podraďovacie
a)  podmetové (že, čo,..)
b) prísudkové (čo, ako,..)
c)  predmetové (že, aby, či, ako,..)
d) prívlastkové (ako, že, či,..)
e)  prívlastkové (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby,..)
 
9.  Častice (Partikuly)
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo jej časti. Neohybný slovný druh, nemá gramatické kategórie.
 
Rozdelenie častíc podľa funkcie vo vete:
I. Uvádzacie – stoja na začiatku vety, uvádzajú vetu, často nadväzujú na situáciu v predchádzajúcom texte a uvádzajú novú výpoveď, pripájajú ju – pripájacie: i, ale, a, veru, no – alebo pobádajú k výpovedi
 – pobádacie: však, ale, potom, nech, bodaj, nuž,..
II.  Vytyčovacie (vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie) – nadväzujú na kontext, vyjadrujú sa k obsahu vety, vyzdvihujú, zdôrazňujú nasledujúce slovo, hodnotia a vysvetľujú obsah povedaného
- častice, ktoré hodnotia povedané (bohužiaľ, bezpečne, namojveru, pravda,..) alebo bližšie vysvetľujú povedané (údajne, prosto, reku, veru, slovom, povedzme,..) sa oddeľujú od vety čiarkou.
Vetnočlenná funkcia častíc vo vete
  Častice nie sú vo vete vetným členom na rozdiel od prísloviek.

10.   Citoslovcia (Interjekcie)
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú cit, vôľu alebo napodobňujú zvuky. Neohybný slovný druh, nemá gramatické kategórie. Nie je vetným členom (výnimky: A žaba člup do vody. – citoslovce je prísudkom).
I. Rozdelenie podľa typu:
1.  vlastné:
a)  vyjadrujú cit
b)  vyjadrujú vôľu
2.  zvukomalebné – napodobňujú reálny zvuk
II.  Rozdelenie podľa pôvodu:
1.  prvotné – nie sú a neboli iným slovným druhom
2.  druhotné – môžu byť iným slovným druhom (beda, pomoc – spodstatné meno; hybaj, varuj – sloveso..)
Pokiaľ stoja citoslovcia samostatne, píšeme za nimi výkričník a tvoria jednočlennú neslovesnú (citoslovnú) vetu.
V rámci jednej vety sú vždy vydelené čiarkou a nepatria medzi vetné členy vety či súvetia.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Morfológia Referát 1096 slov 5.8
Slovenčina Morfológia - tvaroslovie Referát 755 slov 6.5
Slovenčina Slovné druhy a ich využitie (Morfológia) Referát 365 slov 3.8

Komentáre

TIP: Zaregistruj sa a vystupuj pod vlastným Zones ID.
Meno:
Príspevok:
Ochrana proti SPAMu. Koľko je 2+2?

Meno: lol
Pridané: 22/12/2013 09:18
blbé .....čo už
Meno: supernik
Pridané: 16/09/2013 15:51
je to ok trochu mi to pomohlo
Meno: Y.A.
Pridané: 07/04/2013 15:50
pekne vypracované, velmi odborné, čo je velke plus ale aj male minus tým že niektorým výrazom my smrtelnici nerozumieme a niektore sú aj zbytočne, ale dá sa tým aj rozšíriť vedomosť takže je to skôr +
Meno: tpdkg
Pridané: 06/02/2013 17:56
pprerhehruezrfehutezfifufgzugfu
Meno: feri rozi
Pridané: 15/01/2011 11:13
celkom dobre
0.043