Opisný slohový postup
Autor: kaprik
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 14.07.2009
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 809 slov
Počet zobrazení: 59 169
Počet zobrazení: 59 169
Tlačení: 1 702
Uložení: 1 606
Uložení: 1 606
Pozorovanie
- základ vedecko – výskumnej činnosti; najvyšší stupeň pozorovania je vedecké, analytické pozorovanie
- pozorovaním poznávam, získavam skúsenosti, vedomosti, širší rozhľad
® schopnosť pozorovať umožňuje človeku samostatne – získavať väčší počet informácií, ľahšie riešiť mnohé problémy, primeranejšie sa správať v rozličných situáciách
- pozorované javy treba vyjadriť slovami – ovládať presné pomenovania - rozvoj slovnej zásoby, cibrenie pamäte
= cieľavedomé (sústredené) zmyslové vnímanie – sústredenie pozornosti s istým cieľom
Opisný slohový postup
- slúži - na vymenovanie znakov a vlastností osoby, veci alebo činnosti na priblíženie
- na priblíženie, znázornenie niečoho alebo niekoho niekomu inému
- znaky a vlastnosti osôb, zvierat, vecí, činností sa vymenúvajú v istom poradí, ktoré do istej miery závisí od podávateľa, pretože ten im stanovuje dôležitosť ( dôležité – menej dôležité) aj ich hierarchiu - nie vždy je text zostavený objektívne, pretože v ňom úlohu zohráva subjektívny postoj, názor podávateľa
- uplatňuje sa hlavne v – hovorovom, - náučnom, - umeleckom štýle
- základné útvary: opis, charakteristika, posudok, návod, recept
OPIS
- základný slohový útvar OSP, často sa vyskytuje aj v ostatných slohových postupoch
- stretávame sa s ním vo väčšine funkčných jazykových štýlov
- založený na cieľavedomom pozorovaní a následnom vymenúvaní základných znakov predmetu, osoby alebo javu
- najvýstižnejšie a najpresnejšie vystihuje predmet alebo jav
• funkcia opisu
® úlohou je vystihnúť objekt ako celok a zároveň jeho jednotlivé časti, ich znaky, črty, vlastnosti a vzájomné vzťahy
- od funkcie opisu závisí, ktoré znaky a vlastnosti uvedieme - podľa zaradenia do funkčných jazykových štýlov rozlišujeme:
1. jednoduchý opis = základné črty, nejde do detailov, nestojí na odborných znalostiach, ale na našej schopnosti vidieť a vnímať veci
- bohatý na nedejové slovesá, podstatné mená, príd. mená a príslovky miesta
2. náučný (odborný) = vyžaduje odborné znalosti a je písaný v náučnom štýle; prevažujú cudzie slová a termíny; niekedy doplnený nákresmi a schémami (patrí sem aj opis pracovného postupu); musí byť systematický, presný a jasný
3. umelecký = vyskytuje sa v literatúre; je subjektívne zafarbený; autor vyjadruje svoje pocity, je náladový; využíva básnické prostriedky (metafory, trópy, figúry, personifikácie)
- podľa povahy opisovaného predmetu a spôsobu spracovania témy
- statický = opisovaná vec je v pokoji, nehýbe sa
- dynamický = opisovaná vec je v pohybe alebo opis následných činností pri výrobe niečoho (opis prac. postupu)
opis s dejovým rámcom (dejový opis) objekt je nehybný, ale pohybuje sa osoba, ktorá opisuje; využíva sa pri reportáži
- podľa toho, čo opisuje: napr.- opis osoby; - opis veci; - opis zvieraťa;
- opis pracovného postupu – stretávame sa s ním pri návode na použitie alebo pri návode na zhotovenie niečoho - používajú sa slovesá v 2.os.pl. v rozkaz. spôsobe al. v 1.os.pl. v oznamovacom spôsobe
- je potrebné dodržať rovnakú slovesnú osobu a časovú následnosť
• kompozícia opisu – závisí od jeho funkcie, je daná jeho cieľom
- má byť vecne účelná a prehľadná
- môže byť použitá aj forma výpočtu
- od celku k detailu a naopak, zhora nadol, sprava doľava, od podstatných vecí k menej
podstatným
• jazyk opisu
a) slovník – snaha o priliehavosť a názornosť
- podstatné mená; prídavné mená; príslovky spôsobu, miery, miesta, času; stavové slovesá (v dynamickom opise prevládajú činnostné slovesá, ale dynamickosť sa dá zvýšiť aj tým, že sa slovesá /byť/ vynechajú)
b) vetná stavba - snaha o stručnosť a hutnosť
- viacnásobné vetné členy
- prednosť vetných členov pred vedľajšími vetami
- polovetné príčasťové konštrukcie /prevaha v statickom opise/
CHARAKTERISTIKA
- je to druh opisu, ktorý na rozdiel od opisu vystihuje - základné
- podstatné } charakteristické znaky(črty)
- typické
- tieto znaky zaraďujú predmet alebo jav do istej skupiny a súčasne ho odlišujú od inej skupiny alebo jednotlivca
- je to vyjadrenie podstatných a rozlišovacích znakov predmetu alebo javu
Charakter – súhrn znakov vytvárajúcich osobnosť, povahu.
Osobnosť – človek s vyhranenými duševnými vlastnosťami
Druhy charakteristík:
A) priama charakteristika:
- vymenovanie charakterových vlastností,
- potrebné presne zhrnúť komplexné pozorovanie a objektívne hodnotenie
- často sa dopĺňa nepriamou charakteristikou
nepriama charakteristika:
- povahu a charakter človeka spoznávame podľa toho, ako sa správa a ako koná
Priamou a nepriamou charakteristikou sledujeme:
· temperament – reakcie na podnety
· vzťah k ľuďom
· záujmy a schopnosti – nadanie, talent...
· vzťah k práci a povinnostiam
· ďalšie vlastnosti – striedanie nálad, prístup k životu, schopnosť vyrovnať sa so záťažovými situáciami ai.
B) objektívna = autor nezaujato vymenováva vlastnosti
subjektívna = využíva vlastnosti aj na hodnotenie osoby
- autor vyberá len niektoré črty, vlastnosti osoby, často ich zveličuje
karikatúra –osobitý druh, zveličenie, hyperbolizovanie niektorých vlastností – vonkajšej alebo vnútornej, kladnej alebo zápornej, využíva humor, využitie v umeleckej literatúre
C) individuálna charakteristika - charakteristika jednej osoby
skupinová charakteristika - charakteristika skupiny ľudí; typické znaky príslušníkov kolektívu
D) administratívna charakteristika - autor hodnotí objektívne – nezaujato jednotlivé vlastnosti, vyskytuje sa vo forme osobných posudkov - tlačivá
umelecká charakteristika - v umeleckom štýle, využíva umelecké obrazové prostriedky, je súčasťou literárnych diel, retarduje (spomaľuje) dej
E) porovnávacia charakteristika - autor porovnáva vlastnosti, temperament, vzťah k ľuďom, záujmy a schopnosti a ďalšie vlastnosti dvoch a viacerých osôb
F) autocharakteristika- autor sám definuje svoje vlastnosti, postoje, záujmy, temperament a ďalšie vlastnosti
Kompozícia – vychádzame z opisu, ktorý zvoľna prechádza do charakteristiky
- napr. spájame povahu človeka s jeho záujmami, rodinným zázemím, všímame si prostredie, jeho vzťahy k ľuďom ® do jednotiaceho pohľadu
- základ vedecko – výskumnej činnosti; najvyšší stupeň pozorovania je vedecké, analytické pozorovanie
- pozorovaním poznávam, získavam skúsenosti, vedomosti, širší rozhľad
® schopnosť pozorovať umožňuje človeku samostatne – získavať väčší počet informácií, ľahšie riešiť mnohé problémy, primeranejšie sa správať v rozličných situáciách
- pozorované javy treba vyjadriť slovami – ovládať presné pomenovania - rozvoj slovnej zásoby, cibrenie pamäte
= cieľavedomé (sústredené) zmyslové vnímanie – sústredenie pozornosti s istým cieľom
Opisný slohový postup
- slúži - na vymenovanie znakov a vlastností osoby, veci alebo činnosti na priblíženie
- na priblíženie, znázornenie niečoho alebo niekoho niekomu inému
- znaky a vlastnosti osôb, zvierat, vecí, činností sa vymenúvajú v istom poradí, ktoré do istej miery závisí od podávateľa, pretože ten im stanovuje dôležitosť ( dôležité – menej dôležité) aj ich hierarchiu - nie vždy je text zostavený objektívne, pretože v ňom úlohu zohráva subjektívny postoj, názor podávateľa
- uplatňuje sa hlavne v – hovorovom, - náučnom, - umeleckom štýle
- základné útvary: opis, charakteristika, posudok, návod, recept
- základný slohový útvar OSP, často sa vyskytuje aj v ostatných slohových postupoch
- stretávame sa s ním vo väčšine funkčných jazykových štýlov
- založený na cieľavedomom pozorovaní a následnom vymenúvaní základných znakov predmetu, osoby alebo javu
- najvýstižnejšie a najpresnejšie vystihuje predmet alebo jav
• funkcia opisu
® úlohou je vystihnúť objekt ako celok a zároveň jeho jednotlivé časti, ich znaky, črty, vlastnosti a vzájomné vzťahy
- od funkcie opisu závisí, ktoré znaky a vlastnosti uvedieme - podľa zaradenia do funkčných jazykových štýlov rozlišujeme:
1. jednoduchý opis = základné črty, nejde do detailov, nestojí na odborných znalostiach, ale na našej schopnosti vidieť a vnímať veci
- bohatý na nedejové slovesá, podstatné mená, príd. mená a príslovky miesta
2. náučný (odborný) = vyžaduje odborné znalosti a je písaný v náučnom štýle; prevažujú cudzie slová a termíny; niekedy doplnený nákresmi a schémami (patrí sem aj opis pracovného postupu); musí byť systematický, presný a jasný
3. umelecký = vyskytuje sa v literatúre; je subjektívne zafarbený; autor vyjadruje svoje pocity, je náladový; využíva básnické prostriedky (metafory, trópy, figúry, personifikácie)
- podľa povahy opisovaného predmetu a spôsobu spracovania témy
- statický = opisovaná vec je v pokoji, nehýbe sa
- dynamický = opisovaná vec je v pohybe alebo opis následných činností pri výrobe niečoho (opis prac. postupu)
opis s dejovým rámcom (dejový opis) objekt je nehybný, ale pohybuje sa osoba, ktorá opisuje; využíva sa pri reportáži
- podľa toho, čo opisuje: napr.- opis osoby; - opis veci; - opis zvieraťa;
- opis pracovného postupu – stretávame sa s ním pri návode na použitie alebo pri návode na zhotovenie niečoho - používajú sa slovesá v 2.os.pl. v rozkaz. spôsobe al. v 1.os.pl. v oznamovacom spôsobe
- je potrebné dodržať rovnakú slovesnú osobu a časovú následnosť
• kompozícia opisu – závisí od jeho funkcie, je daná jeho cieľom
- má byť vecne účelná a prehľadná
- môže byť použitá aj forma výpočtu
- od celku k detailu a naopak, zhora nadol, sprava doľava, od podstatných vecí k menej
podstatným
• jazyk opisu
a) slovník – snaha o priliehavosť a názornosť
- podstatné mená; prídavné mená; príslovky spôsobu, miery, miesta, času; stavové slovesá (v dynamickom opise prevládajú činnostné slovesá, ale dynamickosť sa dá zvýšiť aj tým, že sa slovesá /byť/ vynechajú)
b) vetná stavba - snaha o stručnosť a hutnosť
- viacnásobné vetné členy
- prednosť vetných členov pred vedľajšími vetami
- polovetné príčasťové konštrukcie /prevaha v statickom opise/
CHARAKTERISTIKA
- je to druh opisu, ktorý na rozdiel od opisu vystihuje - základné
- podstatné } charakteristické znaky(črty)
- typické
- tieto znaky zaraďujú predmet alebo jav do istej skupiny a súčasne ho odlišujú od inej skupiny alebo jednotlivca
- je to vyjadrenie podstatných a rozlišovacích znakov predmetu alebo javu
Charakter – súhrn znakov vytvárajúcich osobnosť, povahu.
Osobnosť – človek s vyhranenými duševnými vlastnosťami
Druhy charakteristík:
A) priama charakteristika:
- vymenovanie charakterových vlastností,
- potrebné presne zhrnúť komplexné pozorovanie a objektívne hodnotenie
- často sa dopĺňa nepriamou charakteristikou
nepriama charakteristika:
- povahu a charakter človeka spoznávame podľa toho, ako sa správa a ako koná
Priamou a nepriamou charakteristikou sledujeme:
· temperament – reakcie na podnety
· vzťah k ľuďom
· záujmy a schopnosti – nadanie, talent...
· vzťah k práci a povinnostiam
· ďalšie vlastnosti – striedanie nálad, prístup k životu, schopnosť vyrovnať sa so záťažovými situáciami ai.
B) objektívna = autor nezaujato vymenováva vlastnosti
subjektívna = využíva vlastnosti aj na hodnotenie osoby
- autor vyberá len niektoré črty, vlastnosti osoby, často ich zveličuje
karikatúra –osobitý druh, zveličenie, hyperbolizovanie niektorých vlastností – vonkajšej alebo vnútornej, kladnej alebo zápornej, využíva humor, využitie v umeleckej literatúre
C) individuálna charakteristika - charakteristika jednej osoby
skupinová charakteristika - charakteristika skupiny ľudí; typické znaky príslušníkov kolektívu
D) administratívna charakteristika - autor hodnotí objektívne – nezaujato jednotlivé vlastnosti, vyskytuje sa vo forme osobných posudkov - tlačivá
umelecká charakteristika - v umeleckom štýle, využíva umelecké obrazové prostriedky, je súčasťou literárnych diel, retarduje (spomaľuje) dej
E) porovnávacia charakteristika - autor porovnáva vlastnosti, temperament, vzťah k ľuďom, záujmy a schopnosti a ďalšie vlastnosti dvoch a viacerých osôb
F) autocharakteristika- autor sám definuje svoje vlastnosti, postoje, záujmy, temperament a ďalšie vlastnosti
Kompozícia – vychádzame z opisu, ktorý zvoľna prechádza do charakteristiky
- napr. spájame povahu človeka s jeho záujmami, rodinným zázemím, všímame si prostredie, jeho vzťahy k ľuďom ® do jednotiaceho pohľadu
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Opisný slohový postup a jeho útvary | Referát | 421 slov | |
Opisný slohový postup | Ostatné | 447 slov | |
Opisný slohový postup, druhy opisu, kompozícia opisu | Referát | 551 slov | |
Opisný slohový postup – znaky a chyby | Referát | 298 slov | |
Opisný slohový postup (maturitná téma) | Referát | 427 slov | |
Opisný slohový postup znaky | Referát | 462 slov | |
Opisný slohový postup (maturitná téma) | Referát | 390 slov | |
Opisný slohový postup – žánre | Referát | 291 slov | |
Opisný slohový postup rozdelenie | Referát | 384 slov | |
Opisný slohový postup | Učebné poznámky | 237 slov | |
Opisný slohový postup, opis, charakteristika | Referát | 1 057 slov | |
Opisný slohový postup | Referát | 341 slov | |
Opisný slohový postup, druhy opisu, kompozícia opisu | Ostatné | 559 slov | |
Vysvetlite základné znaky opisného slohového postupu | Ostatné | 118 slov | |
Znaky opisného slohového postupu, druhy opisu | Ostatné | 221 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#dynamicky opis recept #opis pracovneho postupu sloh-vtáčia búdka #opisný slohový postup #dynamicky opis zvieraťa #opisny zivotopis ukažka #opis koňa #jednoduchý opis #Dynamický opis recepty #opis zvierata #dynamicky opis #opis predmetu #opis pracovného postupu #autocharakteristika #porovnavacia charakteristika #sloh opis predmetu #slohový postup #opisný slohový postup znaky #opis veci #nepriama charakteristika osoby-sloh #opis osoby postupDiskusia: Opisný slohový postup
Pridať nový komentárVygenerované za 0.013 s.