Intonácia - Prozodické vlastnosti jazyka

Prejavujú sa vo väčších rečových jednotkách, než je hláska. Najmenšou intonačnou jednotkou je slabika. Intonácia vzniká zmenami hlasu.
Artikulačný prúd- hlas môže mať trojaké stvárnenie, čiže moduláciu:
časovú, silovú a tónovú
 
Časová modulácia:
Kvantita (dĺžka)- dlhá samohláska alebo dvojhláska trvá dvojnásobok trvania krátkej
samohlásky 

Pauza (prestávka)- rozdeľuje súvislú reč na úseky- takty, čím vzniká frázovanie.
Pauzy rozdeľujeme na: logické- významové
  fyziologické- na nádych
 
Tempo (rýchlosť)- závisí od obsahu a funkcie prejavu. Pomôže zdôrazniť dôležité časti
prejavu. Rýchlejším tempom sa realizujú menej dôležité časti vety.
Priemerné tempo reči je 100 slov za minútu.
 
Rytmus- vzniká striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove.
 
Silová modulácia
Intenzita hlasu (sila)- spolu s tempom vytvára dynamiku prejavu. Je to dôležitý štylizujúci
  prostriedok vety, najmä pri prednese umeleckého textu.
 
Prízvuk-hlavný prízvuk je v slovenčine pevný- na prvej slabike slova, preto sú v slovečine prirodzené trochejské a daktylské takty. Vedľajší prízvuk sa vyskytuje v zložených slovách  a od hlavného prízvuku sa líši tým, že je  menej výrazný, napr. poľnohos-podár, spolupráca ( prízvuk je na 3 slabike štvorslabičných slov, na 3 a poslednej sla-bike viacslabičných slov)
Jednoslabičné predložky sú vo vete zväčša prízvučné, ak je na nich dôraz, alebo ak stoja pred jednoslabičným slovom ( Dokončil stavbu pred termínom.)

Inokedy sú neprízvučné:
a)  pred viacslabičným slovom ( Po prečítaní úlohy zatvorte knihy.)
b)   pred slovom, na ktorom je dôraz ( Ide o kritické zhodnotenie.)
c)  po prízvučnom jednoslabičnom slove ( Najurputnejší boj o priesmyk)
 
Dôraz- intonačné vyzdvihnutie významovo najdôležitejšieho slova vo vete. Súvisí s vetným prízvukom, ktorý je pri objektívnom slovoslede na poslednom slove vety a pri subjek-tívnom slovoslede ( pri vzrušenej reči) býva na začiatku vety. ( Prišiel som sám. Sám
som prišiel.)
Emfáza je citový, expresívny dôraz na slabike, ktorá sa súčasne nápadne predlžuje.
( Ja ťa doobre poznám.)

Tónová modulácia
Melódia-stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete, tónové vlnenie
a)  klesavá- v oznamovacích vetách a dopĺňacích otázkach, v rozkazovacej, žiadacej a želacej vete. ( Urobím to. Kto príde? Povedz mi to! )
b)  stúpavo-klesavá alebo klesavo-stúpavá- vetné úseky vnútri súvetia alebo rozvitej vety. (Zoznámili sme sa a viac sme sa nevideli.)
c)  stúpavá- v zisťovacích otázkach. ( Urobíš to?)
 
Hlasový register ( výška hlasu )- vzniká nasadením hlasu do istej výšky, spolu s tempom a intenzitou hlasu modeluje jazykový prejav.