Rozprávací slohový postup - Rozprávanie
Rozprávací slohový postup je zo všetkých slohových postupov najvyvinutejší a typovo najbohatší. Je založený na
dejovej línii, ktorá sa odohráva v čase a v priestore.
Patrí medzi zovreté slohové
postupy, pretože ho zovierajú tieto faktory:
- Dejovosť
-
Príbehovosť
- Časová línia
Základný útvar rozprávacieho slohového
postupu je rozprávanie. Väčšinou však hovoríme o komplexnom rozprávaní – výskyt aj iných slohových
postupov, napríklad opisného.
Umelecké rozprávanie sa člení na pásmo
rozprávača a pásmo postáv.
Druhy rozprávačov v rozprávaní:
- autorský – vševediaci, rozvíja príbeh, opisuje, komentuje, uvádza reč postáva, zobrazuje
prostredie. Pozerá na všetky postavy s nadhľadom, vidí svoje postavy zvonka aj zvnútra, vyostruje konflikty medzi postavami.
Rozprávanie je v 3. os. sg., napr.: Balzac – Otec Goriot: „Grófka najprv zbledla, vidiac netrpezlivosť
svojho muža, ktorý prekutával oheň, hodil kutáč do kozuba, ako keby si popálil ruky a vstal.“
-
personálny – subjektívny, tiež vševediaci, ale zvyčajne sa sústreďuje len na jednu postavu,
ktorá sa vyvíja v priebehu deja.
Rozprávanie je v 3. os. sg. = on-rozprávanie alebo
er-rozprávanie, napr.: Jozef Cíger Hronský - Jozef Mak.
- priamy –
úlohu rozprávača prevezme jedna z postáv diela. Často prerozpráva príbeh v 1. os. sg., akoby ho on sám zažil =
ja-rozprávanie alebo ich-rozprávanie.
V tomto rozprávaní sonduje vnútro postavy – teda
seba, dej je spomaľovaný opismi a úvahami, napríklad: Remarque – Na západe nič nového.
- oko
kamery – zachytáva vonkajšie znaky, črty, činy postáv; o vnútornom svete postáv vieme len z ich konania.
Chýba tu vnútorný monológ, v ktorom sa prejavuje psychika postavy, nevieme, čo sa deje v duši postavy, čo si o udalosti myslí, postava
si v duchu nič nehovorí, napríklad: Le Clézio – Ariadna.
Pásmo postáv – prostriedok, ktorým autor
dramatizuje rozprávanie:
1. replika – prehovor jednej postavy
2.
monológ – súvislý, neprerušený prejav 1 postavy
3. vnútorný monológ
– myslený, nevypovedaný prehovor 1 postavy
4. dialóg - rozhovor najmenej 2
postáv; striedajú sa repliky, zapisujú sa priamou rečou
- rozvíja príbeh, stupňuje konflikt, charakterizuje postavy
®
modely priamej reči „P_____ ,“ u_____ .
„P_____ ?!“ u_____ .
U______ : „P________ ?!“
„P ______ ,“
u________ , „ p________ .?!“
dialóg
® symetrický – striedajú sa repliky – priama
reč
® asymetrický – prerušovaný autorskou rečou alebo vnútornou rečou postáv
- realizuje sa ako –
nevlastná priama reč
– polopriama reč
• nevlastná priama reč
- reč postavy včlenená do
pásma rozprávača
- na vyjadrenie vnútornej reči postáv
- nebýva osobitne vyčlenená úvodzovkami
- najčastejšie
1.os. sg.
a) neuvedená ( Odložila list do kabelky. Tak som teda znova bezprizorná. Čo som urobila?
Chcela som
spravodlivosť! )
b) uvedená ( „Vyhľadáva škriepku,“ pomyslel si Lukan. )
• polopriama
reč
- súčasť pásma rozprávača
- tvorí prechod medzi autorskou rečou a nevlastnou priamou rečou
- je
referovaním o myšlienkach postavy
- je v 3. os. sg.
- ( Kľako načúval a musel sa usmiať. Lukan žije. Čo mu tak na ňom
záleží? Sú krajania.)
- nepriama reč
- súčasť pásma rozprávača
- prostredníctvom nej
sa reprodukuje prehovor niektorej postavy
- uvádzacie vety – vravel, šepkal (že)
- minulý čas – 3.os. sg.
Druhy rozprávania:
1. Klasické rozprávanie
· Úvod – expozícia – opis prostredia, údaj o čase, zoznámenie sa s postavami
· Zrod
zápletky – kolízia – zauzľovanie deja
· Vyvrcholenie deja – kríza
· Obrat v deji
– peripetia – dramatický zvrat, ku ktorému dôjde práve vo chvíli, keď sa už zdá, že všetko sa vyrieši
·
Rozuzlenie
2. Rozprávanie in medias res – z lat. uprostred veci –
nemá úvod, dej sa začína „akčne“, rovno uprostred deja, napríklad: Kalinčiak: Reštavrácia: „Hej, na moj hriešnu dušu,
bude!“ „Hej, na moj hriešnu dušu nebude!“
3. Retrospektívne rozprávanie –
dej sa odvíja od konca príbehu.
4. Epické rozprávanie – je charakteristické
pokojným plynutím deja, má málo dialógov, prevláda oznamovacia veta, má veľa súvetí.
5. Dramatické
rozprávanie – charakterizujú ho prudké zvraty deja, veľa dialógov veľa zvolaní, oslovení, nedokončených viet,
krátke vety, menej súvetí, veľa slovies, prekvapujúca pointa.
6. Priame rozprávanie =
ich-rozprávania, ja-rozprávania. Rozprávač v 1. os. sg. Rozpráva príbeh, akoby ho sám zažil.
Dramatizujúce
a estetizujúce jazykové prostriedky:
- krátke vety, opakovanie
- nedokončené vety
- historický prézent
Kompozícia útvarov: prevažuje trojčlenná kompozičná štruktúra – úvod, jadro, záver.
Základné útvary: jednoduché rozprávanie v hovorovom štýle, fejtón v publicistickom štýle,
román, poviedka, novela, báj, dráma, epos, balada...
Zones.sk – Zóny pre každého študenta