Pravidlo o rytmickom krátení

V slovenskom jazyku nemôžu za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Ak sa tvarotvorný alebo odvodzovací základ končí na dlhú slabiku, ohýbacie prípony alebo slovotvorné prípony s dlhou slabikou sa v rámci slova skracujú.
 
Za dlhé slabiky sa pokladajú slabiky s dlhou samohláskou, s dvojhláskou a s dlhým ĺ, ŕ. Pri skracovaní sa dlhé samohlásky a dvojhlásky menia na príslušné krátke samohlásky, pričom dvojhlásky sa striedajú takto: ia – a, ie – e, iu – u, ô – o.
 
Výnimky z pravidla o rytmickom krátení
Podstatné mená
a)  G plurálu – vzor žena ( prvý z dvojtvarov- z húžiev/z húžev, od výhier/výher )
-  vzor dlaň a kosť ( z básní, z piesní )
-vzoru mesto ( od pádiel )
b)  vzor vysvedčenie- podst. mená typu lístie, prútie ( skálie, siatie )
c)  v slovách s príponami –iar, -iareň ( bielareň, míliar, triediareň )
 
Prídavné mená
vzoru páví ( diviači, líščí,  motýlí)
V živočíšnych prídavných menách utvorených z podstaných mien zakončených v N singuláru na –ák a – ík sa predchádzajúca slabika skracuje ( chrobák-chrobáčí )
 
Zámená
Čí s predponami nie-, bár-, bárs-  ( niečí, bárčí, bársčí )
 
Číslovky
S nesamostatným slovným základom- krát, s prídavným menom násobný a s príslovkou násobne, napr. tisíckrát, viackraát, viacnásobne
 
Slovesá
a)  typu zmúdrieť a chválieť,napr. zdupnieť, vytriezvieť
b)  tvary slovies 3. osoby plurálu  prít. času s príponou- ia po predchádzajúcej dlhej slabike, napr. chvália, ľúbia, pália
c)  prechodníky utvorené príponou –iac, napr. chváliac, ľúbiac
d) činné príčasta utvorené príponou-iaci, napr. chváliaci, ľúbiaci
e)  minulé činné príčastia slovies s príponou –vší s predchádzajúcou dvojhláskou-ia-, napr usmiavší, vyliavší
 
Predpony
ná-, sú-, zá-
Sú vždy dlhé, napr. nátierka, zámienka, súčiastka