Morfológia

1.  PODSTATNÉ MENÁ
Plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú osoby (Jano, chlap), zvieratá (pes), rastliny (dub), veci (stôl), vlastnosti (láskavosť), deje (písanie), vnútorné stavy človeka (láska).
 
Rozdelenie podstatných mien
I. 1. konkrétne  (hmotné) – určujú osoby zvieratá a veci (ujo, mačka, drevo)
2. abstraktné (nehmotné) – označujú deje a duševné stavy človeka a vlastnosti (výučba, strach, milota).
II.  1. všeobecné – vzťahujú sa na každý predmet toho istého druhu, napr. slovom strom pomenujeme všetky stromy na svete. Píšu sa s malým písmeno na začiatku.
2. vlastné – pomenúvajú jednotlivcov a jednotlivé predmety alebo organizácie (Jano, Devanovci, Ďumbier)
III. 1. životné – pomenúvajú iba osoby (Ján, Slovák, učiteľ)
2. neživotné – sú to všetky podstatné mená, ktoré neoznačujú osoby (kameň, pes)
IV. 1. pomnožné – označujú jeden predmet, ale majú formu plurálu (nohavice, dvere)
2. hromadné – majú formu singuláru, ale označujú množinu predmetov, osôb (ľudstvo, vtáctvo, zelenina)
 
Skloňovacie vzory podstatných mien:
- Mužský rod (chlap, hrdina, dub, stroj, kuli)
- Ženský rod (žena, ulica dlaň, kosť)
- stredný rod (mesto srdce vysvedčenie, dievča)

Gramatické kategórie
1.  rod (mužský, ženský, stredný)
2.  číslo (jednotné – singulár, množné – plurál)
3.  pád (nominatív, genitív, datív, akzatív, lokál, inštrumentál)
 
Oslovenie  sa vždy oddeľuje čiarkou, napr. A vy, Hanka, Evka, poďte sem! Zorka, a máš už úlohu? ......
 
2.  PRÍDAVNÉ MENÁ
Plnovýznamový slovný druh. Prídavné mená sú slová ,ktoré pomenúvajú vlastnosti osôb (veselé dievča), zvierat (dobrý pes), vecí (pevný stôl), prírodných a spoločenských javov (veľká nezamestnanosť, nežné svitanie) atď.
 
Rozdelenie prídavný mien
I. akostné
• Vyjadruje akosť (Čistú vlastnosť), napr. zlý, dobrý, pekný. Vlastnosť môže svoju intenzitu zvyšovať, môže sa stupňovať.
Stupňovanie akostných prídavných mien patrí k tvoreniu slov, nie k ohýbaniu slovných druhov, pretože sa pomocou slovotvornej prípony vytvára odvodenú slovo.
Stupňovanie poznáme:
4.  pravidelné (základ slova sa nemení, napr. sladký - sladší - najsladší’),
5.  nepravidelné (základ slova sa mení, napr. dobrý - lepší - najlepší).
Nepravidelne sa stupňujú prídavné mená: malý, veľký, dobrý, zlý pekný.
 
II. vzťahové
Vzťahové prídavné mená vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú odvodené, napr. drevo - drevený, slama - slamený, líška - líščí, Štúr - štúrovský
Vzťahové prídavné mená sa nedajú stupňovať.
Prídavné mená skloňujúce sa podľa vzoru páví sú výnimkami z rytmického krátenia.
 
III. privlastňovacie
Privlastňovacie prídavné mená sa tvoria od osobných a zvieracích mien. Vyjadrujú, komu patrí osoba, zviera, vec, napr. matkin syn, líškin chvost, Štúrov jazyk.
Privlastňovacie prídavné mená sa nedajú stupňovať’.
 
Spôsob ohýbania: skloňovanie. Ohybný slovný druh. Skloňovanie vzory
6.  pre akostné a vzťahové prídavné mená:
a) tvrdé zakončenie (pekný, pekná, pekné)
b) mäkké zakončenie (cudzí, cudzia, cudzie)
7.  pre vzťahové živočíšne prídavné mená: (páví, pávia, pávie - neplatí rytmické krátenie),
8.  pre privlastňovacie prídavné mená: (otcov, otcova, otcovo / matkin, matkina, matkino).
Gramatické kategórie: rod, Číslo, pád sú zhodné s pod. menom (dobrý slovenský chlapci, divé psy, diví psi).
 
3.  ZÁMENÁ
Plnovýznamový slovný druh. Zámená sú slová, ktoré dokážu vo vete zastúpiť iný slovný druh, napr. On (Jano — pod. m.) píše. Jano je taký (dobrý — príd. m.), Kúpil si niekoľko (päť — Číslovka) ceruziek.
 
Rozdelenie zámen:
a) osobné zámená: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni (muži), ony (ženy a deti),
 môj, tvoj, jeho, jej, náš, ich.
b) zvratné zámená: sa, si, svoj
c) ukazovacie zámená: ten, tie (výslovnosť: t, nie ť), onen, oná ono, atď.
d) opytovacie zámená: napr. kto, čo, ktorý (N pl. ktorí), aký (N. p1. akí)‚ koľký (N pl. koľki).
e) neurčité zámená: napr. dakto, dačo, dajaký (niečo, niečí).
f) vymedzovacie zámená: napr. ten. istý (N p1. tí istí), iný (N pl. iní), každý, sám, nikto, nijaký.
 
4. ČÍSLOVKY
Plnovýznamový slovný druh. Číslovky označujú počet osôb (tri ženy), vecí, dejov, ich poradie (prvé jahody) a členenie (trojaké ponožky). Niektoré číslovky majú podobu podstatného mena (sto), prídavného mena (prvý), príslovky (dvojako).

5. SLOVESÁ
Plnovýznamový slovný druh. Slovesá sú, slová, ktoré pomenúvajú deje, a to Činnost’ (písať) alebo stav (blednúť, spať) osôb, zvierat a vecí.
PLNOVÝZNAMOVÉ
1. činnostné - pomenúvajú činnosti, úkony
2. stavové - pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli
(šedivieť, starnúť, uzdraviť sa...)
 
NEPLNOVÝZNAMOVÉ (pomocné)
-  nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom napr. môcť, musieť, vedieť, mať

Slovesné gramatické kategórie:
1. OSOBA prvá (ja, my), druhá (ty, vy), tretia (on, ona, ono, oni, ony)
2. ČÍSLO jednotné (singulár), množné (plurál)
3. ČAS
a)minulý čítal som, prečítal som
b) prítomný čítam
c) budúci budem čítať, prečítam
4. SPÔSOB
a) oznamovací
b) rozkazovací
c) podmieňovací
-v prítomnom čase pomocou BY (Ak by sme mali knihu, čítali by sme.)

-v minulom čase pomocou BOL/A/O/I BY (Ak by sme boli mali knihu, boli by sme čítali.)

POZOR! Neexistuje opytovací spôsob.
5. VID
a) dokonavý
-vyjadruje ukončený dej, už neprebieha (nakúpiť, prepísať, urobiť)

-budúci čas sa u nich tvorí jednoduchým slovesným tvarom (odpíšem, prepracujem, zakryjem)
b) nedokonavý
-dej je neukončený, stále prebieha (písať, nakupovať, prepisovať, robiť)

-budúci čas sa u nich zväčša tvorí zloženým slovesným tvarom (budem pracovať, budem prepisovať)
6. SLOVESNÝ ROD
a. činný - podmet vykonáva dej (Mama varí obed. Kosci kosili lúku).
b. trpný - podmet nevykonáva dej, je ním zasiahnutý
1. zvratný trpný rod (sa) (Obed sa varí. Lúka sa kosila.)
2. opisný trpný rod (byť + trpné príčastie) (Obed je varený. Lúka bola kosená.)
 
6.  PRÍSLOVKY
Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú. rozličné okolnosti deja ako miesto (ste vedľa), Čas (kedy povedal), spôsob (pekne spieva), príčinu (preto odišiel). Príslovky sú neohybný slovný druh. Nemajú gramatické kategórie.
Rozdelenie prísloviek:
I. miesta napr. ďaleko, zdola, dokola
II. času napr. zajtra, večer, už
III. spôsobu potme, teplo, nasilu
IV. príčiny nato, preto, zato
Príslovky vytvorené z akostných prídavných mien sa stupňujú
 
7.  PREDLOŽKY
Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú vzťah medzi slovami Vo veto nestoja samostatne, ale vždy v spojení s iným slovom, napr. od domu, k nemocnému, od dvoch, k piatim, s ním. Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.
 
8.  SPOJKY
Neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová (mama a dieťa) alebo vety (Zaplatil a odišiel.) Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.
a) priraďovacie: 
b) podraďovacie
 
9.  ČASTICE
Neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú osobný postoj (napr. pochybnosť možno príde; dúfanie — hádam príde, iste príde; sklamanie — len tri koruny atď.). hovoriaceho k vete alebo jej časti. Neohybný slovný druh. Nemá gramatické kategórie.
 
10. CITOSLOVCIA
Neplnovýznamový slovný druh Vyjadrujú cit (Jaj!), Vôľu (Hijo!) alebo napodobňujú zvuky (Klop) Neohybný slovný druh Nemá gramatické kategórie. Nie je - až na výnimky vetným Členom (Výnimka: A žaba Čľup do vody! — citoslovce je prísudkom. Ozvalo sa hlasné crrr! — citoslovce je vo funkcii podstatného mena zvonenie, je vo vete podnetom).