Delenie viet podľa zloženia a členitosti

Delenie viet podľa zloženia a členitosti 

Jazyková otázka: Delenie viet podľa zloženia a členitosti

Delenie viet podľa členitosti:

a.) jednočlenná – nedá sa rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť, nemá prisudzovací sklad, ale iba vetný základ, podľa ktorého vety rozlišujeme:

1. slovesnú – vetným základom sú slovesá, ktoré vyjadrujú:

a.) atmosferické javy: Prší. Hrmí. Večer zas snežilo.
b.) nevysvetliteľné deje: Straší tma.
c.) telesné a duševné pocity: Haraší mu. Bolo mi smutno. Je mi zle.

Spoznáme ich aj podľa slovesa v 3 osobe jednotného čísla.

2. neslovesnú – je často názvami, výkrikmi, odpoveďami na otázky, príkazmi atď.

a.) mennú – Potraviny. Deti kapitána Granta. Národná rada Slovenskej republiky.
b.) citoslovnú – Ej, ej. Hej! Dobré.
c.) dvojčlenná – dá sa rozdeliť na podmetovú časť a prísudkovú časť. Má oba hlavné vetné členy, a to podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) a prísudok.

Podľa vyjadrenosti podmetu rozlišujeme dvojčlennú vetu:

1. úplnú – má vyjadrený podmet a prísudok, napr. Dieťa spí

2. neúplnú – má nevyjadrený podmet, napr. Spí. (On)

Delenie viet podľa zloženia:

a.) jednoduchá veta – je taká veta, ktorá má iba jeden prisudzovací sklad, teda jedno spojenie podmetu a prísudku

Podľa toho, či má iba základné alebo aj rozvíjajúce vetné členy, poznáme:

1. holú vetu – má len jeden podmet a prísudok, napr. Žiak píše. alebo nevyjadrený podmet a prísudok, napr. Píše. (On)

2. rozvitú vetu – jeden alebo oba základné vetné členy sú bližšie určené rozvíjacím vetným členom, napr. Náš otec prichádza. Neskoro prichádza. Náš otec neskoro prichádza.

b.) zložená veta – súvetie:
1. jednoduché súvetie – obsahuje dva prisudzovacie sklady, napr. Jano sadol do auta a odišiel.

2. zložené súvetie – obsahuj viac ako dva prisudzovacie sklady, napr. Mama vedela, že príde, lebo mu verila.