Základné fonetické a fonologické pojmy

Základné fonetické a fonologické pojmy.

fonetika- jazykovedná disciplína, ktorá skúma ako sa hlásky tvoria (artikulujú)v rečových orgánoch, ako ich počujeme, ako sa správajú v spojení s inými hláskami, neposudzuje zmysel slov, ktoré počujeme
hláska- základná jednotka fonetiky, najmenšia zvuková jednotka, je konkrétnou realizáciou fonémy v reči
 
fonológia- jazykovedná disciplína, ktorá skúma, ktoré zvuky ľudskej reči sa využívajú na dorozumievanie v jazyku, pomocou ktorých zvukov sa rozlišujú slová a tvary, ap.
fonéma- základná jednotka fonológie, zvuková jednotka schopná rozlišovať význam slov alebo tvarov
intonačné prostriedky: zvukové prostriedky, ktoré sa prejavujú na väčších úsekoch ako je hláska, teda na slovách a vetách. V texte sa označujú pomocou interpunkčných znamienok (.,!?:) Voláme ich aj prostriedky zvukovej modulácie reči. Patrí medzi ne: pauza, tempo reči, melódia vety, prízvuk, kvantita, vetný dôraz, sila hlasu, rytmus a iné

pauza(prestávka) – pauzou delíme reč na menšie úseky(takty). Pauza môže byť : a) funkčná – zámerne urobíme pauzu ak chceme zvýrazniť dôležitú časť výpovede

b) fyziologická – slúži na nadýchnutie
c) nadbytočná – pôsobí rušivo

tempo reči – je to rýchlosť reči, závisí od konkrétnej situácie. Napríklad expresívne prejavy zvykneme hovoriť rýchlejšie (napr. pri hádke). Normálne tempo reči je okolo 100 slov za minútu, zrýchlene tempo reči je okolo 120 slov za minútu. Pri príliš rýchlom tempe reči sa reč stáva nezrozumiteľnou.

melódia vety – vzniká stúpaním a klesaním výšky hlasu. Pomocou melódie vety rozlišujeme vety opytovacie a oznamovacie. Melódia vety môže byť stúpavá – používa sa pri opytovacích vetách, v texte sa označuje ?, klesavá – pri oznamovacích vetách a stúpavoklesavá – pri súvetí, kde pri čiarke hlas stúpa a na konci vety klesá.

prízvuk – slovenčina má pevný prízvuk na prvej slabike v slove. Východoslovenské nárečia majú napríklad pohyblivý prízvuk , čo sa prejavuje tzv. zaťahovaním

kvantita – inak povedané dĺžka znamená, že dlhá slabika by sa mala vyslovovať dvakrát tak dlho ako krátka. V slovenčine máme tzv. rytmický zákon(zákon o rytmickom krátení), ktorý hovorí, že po sebe by nemali nasledovať dve dlhé slabiky. Výnimka – napr. prídavné mená vzoru páví.