Vzťah medzi češtinou a slovenčinou

Vzťah medzi češtinou a slovenčinou
 
Spisovná slovenčina ako národný a štátny jazyk sa dostala do priaznivejšej situácie až v roku 1918 vznikom Československa. Významnými medzníkmi, ktoré mali vplyv na zlepšenie postavenia slovenčiny a na rozvoj česko-slovenských jazykových vzťahov bol rok 1948 – nástup socializmu, a tým výrazné zvyšovanie nielen materiálnej, ale aj kultúrnej úrovne najširších vrstiev oboch národov.
 
Základné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou
 
a, hláskoslovie a výslovnosť
Čeština má tieto osobitné hlásky a písmená:
ř - moře, třeba, říjen
ou - soud,
ů - muj, dukaz,
ě - svět, rozkvět, země
 
V Češtine nie sú tieto hlásky: ä - namiesto toho majú ě, a
päť - pět
mäso - maso
ia - namiesto toho majú á, žiak, žák, vianoce = vánoce
ie - namiesto toho majú í, cudzie = cizí, panie = paní
ô - namiesto toho majú ů, môj = múj, pôjdem = pújdu
ĺ, ľ - namiesto toho majú l, učiteľ = učitel,
ŕ - namiesto toho majú r
dz, dž - namiesto toho majú z, hádzať = házet, hrádza = hráze
 
Skupina AJ  je v češtine EJ. Vajce = vejce / Daj = dej
Striedanie spoluhlások je v češtine častejšie: napr. mnoho = mnozí
V češtine neplatí rytmický zákon : dávam = dávám
 
b, tvaroslovie a skladba
V češtine sa používa vokatív (5ty pád), v slovenčine len ojedinele.
napr. zakričí = Eva = Evo
Jozef = Jozefe
V slovenčine len v slove pán, pani
 
Častejšie sú dvojtvari. Napr: mužom = muži
Prídavné mená majú aj menný tvar v prísudku. Nemocný = chorý
Slovesá majú dvojtvari = Ja píšu = Ja píši
vážou = váží

Čeština viac využíva trpné príčastia nedokonavých slovies: Tyto noviny jsou členy. Čeština má odlišné spojky: jenž, zda, jestli, nýbrž
 
c, slovná zásoba
Niektoré české slová sú odlišné od slovenčiny = baník = horník
rozprávka = pohádka
vesnice = obec