Grafické jazykové prostriedky

Grafické jazykové prostriedky

V jazykovej komunikácii sa autor rozhoduje, či svoju informáciu vyšle ako hovorený alebo písomný komunikát. Pri písomnom dorozumievaní chýba bezprostredná spätná väzba, ale autor má čas presnejšie vyjadrovať svoje myšlienky. V písaných jazykových prejavoch využívame grafické jazykové prostriedky.

Písmo

Písmo je súbor grafických znakov (písmen, grafém, litier).  Pôvodne vzniklo ako záznam udalostí nezávislých od akustickej reči. Písmo už tisícročia nahrádza, zastupuje zvukovú reč; zvuková podoba reči je základná podoba jazyka.

Objavenie písma posunulo výrazne vývin ľudstva hlavne tým, že vedomosti a skúsenosti si ľudia ľahšie uchovávali a odovzdávali mladšej generácii.  V slovenčine sa používa hláskové písmo latinského pôvodu (latinka) od 10.storočia, od vyhnania staroslovienskych vzdelancov z Veľkej Moravy.

Písmeno (graféma)

Hlásky, ktoré sú schopné rozlišovať význam slov (fonémy), označujeme písmenami (grafémami). Súčasná slovenčina má 46 grafém. V slovenskom jazyku platí zásada, že jednej fonéme (hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno, litera) okrem niekoľkých výnimiek.

Výnimky:

i, y
dve grafémy pre jednu fonému (viť, vyť)

d, t, n, l
grafémy, ktoré nahrádzajú ď,ť,ň,ľ,ak po nich nasledujú samohlásky e,i a dvojhlásky ia,ie,iu (deti, dianie; tenký, tieň; nič, niet; lipa, liek)

ch, dz, dž
spojenie dvoch grafém na zapísanie jednej fonémy (chlieb, medza, džavot)

Písmeno – graféma

- najmenšia grafická jednotka slúžiaca na zaznamenávanie fonémy (v,V,w,W)

Grafológia (z gr. skúmanie povahy človeka podľa jeho rukopisu) nedokáže rozlíšiť, či text napísala žena alebo muž, ale vie, aké schopnosti má pisateľ, aký má vzťah k ľuďom, či je jeho postup pri riešení problémov systematický ap. ( To využívajú aj manažéri/personalisti poverení prijímaním nových pracovníkov.)
 
Dysgrafia je porucha učenia, ktorá sa prejavuje v písomnom prejave. Človek robí chyby v písmenách, nie je schopný zrozumiteľne písať. Túto poruchu majú často aj nadpriemerne inteligentní ľudia.

Ortografia/pravopis

Pravopis slovenčiny sa formoval celé stáročia a tento proces sa nikdy neskončí. Pravopisné pravidlá, podľa ktorých píšeme, nazývame pravopisná norma.

Vytvárajú ju po dohode významní jazykovedci, pravopis teda nie je sám o sebe  vlastný jazyku, ako je napríklad gramatika. Ak porovnáme Pravidlá slovenského pravopisu z polovice minulého storočia s najnovším vydaním, uvidíme, ako sa pravopis slovenčiny dynamicky mení.

Pravopisné princípy

Pravopis slovenčiny sa riadi štyrmi pravopisnými princípmi:

- Fonematický pravopisný princíp je určený tým, že sa jedna a tá istá fonéma, schopná rozlišovať význam slov a tvarov, píše jedným a tým istým písmenom. V slovenčine sa nedodržiava dôsledne, napr. jedna fonéma, schopná rozlišovať význam slov a tvarov sa nepíše jedným a tým istým písmenom: ľ: leto – ľahko; jedna fonéma (jeden zvuk) sa označuje dvoma písmenami: ch (chlap).

- Morfematický princíp pravopisu zabezpečuje, že sa zachováva jednotná podoba napísaných slov, aj keď sa pri výslovnosti niektoré hlásky menia zo znelých na neznelé alebo opačne, napr. s hadom, had syčí| had (d na konci slova a pre neznelým s vyslovíme [t]); pod plotom| pod (d pred neznelým p vyslovíme [t ]).

- Etymologický (vývinový) princíp prihliada na to, akú podobu mali slová v staršej podobe jazyka, prejavuje sa pri písaní i,í,y,ý (napr. v staroslovienčine mäkký jer – súčasné i, tvrdý jer – súčasné y), napr. biť (palicou) a byť (existovať). Etymologický princíp sa uplatňuje pri písaní i/y v cudzích slovách, preto rešpektujeme pôvodnú pravopisnú podobu slova, napr. sympatia – z gr., rizoto –z tal.

- Gramatický princíp pravopisu určuje, že sa napr. píše rovnako N prídavných mien vzoru pekný a iných slovných druhov, ktoré sa skloňujú podľa toho vzoru, napr.: pekní chlapci/ akísi lovci / prví bežci.

Každý používateľ slovenského jazyka by mal dobre ovládať pravidlo o spodobovaní spoluhlások a o rytmickom krátení.

Pravopis

Sústava písmen (písmo) a pravidlá používania písmen na zachytenie a nahrádzanie zvukovej reči sa označujú slovom pravopis („ortografia“, t. j. „správne písanie“).

Princípy slovenského pravopisu

- fonematický (kodifikácia Bernoláka, Štúra)
- morfematický
- etymologický (úprava spisovnej slovenčiny M. Hattalom)
- gramatický

Dysortografia je porucha učenia, ktorá sa prejavuje tak, že človek má problém osvojiť si pravidlá pravopisu, pretože nerozoznáva hlásky alebo celé slová. Má ťažkosti aj pri štúdiu cudzieho jazyka, ale často vyniká v matematike, v prírodovedných predmetoch alebo v praktickej činnosti.