Ortoepia – zásady správnej výslovnosti

Ortoepia zásady správnej výslovnosti; asimilácia

Ortoepia je náuka o spisovnej výslovnosti. V slovenčine sú dôležité najmä tieto javy:
-  znelostná asimilácia (spodobovanie) včela, prudko
-  výslovnosť spoluhlásky v: v, u, f  voda, otcov, včera
-  výslovnosť dvojhlások ia, ie, iu, ôsplývavá výslovnosť
-  výslovnosť spoluhláskových skupín a zdvojených spoluhlások denne, cenný, poddaný
-  rytmické krátenie po sebe nesmú nasledovať dve dlhé slabiky okrem výnimiek
-  mäkkosť a tvrdosť spoluhlások ď, ť, ň, ľ, de, te, ne, le, di ti, ni, li

K spodobovaniu dochádza medzi znelými a neznelými spoluhláskami.

Rozdelenie spoluhlások podľa znelosti:
1.  znelé: b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h, v
2.  neznelé: p, t, ť, k, c, č, s, š, ch, f
3.  nepárové znelé (zvučné):  m, n, ň, l, ľ, r, j

Niektoré spoluhlásky sa v určitých pozíciách nečítajú tak, ako sa píšu; tento jav nazývame asimilácia.

K asimilácii dochádza na začiatku slova, uprostred, na konci pred pauzou i na rozhraní slov, lebo platí pravidlo o splývavej výslovnosti: krčah, včela, prosba, ...