Slovenčina a čeština

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: anika
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 06.03.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 732 slov
Počet zobrazení: 13 430
Tlačení: 908
Uložení: 849
Slovenčina a čeština

Vývin slovenčiny

praslovančina - dorozumievací nástroj predkov dnešných Slovanov
 - v 5. až 9. storočí sa nárečovo diferencovala v dôsledku migrácie na nové územia; postupne
  sa sformovali 3 nárečové oblasti praslovančiny, ktoré sa ďalej rozdrobovali na národné jazyky

stará slovenčina - neoficiálny jazyk Slovákov formovaný v 5. až 9. storočí

staroslovienčina - prvý slovanský spisovný jazyk, ktorý priniesli Konštantín a Metod
  - liturgický a literárny jazyk
  - písmo: hlaholika zostavená Konštantínom a Metodom z malých písmen gréckej abecedy;
    neskôr cyrilika zostavená ich študentmi z veľkých písmen gr. abecedy

▪ po rozpade Veľkej Moravy nepriaznivé pomery - vznik Uhorska - používaná latinčina

▪ v 15. Storočí preniká na naše územie čeština používaná v úradnom jazyku, aj keď úradným jazykom naďalej
latinčina. Slovenčina slúžila len na komunikáciu a tvorbu národnej poézie. 

▪ v 16. a 17. storočí vznik jazykových útvarov - kultúrnej západnej slovenčinykultúrnej strednej
slovenčiny


▪ prvý ale neúspešný pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny - J. I. Bajza (neuspel lebo nemal kodifikačné príručky
▪ 1787 - Anton Bernolák uzákonil spisovnú slovenčinu, za základ si vzal kultúrnu západoslovenčinu
▪ 1843 - Ľudovít Štúr uzákonil spisovnú slovenčinu, základom bol stredoslovenský nárečový základ
▪ 1852 - hoďovsko-hattalovská reforma, ktorá sa s menšími úpravami zachovala až dodnes
▪ 1918 - vznik ČSR, ideológia čechoslovakizmu – téza o jednotnom československom národe  a jednom československom jazyku   
- zbližovanie češtiny a slovenčiny, preberanie českých slov
- snaha „očistiť“ slovenčinu = jazykový purizmus
▪ 1968 - federatívne usporiadanie - ČSFR 
  - česko-slovenská dvojjazykovosť; zrovnoprávnenie slovenčiny a češtiny
▪ po 1989 – výrazné zmeny v slovnej zásobe (vypustené „komunistické“ slová)   

Vývin češtiny
▪ spoločné korene so slovenčinou – praslovančinastaroslovienčina

▪ prvé zmienky o češtine –  13. Storočie – tzv. primitívny pravopis, ktorý využíva latinskú abecedu 

▪ 14. storočie – tzv. spřežkový pravopis – využíva sa spojenie dvoch alebo viacerých latinských hlások na
označenie hlások, ktoré ma čeština navyše

▪15. Storočie – Husitské hnutie, ktoré viedlo k uplatneniu češtiny na úradoch, vo verejnom živote, literatúre...
  - Jan Hus zaviedol diakritický pravopis

humanistická perióda – silný vplyv latinčiny, obohacovanie slovnej zásoby o slová domáce i z latinčiny,
  nemčiny, románskych jazykov...

▪16. Storočie – bratrský pravopis. Vývoj češtiny spomalený - spôsobený koncom samostatnosti českého
  národa,  čeština používaná len v najnižších vrstvách.

▪ 18. – polovica 19. Storočia - zavedený analogický pravopis (J Dobrovský) a ustálená spisovná norma
češtiny
(J. Gebauer). Čeština sa používa na úradoch, školách, rozvíja sa umelecká a publicistická literatúra.

▪ od  1918 spoločné so slovenčinou

Základné rozdiely medzi slovenčinou a češtinou

Hláskoslovie a výslovnosť:
1. Čeština má tieto osobité hlásky a písmená: ř, ou, ě, ů
2. V češtine nie sú tieto hlásky, ktoré má slovenčina: ä, ia, ie, iu, ô, ľ, ĺ, ŕ, dz, dž
3. Skupina aj je v češtine ej (vejce)
4. Striedanie spoluhlások je v češtine častejšie v tvorení (odvodzovaní) slov i tvorení tvarov. k – c  (ruka – ruce),
h – z (mnoho – mnozí), ch – š (ropucha – ropušin), dtn – ď, ť, ň: mladí, zlatí, pěkní
5. V češtine neplatí rytmické krátenie, často nasledujú dve aj tri dlhé slabiky za sebou. (zpívání)
6. Spodobovanie spoluhlások nieje v češtine také dôsledné ako v slovenčine (píše a vyslovuje sa: seznámit...)
  Niekedy sa pripúšťa aj dvojaká výslovnosť (nashledanou – naschledanou i nazhledanou)

Tvaroslovie a skladba:
1. V češtine sa bežne používa vokatív - piaty pád. (soudružko, Evo...)
2. Častejšie sú dvojtvary (mužovi aj muži)
3. V akuzatíve a inštrumentáli mn. čísla mužských substantív sú tvary: hrdiny, hochy, hrady.. Toto platí aj v inštrumentáli dvoch vzorov stredného rodu: s moři, se srdci
4. Prídavné mená majú aj menný tvar v prísudku. (jsem zdráv, je nemocen)
5. Slovesá majú veľa dvojtvarov. (lít – leje/lije) Tvary s tématickou morfémou -i- sa hodnotia ako vyšší štýl.
6. Čeština má niektoré odlišné väzby tam, kde slovenčina používa priamu väzbu s akuzatívom. (dosiahnuť niečo -
- dosáhnout něčejho)
7. Čeština viac používa príčastie trpné nedokonavých slovies. (Tato kniha je čtena.)
8. V súvetiach má čeština niektoré odlišné spájacie výrazy. (jenž, neboť, aniž, zda ať - nebo, jelikož, jestli,
nýbrž...)
9. Osobitným útvarom češtiny ako spisovného jazyka je tzv. obecná čeština, ktorá sa čiastočne odlišuje od
spisovnej češtiny vo výslovnosti, v niektorých tvaroch i v slovníku (být – bejt, mléko – mlíko...)

Slovná zásoba (lexika)
1. Niektoré české slová sú veľmi odlišné od slovenčiny (vesnice, polštář, čáp...)
2. Niektoré české slová však poznáme zo slovenských nárečí, resp. zo staršej literatúry, niekedy majú
v slovenskom nárečí iný význam (žízeň, polibek, sklep, kmín...)
3. Niektoré cudzie slová v češtine majú iný rod alebo iný prepis – pravopis. (téza – teze).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.075 s.
Zavrieť reklamu