Slovná zásoba
▪ je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie skutočnosti
Lexikológia
▪ náuka o slovnej zásobe
Slovo
▪ základná znaková jednotka jazyka
▪ jadro
▪ tvoria slová s vysokou frekvenciou, neodvodené (ale od nich sa
odvádzajú ďalšie), so širokým využitím,
štylisticky bezpríznakové, pomenovávajúce základné javy súvisiace so životom človeka
(ruka, matka, byť,
dobrý..
▪ patrí 500 slov
▪ prechodná vrstva
▪ tvoria slová s
obmedzenými slovotvornými možnosťami, môžu byť viacvýznamové, štylisticky príznakové
▪ patrí tu väčšina slov (napr. bádateľ,
futbal, materinský...)
▪ periféria (okraj)
▪ patria sem jednovýznamové slová s obmedzeným
využitím, príležitostné slová, slová cudzieho pôvodu,
odborné termíny (napr. permutácia, ad acta...)
Zmeny v slovnej zásobe:
▪ periféria – prechodná vrstva (napr. internet, mobil)
▪ prechodná vrstva – periféria (napr. pionier, iskrička)
▪ skupina časovo príznakových slov: ▪ neologizmy – novovznikajúce slová:
1. domáce (napr. množina)
2. cudzie (napr. windsurfing)
▪
zastarané slová:
1. historizmy – zanikli
2. archaizmy – majú náhradu
▪ obohacovanie slovnej zásoby: ▪ cudzie slová (prevzaté slová):
1. zdomácnené (víkend)
2. pôvodné (science-fiction)
3. internacionalizmy (emócia)
▪ slová
dostávajú nový význam
Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby
a) Vyšší štýl
▪ archaizmy – slová, ktoré už bežne nepoužívame, pretože boli nahradené novými
slovami
▪ neologizmy – novovzniknuté slová alebo spojenia slov
▪ poetizmy – básnické slová (deva, luna...)
▪ termíny – jedno- alebo viacslovné pomenovania, ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne
a jednoznačne
▪ cudzie slová – slová, ktoré sa preberali a aj v súčasnosti sa preberajú z cudzích jazykov
I. zdomácnené – už ich nepociťuje ako cudzie (napr. rádio, televízor...)
II. medzinárodné
slová (internacionalizmy) – vyskytujú sa vo viacerých (aspoň
3) jazykoch (napr. aliancia)
b) Stredný štýl (štandardná podoba)
▪ štylisticky bezpríznakové – možno použiť vo všetkých štýloch
– patria do jadra slovnej zásoby (napr. dom, písať, hore, desať...)
c) Nižší štýl
▪ profesionalizmy – nespisovné slová, ktoré používa istá profesia
– slúžia na
rýchle a úsporné vyjadrovanie sa (napr. operačná sála – operačka)
▪
dialektizmy – nárečové slová (napr. grule..)
▪ argot – tajná,
šifrovaná reč, v ktorej sa známe slová používajú v kontexte, ktorému nezasvätený človek
nerozumie (napr. televízor –
dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici)
▪ slang – nespisovné slová, ktoré vznikajú deformáciou známych slov
– používa ich istá veková, spoločenská alebo záujmová skupina
▪ vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy