Charakteristika a jeho druhy

Charakteristika patrí k opisnému slohovému útvaru. Vystihuje základné, podstatné, typické – charakteristické znaky predmetu, javu, človeka.

Druhy charakteristiky:
a) priama (vymenovanie charakterových vlastností človeka priamo má byť presným zhrnutím komplexného pozorovania a objektívneho hodnotenia osoby: je čestný, miluje a ctí si svojich rodičov, pracuje od rána do noci);

b)  nepriama (vystihuje vlastnosti človeka z jeho konania: autor nemusí o osobe povedať, že je lenivá, ale vyjadrí sa, že iba polihuje, nič neurobí...);

c) individuálna (charakteristika jednej osoby);

d)  skupinová (charakteristika skupiny (trieda, generácia...);

e) porovnávacia (charakteristika najmenej dvoch postáv tak, že vlastnosti jednej osoby porovnávame s vlastnosťami tej druhej);

f) administratívna, čiže posudok (objektívna charakteristika) – autor bez zaujatia, objektívne opisuje kladné a záporné vlastnosti, napr. pracovníka, študenta; sústreďuje sa na pracovnú oblasť. Podľa toho, na čo sa charakteristika zameriava a aký štýl v nej autor používa, delíme charakteristiku na odbornú (charakteristika krajiny, mesta, obdobia, terénu), ktorá má informatívny účel a používa sa na praktické potreby a umeleckú. V umeleckej charakteristike je predmetom zobrazenia osoba (alebo rozprávková bytosť, zviera), autor opisuje postavu zo svojho pohľadu, subjektívne hodnotí jej vlastnosti alebo správanie, požíva napr. hyperbolu (napr. v karikatúre zväčšuje, preháňa isté vlastnosti). Takáto charakteristika má pôsobiť na citovú stránku čitateľa.