Opis a charakteristika

Opis a charakteristika

Opis je slohový postup, pri ktorom podávame informácie o tom, ako vyzerá určitá vec, osoba či objekt, z čoho sa skladá, aké vlastnosti alebo funkcie majú jednotlivé časti a ako spolu súvisia.

Opis môže byť:

a) jednoduchý (praktický) – požíva termíny, ktoré môže pochopiť i laik;

b) odborný – využíva odbornú terminológiu daného odboru, postoj autora je objektívny, cieľom odborného opisu je pučiť prijímateľa o zobrazovanej veci;

c) umelecký (náladový) – vyskytuje sa v literatúre a v subjektívne zafarbených prejavoch, oboznamuje čitateľa s vlastnosťami spoločenských a prírodných javov, s vlastnosťami postáv.

Každý z týchto opisov môže byť statický (opisuje objekt v stave pokoja), alebo dynamický (opisuje objekt v pohybe alebo opisuje následnosť činností pri výrobe niečoho – opis pracovného postupu).

Ak sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho vníma pohybujúca sa osoba, ide o opis s dejovým rámcom (dejový opis). Je častý v reportáži a v umeleckej literatúre.

Kompozícia opisu závisí od jeho funkcie. Kompozičný postup môže byť rôzny (opis zhora dolu, od podstatných znakov k menej podstatným, od celku k častiam a pod.).

Jazykové prostriedky opisu: podstatné mená, prídavné mená, príslovky spôsobu, slovesá.

Štylizácia opisu závisí od druhu opisu. V statickom, odbornom opise prevláda menné vyjadrovanie. V opise pracovného postupu prevláda slovesné vyjadrovanie. Je potrebné požívať rovnakú slovesnú osobu a dodržiavať časovú následnosť činností.

Charakteristika patrí k opisnému slohovému útvaru. Vystihuje základné, podstatné, typické – charakteristické znaky predmetu, javu, človeka.

Druhy charakteristiky:

a) priama (vymenovanie charakterových vlastností človeka priamo má byť presným zhrnutím komplexného pozorovania a objektívneho hodnotenia osoby: je čestný, miluje a ctí si svojich rodičov, pracuje od rána do noci);

b) nepriama (vystihuje vlastnosti človeka z jeho konania: autor nemusí o osobe povedať, že je lenivá, ale vyjadrí sa, že iba polihuje, nič neurobí...);

c) individuálna (charakteristika jednej osoby);

d) skupinová (charakteristika skupiny (trieda, generácia...);

e) porovnávacia (charakteristika najmenej dvoch postáv tak, že vlastnosti jednej osoby porovnávame s vlastnosťami tej druhej);

f) administratívna, čiže posudok (objektívna charakteristika) – autor bez zaujatia, objektívne opisuje kladné a záporné vlastnosti, napr. pracovníka, študenta; sústreďuje sa na pracovnú oblasť.

Podľa toho, na čo sa charakteristika zameriava a aký štýl v nej autor používa, delíme charakteristiku na odbornú (charakteristika krajiny, mesta, obdobia, terénu), ktorá má informatívny účel a používa sa na praktické potreby a umeleckú.

V umeleckej charakteristike je predmetom zobrazenia osoba (alebo rozprávková bytosť, zviera), autor opisuje postavu zo svojho pohľadu, subjektívne hodnotí jej vlastnosti alebo správanie, požíva napr. hyperbolu (napr. v karikatúre zväčšuje, preháňa isté vlastnosti). Takáto charakteristika má pôsobiť na citovú stránku čitateľa.