Modifikácia vetnej skladby

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 648 slov
Počet zobrazení: 45 473
Tlačení: 1 846
Uložení: 1 896

Modifikácia vetnej skladby

Pri výstavbe textu sa jednoduché vety môžu rozličným spôsobom odchyľovať od pravidelnej stavby, vtedy vznikajú osobitné konštrukcie jednoduchých viet. 

1. VYTÝČENÝ VETNÝ ČLEN

Vytýčený (vysunutý vetný člen) vznikne tak, že vysunieme mimo vety slovo, ktoré chceme mimoriadne zdôrazniť.
V obývačke, tam som ju videla. Videla som ju tam, v obývačke.
Vytýčený vetný člen od vety oddeľujeme čiarkou:
Ružová, tá sa mi páči! Jednotka, tá ešte neznamená úspech v živote.
Vo vlastnej vete je vysunutý vetný člen zastúpený zámenom. Slovosledne je najčastejšie na začiatku vety, ale môže stáť aj na jej konci.
Videla som ju tam, na dvore.
Čiarkou sa neoddeľuje neurčitok vo vetách typu:
Kradnúť nekradne.

2. OSAMOTENÝ VETNÝ ČLEN

Vzniká osamostatnením niektorého vetného člena do samostatnej výpovede, napr.
Za ňou, povyše, dvíhal sa okrúhly vrch Záhroby.

Gramaticky a významovo je osamostatnený vetný člen súčasťou predchádzajúcej vety, od ktorej sa oddeľuje interpunkčne (bodkou) a intonačne.

Na pohovke niečo ležalo. Špinavé a nehybné.

3. PRIPOJENÝ VETNÝ ČLEN

Patrí do rámca vety, od ktorej je interpunkčne aj intonačne oddelený. Pripojený vetný člen zvyčajne doplní povedanú alebo napísanú vetu, ak autor nevedomky alebo zámerne na niečo zabudne a oddeľuje sa pomlčkou alebo čiarkou.
Mám rád zmrzlinu – ale len jahodovú.
Prosím si tvaroh, ale čerstvý.
Vrátili sme sa z brigády, bez peňazí.

4. VÝPUSTKA – ELIPSA

Je konštrukcia, v ktorej sa niektoré slovo vynecháva, lebo je menej dôležité, alebo je známe z predchádzajúceho textu alebo zo situácie. Elipsy možno zaradiť do troch skupín:

a) Lexikalizované elipsy, v ktorých si výpustku už neuvedomujeme
Mladosť – pochabosť ( Mladosť je pochabosť). Aká matka, taká Katka ( Aká je matka, taká je Katka). Dobré ráno! (Prajem dobré ráno!)Aká práca – taká pláca (je). Mier – túžba národov (je).

b) Kontextové elipsy, ktoré vznikajú v písanom texte a viažu sa na predchádzajúci text.
(Päť korún. Odpoveď zaznie po predchádzajúcej otázke: Koľko to stojí, prosím?)

c) Situačné elipsy, ktoré vznikajú v každodennej komunikácii (často bývajú odpoveďou na otázku).
 (Kilo. Je jasné, že chceme kilo jabĺk, lebo stojíme pred stánkom s jablkami.)

5. PRERUŠENÁ VÝPOVEĎ – APOZIOPÉZA

Vzniká vtedy, ak vetu nedokončíme z nejakej vnútornej alebo vonkajšej príčiny. Prerušiť výpoveď môže aj iná osoba. Prerušená výpoveď je typická pre hovorovú reč, kde sa spája s gestom alebo mimikou, ale často býva v umeleckej literatúre, hlavne v dráme:
Aj ty, Hanka, ...
Apoziopézu štylisticky využívajú autori, aby dali najavo, že ich postavy sú plné citu. Prerušená výpoveď je v texte označená tromi bodkami.
Bol by som prišiel, ale...

6. VSUVKA – PARENTÉZA

Vyjadruje obyčajne autorov postoj k vypovedanej skutočnosti, alebo dopĺňa už spomínané fakty. S vetou netvorí skladobnú jednotku.
Napr. Mladé literárne talenty, ako sme už spomínali, môžu posielať svoje príspevky do prílohy Nového slova.
Parentéza má poklesnutú intonáciu v porovnaní s vetou, v ktorej sa nachádza. Obyčajne sa oddeľuje čiarkami, ale aj pomlčkami a zátvorkami (najmä v odbornom texte).

Medzi modifikované útvary jazykovedci pričleňujú: nepriamu, priamu a polopriamu reč.

a)  Z hľadiska syntaktického, interpunkčného je najmenej problematická nepriama reč. Autor sám prerozpráva, čo povedala iná osoba: Povedal Imrovi, aby nebláznil.

b)  Priama reč sa skladá z výpovede autora – uvádzacej vety a doslovného zachytenia reči postavy:
  „Neblázni, Imro“, povedal som mu.
  Povedal som mu: “Imro, neblázni!“
„Mohol by  si už byť normálny, Imro,“ povedal som mu, „lebo sa to neskončí  dobre.“
- Neblázni, Imro.
Povedal som mu: - Neblázni, Imro!
-Mohol by si už byť normálny, Imro, - povedal som mu, - lebo sa to neskončí dobre.

c) Nevlastná priama reč je priama reč písaná bez úvodzoviek, nachádza sa v modernej, experimentálnej próze. Formálne sa neoddeľuje autorská reč od reči postavy, čo znie dynamicky, moderne:
Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.

d) Polopriama reč zachytáva vnútorný dialóg postavy, má blízko k nevlastnej reči  i k priamej reči. Zachytí presne, čo povedala iná osoba, ale na rozdiel od priamej reči nepoužíva úvodzovky a autor aj v citovanej vete používa 3. osobu:
  Polopriama reč: Eva sa rozhnevala. Prečo ani ju na stretnutie nepozvali?
 (Porovnaj! Priama reč: „ Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali?“ rozhnevala sa Eva.  Nevlastná priama reč: Prečo ani mňa na stretnutie nepozvali, rozhnevala sa Eva.)

Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu