Zhody a rozdiely medzi opisom, definíciou a charakteristikou

Opis, definícia a charakteristika patria do opisného slohového postupu.

OPIS
- jeho funkciou je čo najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnúť pozorovaný predmet alebo jav, čiže vystihnúť jeho znaky, črty a vlastnosti. Opis, najmä odborný, býva často súčasťou výkladu, v ktorom sa vysvetľujú, objasňujú zákonitosti a príčinno-následné vzťahy a funkcie javov i predmetov. Súčasťou bývajú aj nákresy a schémy. Od funkcie opisu závisí, ktoré znaky a vlastnosti objektu a ako uvedieme (ktoré zdôrazníme)a či budeme opisovať iba na základe zmyslového vnímania alebo na základe analytického pozorovania. Podľa toho rozlišujeme opis:

- Jednoduchý – v hovorovom štýle napríklad opis kabáta vo výklade
- Odborný – v odbornom štýle – opis pracovného postupu napríklad návod recept
- Umelecký – súčasť literárnych diel, napríklad opis postavy v realistickej próze

Každý z týchto opisov môže byť:
- Statický – opisuje objekt v pokoji, využíva veľa podstatných a prídavných mien, prevládajú aj polovetné príčasťové konštrukcie, pasívum
- Dynamický – opisuje objekt v pohybe, väčší počet slovies, využitie personifikácie a metafory
- Opis pracovného postupu –opisuje následnosť činností pri tvorbe niečoho

Niekedy sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho vníma alebo pozoruje pohybujúca sa osoba – opis s dejovým rámcom – je častý v publicistike, umeleckej literatúre. Pri opise zložitejšieho prístroja alebo pracovného postupu ide často o hybrid (zmiešaný útvar) statického a dynamického opisu; často funkciu statického alebo dynamického činiteľa v opise dopĺňa a alebo nahrádza obrázok alebo schéma.

Najbežnejším druhom opisu je opis pracovného postupu, s ktorým sa stretávame vo forme návodu na použitie alebo zhotovenie niečoho. V celom opise pracovného postupu treba používať rovnakú slovesnú osobu a dodržiavať časovú následnosť jednotlivých úkonov.

CHARAKTERISTIKA
- je druh opisu, ktorý však na rozdiel od opisu vystihuje základné, podstatné, typické – charakteristické znaky. Tieto znaky zaradujú predmet alebo jav do určitej skupiny a súčasne ho odlišujú od inej skupiny alebo jedinca. Charakteristika je vyjadrenie podstatných a rozlišovacích znakov predmetu alebo javu. Charakteristika viac zovšeobecňuje a abstrahuje opis.

Charakter je súhrn znakov vytvárajúcich osobnosť.
Temperament je súhrn vlastností človeka, charakterizovaných predovšetkým spôsobom reakcie na podnety z vonkajšieho sveta, povaha človeka. Charakteristiku, ktorá vystihuje človeka tak, že vlastnosti vyplývajú z jeho konania, nazývame nepriama charakteristika. Používa sa v umeleckej literatúre a v publicistike. Priama charakteristika, čiže priame vymenovanie charakterových vlastností. Charakter človeka podlieha vplyvom prostredia, sociálnej skupiny atd....preto možno okrem individuálnej charakteristiky hovoriť aj o skupinovej charakteristike.
Objektívna charakteristika – hodnotenie a vymenúvanie vlastností komplexne, nezaujate.
Subjektívna charakteristika – vyberanie niektorých vlastností, prípadne ich zveličovanie.
Karikatúra – zveličenie niektorej vonkajšej alebo vnútornej vlastnosti osoby

DEFINÍCIA
- presné a nespochybniteľné určenie nejakého termínu. Má byť stručná, jasná, a maximálne výstižná.
Spoločné vlastnosti O, CH, D: príslušnosť k opisnému slohovému postupu. Všetky
sa snažia niečo opísať a definovať.
Rozdiely O a CH: pomerne dlhé, používajú umelecké prostriedky. D – stručná, je vylúčené používanie umeleckých prostriedkov