Základné pojmy (hláska, fonéma, graféma), /fonetika, fonológia/
Systém slovenských hlások (samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky, spoluhlásky podľa znelosti)
Diakritické znamienka a interpunkčné znamienka
Zhrnutie učiva – zvuková stránka reči
Ciele: Odlišovať zvukovú a písomnú podobu reči. Vedieť pomenovať jej základné jednotky. Odlišovať jednotlivé hláskové skupiny. Pochopiť a uplatniť vplyv na pravopis. Zdôvodniť dôležitosť ich používania. Odlišovať jednotlivé diakritické znamienka. Aplikovať ich správne vo vlastných grafických prejavoch. Ovládať základné pravopisné javy. Odstrániť chyby a nedostatky v získaných vedomostiach. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.
- vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa tvorí zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči
- ňou sa zaoberajú jednotlivé jazykovedné disciplíny:
- základná jednotka – h l á s k a
- skúma zvuky reči – tvorbu zvukov, fyziologická a akustická stránka – pomoc sluchu, zraku, hmatu a i. čiže skúma hovorenú reč, správnu výslovnosť, tvorba slabík.... (ü ako sa hlásky tvoria, ü ako ich počujeme, ü ako sa správajú v spojení s inými hláskami - voda, dievča)
- využitie zvukov reči v praxi, skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkcie
– najmenšia zvuková jednotka, nedeliteľný zvuk (54 hlások)
- konkrétna podoba fonémy v reči (konkrétne použitie tohto systému)
napr. slovo rok – tvoria 3 hlásky (r + o + k), ak nahradíme 1 z hlások inou, dostaneme nové slovo, s novým lexikálnym významom (bok, tok – rak, rúk – rod, roh) -2 osobitné fonémy
- zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slov alebo tvarov v jazyku
- 1 fonéma môže mať viacero variantov, ktoré nerozlišujú význam slov (Jano – Jaŋko) n-ŋ – 2 samostatné hlásky vo výslovnosti
Graféma – hlásky a fonémy zaznamenávané v grafickej podobe, v znaku
Transkripcia – fonetický zápis textu, v hranatých zátvorkách [ďeťi], uvádzané v Pravidlá slovenskej výslovnosti (PSV), Príručný slovník slovenskej výslovnosti
Ortoepia – jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá výslovnosťou slovenčiny, pomáha nám normatívna príručka – PSV
Logopédia – naprávaním organických chýb vo výslovnosti (sykavky, ráčkovanie
Ortografia – zaoberá sa pravopisom slovenčiny, jej spisovnou a normatívnou podobou, príručky- PSP, KSSJ
á, é, í, ó, ú
[čjerni, paňju / poljá, vjém / či –a, ňi – e / paňú, robá / kvoň, kvóň / móžem ]
tvrdé: d t n l k g h ch
mäkké: ď ť ň ľ c č š dz dž ž j
obojaké: b m p r s v z f
Znelostná asimilácia (ZA)
Znelé spoluhlásky – hlasivky tu kmitajú
Neznelé – bez účasti hlasiviek
ZA = spodobovanie spoluhlások
--- v predpone, napr. rozplakala sa
Z + N = 2 neznelé
/nadpis, z fľaše, loď pláva, rozsadiť/
N + Z = 2 znelé
/prosba, s ružou, plot z dreva/
N + samohláska = znelá spoluhláska + samohláska
/s očami, s otcom, ku kráľovi/
VÝNIMKA – pred osobnými zámenami
- spodobovaním nie je: od otcov
Slabika
- na konci oznamovacej vety, želacej, rozkazovacej s rázom prosby, žiadosti..
- za skratkou: a pod.
- za číslicami na začiatku odsekov: 1.1
- za číslicami vo funkcii radových čísloviek: 1. máj
- znamienko násobenia: 6.6
- na konci opytovacieho výrazu, opytovacích viet: Ktorý? Kedy pricestujete?
- na konci súvetí, ak hlavná veta je opytovacia: Mysleli ste si, že na to neprídem?
- vo vete v zátvorkách značí pochybnosť nad výrazom, za kt. sa nachádza: Zhodou náhod (?) došlo v roku 1988 k výmene susedného bytu.
- mieru naliehavosti – použitie viacero otáznikov: Tak prídeš?? Kedy konečne prídeš???
- za viacfunkčnou zvolaco-opytovacími vetami- ?!: Čo som to za človeka?!
- na konci rozkazovacích, zvolacích a želacích viet: Spomaľte! Fajčiť prísne zakázané!
- miera naliehavosti sa zvyšuje použitím viacerých výkričníkov: Pomóc!!!
- vo vete v () za výrazom, na ktorý chceme upozorniť: Treba si uctiť storočné (!) výročie.
- nepíše sa: v osloveniach na začiatku listov (uprednostňuje sa čiarka) Milá mamka,...
Vety so slovesom v rozkazovacom spôsobe: Pridajte 2 lyžičky oleja.
- oddelenie vysvetľovacieho prístavku v jednoduchej vete: Lewis zdôrazňuje, že moc nad nadprirodzenými silami patrí Bohu; v rukách človeka sú zradné.
- oddelenie časti výpočtov, ktoré patria sebe: Bratislava, Trnava; Žilina, Banská Bystrica
- oddelenie väčších celkov v súvetiach:
- výpočty v podobe samostatných odsekov: uvádzacia veta:
odsek;
odsek;
odsek.
- za vetou alebo výrazom, ktorými sa uvádza priama reč,
- pres spresňujúcou časťou vety: V Komárne šaškovali v nedeľu rôzni pozbieranci ( presnejšie: privezenci autobusmi).
- pred výpočtom: Program výletu. Prvý deň: príchod.
- medzi číslami na vyjadrenie pomeru: Česko-Ghana 0:2
- priama reč: „Neviem, si to prestaviť,“ precedil medzi zuby strýko.
- doslovný citát: Autor konštatuje:“ Naša spoločnosť by bola iná, keby bola morálka výhradne vecou tolerancie voči druhým ľuďom.“
- slovo alebo skupinu slov: Jeho „seriózny“ prístup ma príjemne prekvapil.
- namiesto sponového slovesa: Mladosť – pochabosť.
- oddelenie vsuvky (aj čiarkou): Tá – okrem iných povinností – stanovuje aj podmienky.
- oddelenie priamej reči v samostatnom odseku: - Prídeš? - Prídem.
- za výrazom, ktorý sa bližšie vysvetľuje: Všetko bolo vybavené – letenky, hotel, doprava, strava, nič by ich to nebolo stálo.
- naznačenie rozpätia alebo vzťahu rovnocennosti: január-marec, trať Praha-Košice
- zložené vlastné mená, zemepisné názvy: Gregor-Tajovský, Česko-Slovensko
- zložené všeobecné mená: národno-štátny
- spojenia s bližším určením: Košice-vidiek
- dvojčlenné spojenia vyjadrujúce rozličné významy: viac-menej, zubami-nechtami
- spojenie časti slova zapísanej číslicou a slovom: 3-násobný, 3-izbový
- pripojenie prípony k skratkám a značkám: SMS-ka, TANAP-u, CD-čko
- spájanie symbolov a slov: A-vitamín, Rh-faktor
- cudzie vlastné mená: Saint-Exupéry, Jang-c´-ťiang
- označenie emocionálnej, vzrušenej výpovede: Že „dobrý“...to si ako ... predstavujete?!
- nedokončená výpoveď: Predpokladám, že...
- označenie vypustenej v známych vyjadreniach/nevhodných výrazoch: Kto neskoro chodí...
- podnety na zamyslenie: Alebo, ako sa vraví, všetkého veľa škodí...
- označenie vynechanej časti v citátoch: „Uplatňujú sa v ňom nielen všeobecné zákonitosti, ale...aj zákonitosť jednotlivého.“
- znak vynechania hlásky (najmä v poézii): ktos´(ktosi), kedys´(kedysi)
- skrátenie číselných údajov (najmä letopočtu): PF´07, Zlatá prilba´88
- v cudzích vlastných menách a citátových výrazoch: O´Sullivan, Guns N´ Roses
- označenie dvojice variantných, protikladných významov: dynamika/stabilita
- podiel alebo pomer dvoch veličín: ¾
- označenie školského roka: 2006/2007
- označenie hraníc veršov v súvislom texte: Pozdravujem vás, lesy, hory/ z tej duše...
Diakritické znamienka alebo rozlišovacie znamienka, diakritické značky, rozlišovacie značky, ľudovo diakritika
- sú zvláštne znamienka, ktoré sa píšu v okolí písmena (nad, pod, alebo vedľa), a ktoré menia jeho výslovnosť alebo spĺňajú inú rozlišovaciu funkciu.
Okrem zmeny výslovnosti písmena môže diakritické znamienko meniť výslovnosť celého slova, vyznačovať tón reči, rozlišovať homonymá, upozorňovať na skratky a číslovky.
Nie každá značka v okolí písmena je diakritickým znamienkom, napr. bodka v písmenách i a j je neoddeliteľnou súčasťou znaku.
V slovenčine