Zvuková rovina jazyka
Zvuková rovina jazyka
Základné pojmy (hláska, fonéma, graféma), /fonetika, fonológia/
Systém slovenských hlások (samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky, spoluhlásky podľa znelosti)
Diakritické znamienka a interpunkčné znamienka
Zhrnutie učiva – zvuková stránka reči
Ciele: Odlišovať zvukovú a písomnú podobu reči. Vedieť pomenovať jej základné jednotky. Odlišovať jednotlivé hláskové skupiny. Pochopiť a uplatniť vplyv na pravopis. Zdôvodniť dôležitosť ich používania. Odlišovať jednotlivé diakritické znamienka. Aplikovať ich správne vo vlastných grafických prejavoch. Ovládať základné pravopisné javy. Odstrániť chyby a nedostatky v získaných vedomostiach. Upevniť si získané vedomosti a prakticky ich aplikovať.
Zvuková rovina jazyka
- vnútorne usporiadaný, systémovo organizovaný súbor prostriedkov a pravidiel, ktorými sa tvorí zvuková podoba hlások, slabík, slov a výpovedí v reči
- ňou sa zaoberajú jednotlivé jazykovedné disciplíny:
- fonetika
- základná jednotka – h l á s k a
- skúma zvuky reči – tvorbu zvukov, fyziologická a akustická stránka – pomoc sluchu, zraku, hmatu a i. čiže skúma hovorenú reč, správnu výslovnosť, tvorba slabík.... (ü ako sa hlásky tvoria, ü ako ich počujeme, ü ako sa správajú v spojení s inými hláskami - voda, dievča)
- fonológia – základná jednotka – f o n é m a (zaoberá sa funkčnou stránkou)
- využitie zvukov reči v praxi, skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkcie
Hláska
– najmenšia zvuková jednotka, nedeliteľný zvuk (54 hlások)
- konkrétna podoba fonémy v reči (konkrétne použitie tohto systému)
napr. slovo rok – tvoria 3 hlásky (r + o + k), ak nahradíme 1 z hlások inou, dostaneme nové slovo, s novým lexikálnym významom (bok, tok – rak, rúk – rod, roh) -2 osobitné fonémy
Fonéma
- zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slov alebo tvarov v jazyku
- 1 fonéma môže mať viacero variantov, ktoré nerozlišujú význam slov (Jano – Jaŋko) n-ŋ – 2 samostatné hlásky vo výslovnosti
Graféma – hlásky a fonémy zaznamenávané v grafickej podobe, v znaku
Transkripcia – fonetický zápis textu, v hranatých zátvorkách [ďeťi], uvádzané v Pravidlá slovenskej výslovnosti (PSV), Príručný slovník slovenskej výslovnosti
Ortoepia – jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá výslovnosťou slovenčiny, pomáha nám normatívna príručka – PSV
Logopédia – naprávaním organických chýb vo výslovnosti (sykavky, ráčkovanie
Ortografia – zaoberá sa pravopisom slovenčiny, jej spisovnou a normatívnou podobou, príručky- PSP, KSSJ
Systém slovenských hlások
Samohlásky
- tóny, hlasivky kmitajú, priechod výdychového prúdu ostáva voľný
- rozdiely – v dĺžke, polohe jazyka, účasť pier na artikulácii
- samohláskové skupiny vyslovujeme splývavo: pousilovať, zaiskriť
- ä – len vo vysokom štýle, obyčajné e
- základ slabík = slabikotvorná funkcia
- dlhé samohlásky – vyslovujeme dvojnásobne dlhšie
- členenie: a, ä, e, i /y, o, u
á, é, í, ó, ú
Dvojhlásky
- spojenie dvoch samohláskových prvkov v 1 slabike
- majú slabikotvornú funkciu
- vyslovujú vždy v jednej slabike (trie-da), u cudzích slov, nejde o dvojhlásky, 2 samohlásky vedľa seba (demokraci – a, morfológi - a)
- sä dlhé
- prvá hláska = tlmená, druhá = výraznejšia
- ia, ie, iu, ô
- chyby vo výslovnosti:
[čjerni, paňju / poljá, vjém / či –a, ňi – e / paňú, robá / kvoň, kvóň / móžem ]
Spoluhlásky
- šumy, vzduchový prúd naráža na nejakú prekážku
- členia podľa viacerých kritérií (artikulačný orgán, miesta alebo pôvodu artikulácie, účasti hlasu /nosovej dutiny, trvania, sluchového dojmu/
- členenie podľa a) vplyvu na pravopis i-y (mäkké – tvrdé – obojaké )
- b) účasti hlasiviek pri artikulácii (znelé /neznelé)
tvrdé: d t n l k g h ch
mäkké: ď ť ň ľ c č š dz dž ž j
obojaké: b m p r s v z f
Znelostná asimilácia (ZA)
Znelé spoluhlásky – hlasivky tu kmitajú
Neznelé – bez účasti hlasiviek
ZA = spodobovanie spoluhlások
- prispôsobovanie výslovnosti dvoch susedných spoluhlások podľa znelosti:
- vo vnútri slova --- pred predponou, napr. žabka
--- v predpone, napr. rozplakala sa
- na hraniciach slov pri splývavej výslovnosti, napr. dub padol
- na konci slova pred prestávkou, napr. príď!
Z + N = 2 neznelé
/nadpis, z fľaše, loď pláva, rozsadiť/
N + Z = 2 znelé
/prosba, s ružou, plot z dreva/
N + samohláska = znelá spoluhláska + samohláska
/s očami, s otcom, ku kráľovi/
VÝNIMKA – pred osobnými zámenami
- spodobovaním nie je: od otcov
Slabika
- tvorí ju spojenie spoluhlások so samohláskami
- najmenšia zvuková jednotka reči, ktorá nesie prozodické vlastnosti (prízvuk, kvantitu, melódiu)
- základom slabiky je samohláska /dvojhláska / slabikotvorná spoluhláska l, ĺ, r, ŕ (vlk, stĺp, srnka)
- v slovách sa striedajú krátke s dlhými slabikami
Interpunkčné znamienka:
- (.) Bodka
- na konci oznamovacej vety, želacej, rozkazovacej s rázom prosby, žiadosti..
- za skratkou: a pod.
- za číslicami na začiatku odsekov: 1.1
- za číslicami vo funkcii radových čísloviek: 1. máj
- znamienko násobenia: 6.6
- (?) Otáznik:
- na konci opytovacieho výrazu, opytovacích viet: Ktorý? Kedy pricestujete?
- na konci súvetí, ak hlavná veta je opytovacia: Mysleli ste si, že na to neprídem?
- vo vete v zátvorkách značí pochybnosť nad výrazom, za kt. sa nachádza: Zhodou náhod (?) došlo v roku 1988 k výmene susedného bytu.
- mieru naliehavosti – použitie viacero otáznikov: Tak prídeš?? Kedy konečne prídeš???
- za viacfunkčnou zvolaco-opytovacími vetami- ?!: Čo som to za človeka?!
- (!) Výkričník:
- na konci rozkazovacích, zvolacích a želacích viet: Spomaľte! Fajčiť prísne zakázané!
- miera naliehavosti sa zvyšuje použitím viacerých výkričníkov: Pomóc!!!
- vo vete v () za výrazom, na ktorý chceme upozorniť: Treba si uctiť storočné (!) výročie.
- nepíše sa: v osloveniach na začiatku listov (uprednostňuje sa čiarka) Milá mamka,...
Vety so slovesom v rozkazovacom spôsobe: Pridajte 2 lyžičky oleja.
- (;) Bodkočiarka:
- oddelenie vysvetľovacieho prístavku v jednoduchej vete: Lewis zdôrazňuje, že moc nad nadprirodzenými silami patrí Bohu; v rukách človeka sú zradné.
- oddelenie časti výpočtov, ktoré patria sebe: Bratislava, Trnava; Žilina, Banská Bystrica
- oddelenie väčších celkov v súvetiach:
- výpočty v podobe samostatných odsekov: uvádzacia veta:
odsek;
odsek;
odsek.
- (:) Dvojbodka:
- za vetou alebo výrazom, ktorými sa uvádza priama reč,
- pres spresňujúcou časťou vety: V Komárne šaškovali v nedeľu rôzni pozbieranci ( presnejšie: privezenci autobusmi).
- pred výpočtom: Program výletu. Prvý deň: príchod.
- medzi číslami na vyjadrenie pomeru: Česko-Ghana 0:2
- („“) Úvodzovky:
- priama reč: „Neviem, si to prestaviť,“ precedil medzi zuby strýko.
- doslovný citát: Autor konštatuje:“ Naša spoločnosť by bola iná, keby bola morálka výhradne vecou tolerancie voči druhým ľuďom.“
- slovo alebo skupinu slov: Jeho „seriózny“ prístup ma príjemne prekvapil.
- (–) Pomlčka: používa na oddelenie slov a viet, vymedzuje sa medzerami
- namiesto sponového slovesa: Mladosť – pochabosť.
- oddelenie vsuvky (aj čiarkou): Tá – okrem iných povinností – stanovuje aj podmienky.
- oddelenie priamej reči v samostatnom odseku: - Prídeš? - Prídem.
- za výrazom, ktorý sa bližšie vysvetľuje: Všetko bolo vybavené – letenky, hotel, doprava, strava, nič by ich to nebolo stálo.
- naznačenie rozpätia alebo vzťahu rovnocennosti: január-marec, trať Praha-Košice
- (-) Spojovník: používa na vyjadrenie zlučovacieho vzťahu pri zložených slovách, vlastných menách, neoddeľuje sa medzerami
- zložené vlastné mená, zemepisné názvy: Gregor-Tajovský, Česko-Slovensko
- zložené všeobecné mená: národno-štátny
- spojenia s bližším určením: Košice-vidiek
- dvojčlenné spojenia vyjadrujúce rozličné významy: viac-menej, zubami-nechtami
- spojenie časti slova zapísanej číslicou a slovom: 3-násobný, 3-izbový
- pripojenie prípony k skratkám a značkám: SMS-ka, TANAP-u, CD-čko
- spájanie symbolov a slov: A-vitamín, Rh-faktor
- cudzie vlastné mená: Saint-Exupéry, Jang-c´-ťiang
- (...) Tri bodky:
- označenie emocionálnej, vzrušenej výpovede: Že „dobrý“...to si ako ... predstavujete?!
- nedokončená výpoveď: Predpokladám, že...
- označenie vypustenej v známych vyjadreniach/nevhodných výrazoch: Kto neskoro chodí...
- podnety na zamyslenie: Alebo, ako sa vraví, všetkého veľa škodí...
- označenie vynechanej časti v citátoch: „Uplatňujú sa v ňom nielen všeobecné zákonitosti, ale...aj zákonitosť jednotlivého.“
- (´) Apostrof:
- znak vynechania hlásky (najmä v poézii): ktos´(ktosi), kedys´(kedysi)
- skrátenie číselných údajov (najmä letopočtu): PF´07, Zlatá prilba´88
- v cudzích vlastných menách a citátových výrazoch: O´Sullivan, Guns N´ Roses
- (/) Lomka:
- označenie dvojice variantných, protikladných významov: dynamika/stabilita
- podiel alebo pomer dvoch veličín: ¾
- označenie školského roka: 2006/2007
- označenie hraníc veršov v súvislom texte: Pozdravujem vás, lesy, hory/ z tej duše...
Diakritické znamienka alebo rozlišovacie znamienka, diakritické značky, rozlišovacie značky, ľudovo diakritika
- sú zvláštne znamienka, ktoré sa píšu v okolí písmena (nad, pod, alebo vedľa), a ktoré menia jeho výslovnosť alebo spĺňajú inú rozlišovaciu funkciu.
Okrem zmeny výslovnosti písmena môže diakritické znamienko meniť výslovnosť celého slova, vyznačovať tón reči, rozlišovať homonymá, upozorňovať na skratky a číslovky.
Nie každá značka v okolí písmena je diakritickým znamienkom, napr. bodka v písmenách i a j je neoddeliteľnou súčasťou znaku.
Diakritické znamienka
V slovenčine
- ´ – dĺžeň (ostrý prízvuk): á, é, í, ó, ú, ý, ĺ, ŕ
- ˇ – mäkčeň: č,ď, ľ, ň, š, ť, ž
- ¨ – dve bodky: ä
- ˆ – vokáň (cirkumflex): ô