Svetový realizmus

Svetový realizmus

- Vysvetlite základné znaky realizmu ako umeleckého smeru.
- Porovnajte romantizmus a realizmus.


 

ROMANTIZMUS

REALIZMUS

1.spoločenské
  podmienky

-rozpad feudalizmu, nástup kapitalizmu
-zo zmien spoločnosti pocit neistoty
-zdôraznenie citu nad rozumom
 

-kapitalizmus – industrializácia (rozvoj priemyslu)
-rozvoj prírodných vied (mat.,fyz.)
-preferuje sa rozum, nie cit:RACIONALIZMUS

2.obdobie

18.stor. – začiatok 19. stor.

19.stor. – začiatok 20.stor.

3.obraz človeka

-je nespokojný, lebo túži po slobode
-sen sa nedá realizovať (nie sú vhodné podmienky)
-rozpor: sen ↔ realita
-človek = indivídum, silný jedinec chce vykonať výnimočný čin: TITANIZMUS

-človek je priemerný (obyčajný, nie výnimočný), je to určitý typ človeka, ktorý je vykreslený reálne/skutočne, objektívne
-je vždy výsledkom určitej spoločenskej vrstvy
 

4.lit. postavy

 romantické, idealizované

realistické

5.konanie

-snaha obetovať sa
-výnimočné

-priemerné
-každodenné

6.lit. metóda

-subjektivizmus – osobný názor
-idealizácia
-iracionalizmus (potláčanie rozumu, preferovanie citov)

-objektivizmus (pravdivo)
-kritika (opisuje negatívne stránky)
-racionalizmus (rozumom)

7.problém

rozpor: sen ↔ realita

človek a jeho vzťah k svetu

8.témy

minulosť

súčasnosť

9.lit.druhy

lyrika

epika – román (obľúbený žáner)

 
Realizmus vo svetovej literatúre (druhá polovica 19. storočia)
ZNAKY:
· typická postava v typickej situácii
· zobrazuje skutočný svet
· kritika honby za majetkom, kariérou
· zobrazenie všetkých spoločenských vrstiev
· typizovaný hrdina – obyčajný človek s kladnými i zápornými vlastnosťami
· téma: bežné problémy
· prevaha epiky
· racionalizmus, pozitivizmus, liberalizmus, nacionalizmus
- anglická literatúra: Ch. Dickens, 
- ruská literatúra: Tolstoj, Gogoľ, Čechov, Dostojevskij
- francúzska literatúra: H. Balzac –román Otec Goriot (charakteristika románu ako žánru)



ROMANTIZMUS

REALIZMUS

1.fantázia,sen, obrazotvornosť, predstavivosť

1.Autori sa sústreďujú  na zobrazenie všedného života.

2.Utiekanie do histórie alebo vízie lepšej budúcnosti.
Tematika :minulosti

2. Autori zobrazujú súčasnosť, analyzujú mechanizmus kapitalizmu. ( vnímajú vzťahy a rozdiely v kap. spoločnosti) Peňažná morálka deformuje ľudské charaktery
(človeka) .
Tematika : realita , prípadne pravdivá minulosť

3.Hrdina je výnimočný s bohatým citovým životom preto sa cíti osamelý. Nesebecký, obetavý. Burič stojí na okraji spoločnosti. Zomiera za ideály.

3. hrdina: ľudské typy ktoré vždy späté s prostredím. Všedný, zmierený so svojím postavením Egoista, myslí na svoj prospech
Výraznejšia  psychologizácia postáv . Stretávame sa detailmi

 

4.Postavy sú zo všetkých spoločenských vrstiev

5.Romantici kritizovali svojím spôsobom
A to dávali najavo (samovraždy, revolúcie)

5. Realizmus : 1. fáza opisný realizmus
  2. fáza kritický realizmus

6. Žánre : najmä poézia, menej próza a dráma

6. najmä próza, dráma a menej poézia

 

ROMÁN

- reprezentatívny žáner realizmu

· zložitá výstavba
· okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovať aj vedľajšie
· vystupuje v ňom veľa postáv a tie prechádzajú vývojom
Delenie románu: A) podľa témy – psychologický, spoločenský, životopisný, výchovný, dobrodružný, detektívny,...
B) podľa času – historický, zo súčasnosti, utopický
C) podľa výpovednej formy – román v listoch, denníková forma románu, dialogický román,...
-  rozsiahle romány môžu byť delené na kapitoly, ktoré na seba nadväzujú
-  môžu byť vytvorené z niekoľkých dielov, kde každý tvorí uzavretý celok = dilógia, trilógia, tetralógia,...
 
· Charakterizujte román ako literárny žáner.
· Priblížte román Honoré de Balzaca Otec Goriot a vykreslite charaktery hlavných hrdinov.
· Realistické romány sú často kritickým zrkadlom spoločnosti. Čo je predmetom autorovej kritiky v tomto románe? Využite text ukážky.
· Definujte rôzne typy rozprávača v literárnom texte. Určte typ rozprávača v uvedenej ukážke.
· Vysvetlite pojmy priama a nepriama reč. Nájdite príklad priamej reči v texte ukážky. Preštylizujte priamu reč na nepriamu.
 
autor: HONORÉ DE BALZAC
· predstaviteľ kritického realizmu
· bol kronikárom, prozaik romány občas poviedky sústreďoval sa na morálku
· Vytvoril cyklus románov  + krátke prózy a nazval ich Ľudská komédia 96 alebo 94 románov a poviedok potom roydelil na tri časti : Štúdie mravov, Filozofické štúdie, Analytické štúdie
 
dielo: OTEC GORIOT
 
· lit. druh: epika
· lit. žáner: román
· komplexné dielo – Ľudská komédia, prierez ľudského spoločenstva
· 3 dejové línie – otec Goriot, Rastignac, Vautrin
· dynamický dej na rozdiel od Chrámu Matky Božej – dynamiku spomaľovali opisy
· dôležitý bol opis penziónu
· Typ románu: - súčasný - spoločenský – prierez spoločenských vrstiev
 
· Hlavné postavy:
· GORIOT – štedrý starý človek
· charakter sa nevyvíja
· upadá jeho veľký majetok
· RASTIGNAC – pochádza zo šľachtického rodu, ale je chudobný
· túžba po peniazoch
· mladý človek
· charakter sa mení, vyvíja
· rozporuplná postava
· na jednej strane dravosť, ctižiadostivosť (cez posteľ sa dostane do vyššej spoločenskej vrstvy)
· na druhej strane súcit, láskavosť
· ANASTÁZIA (staršia), DELPHINE
· vyššia spoločenská vrstva
· záporné postavy
· neverné svojim manželom
· túžba po majetku
· vzťah k otcovi: finančné a psychické vydieranie
 
Zámer autora:  Základne dielo štúdie mravov.

- Román tiež analýzou ľudskej vášne, analýzou otcovskej lásky ktorá ostáva neopätovaná
- Román o všemocnosti peňazí ktoré zasahujú do všetkého
- Román ktorý zobrazuje stratu ideálov mnohých mladých ľudí v danej spoločnosti a v danom čase( človek nemôže žiť dôstojne )
 
-  DEJ :
- Román sa začína príhovorom autora. Autor hodnotí: “to nie je román , ale pravda o živote“.
- 3 dejové línie :

- Otec Goriot
- vyvoláva smútok. Reprezentuje meštiactvo, bol kupec. Zbohatol nečestne- využil vojnovú situáciu. Po smrti svojej ženy všetku lásku venoval svojim dcéram. Je ochotný urobiť pre ne hocičo. Rozmazná ich ( vychováva ich ako princezné) Svoje dcéry Anastáziu a Delfínu vydá  veľmi dobre do šľachty. Anastáziu za aristokrata a Delfínu za bankovníka.  V penzióne pani Vauquerovej: p. Vourgue. ho chcela najprv získať, keď ju však odmietol p. Vauge. sa rozhodla strpčovať mu život ako sa len dalo . Otec Goriot žobronil o lásku svojich dcér . Otec Goriot postupne chudobnie, pustne. Čím je chudobnejší tým je na vyššom poschodí  v penzióne pani Vaugue.. Chudobnie preto lebo všetky peniaze dáva svojím dcéram ktoré si vydržiavajú svojich milencov ( vôbec neboli šťastné v manželstve). Ale nevďačné dcéry sa za neho hanbia a nestýkajú sa sním. Keď otec Goriot umiera volá svoje dcéry ale oni sa neprišli rozlúčiť s otcom mali dôležitejšie veci na pláne(Anastázia mala nejaký ples a Delfína nejaké problémy doma). Jedine študent Rastignac s ním súcití, na smrteľnej posteli sa Goriot vyznáva: „Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú to deti.“
- Vrchol všetkého na pohreb poslali koč so zatiahnutými záclonkami aby sa nezistilo, že boli prázdne.

- Eugéne de Rastignac
- „Eugéne de Rastignac mal črty pravého Juhofrancúza, jeho bielu pleť, čierne vlasy, belasé oči. Jeho správanie, spôsoby, zvyčajné držanie tela prezrádzali synčeka zo šľachtickej rodiny, v ktorej už prvá výchova sa zakladala na tradícií dobrého vkusu. I keď si šetril šaty a v robotné dni dodieral vlaňajšie obleky, predsa si kedy-tedy mohol vyjsť oblečený ako elegantný mladík.“ Spočiatku je len skromným študentom presvedčeným, že svetu vládne spravodlivosť. V priebehu deja sa však mení, v okamihu je z neho mladík bažiaci po spoločenskom postupe. V plnení svojich predsavzatí je veľmi dôsledný. S odvážnymi heslami skáče priamo do vysokej parížskej spoločnosti, vždy odhodlaný a schopný urobiť čokoľvek. „Ak si chceme niečo vydobyť v nebi, treba ísť rovno k pánu bohu!“ Nevinnosť, s ktorou prvý krát prechádzal ulicami Paríža po čase zaniká a tvár nadobúda rázne ošľahané, skutočnosť skrývajúce črty. Jediné, čo ho výrazne odlišuje od ostatných vydržiavaných milencov (ľúbi Delphinu de Nucingen )Ma schopnosť prejaviť súcit, ktorá sa za mlada v ňom vypestovaná ešte stále uchovala.
- kladná postava s niektorými zlými sklonmi: vypožičiavanie peňazí od matky a sestier, dvorenie slečne Viktoríne nie z lásky, mal však citlivú povahu a bol jediným Goriotovým priateľom.

· Anastázia de Restaud
o pod silným vplyvom milenca Maximiliána. Nie je zlá, má rada otca, ale hanbí sa za neho.
· Delfína de Muncigen
o  ešte viac miluje otca, ako sestra. Z lásky k Rastignacovi sa stáva pod jeho vplyvom lepšia.
 
Horizontálne členenie textu:
1. pásmo rozprávača
2. pásmo postáv
1. Pásmo rozprávača - text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania

Rozprávač
n  najšpecifickejšia kategória epickej literatúry
n  osoba, ktorá „rozpráva“ príbeh
n  dvojaký spôsob vyrozprávania:
a. ja-rozprávanie, Ich-forma, (priame rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)

- je-rozprávanie,  Er-forma, (autorské rozprávanie, autorská reč), najčastejšia forma rozprávania, v 3. osobe, „priama reč autora“ v 3. osobe, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. v literárnom diele sa ňou označujú komentáre autora, dovysvetľúva príbeh (text), je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z nadhľadu.

 Znaky:  1.formálne je koncipovaná v minulom čase,
2. využíva 3.slovesnu osobu,
3. má spisovnú podobu 

- Podľa vzťahu k postavám sa vydeľujú 4 základné typy rozprávačov:
1. Klasický = personálny
2. Autorský (vševediaci)
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
4. Rozprávač „oka kamery“
 
1. Klasický = personálny (takmer vševediaci) – pohľad jedného páru očí
a) hlavná postava (personálny r.)
b) vedľajšia postava

- rozprávač rozpráva príbeh v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv – drží postavu za ruku, vidí jej očami
- pozná túto postavu dokonale, možno dokonalejšie ako ona sama, ale nepozná dokonale ostatné postavy
- postava obyčajne pozerá cez kľúčovú dierku, náhodne sa dopočuje o dôležitých udalostiach a pod.
 
2. Autorský (vševediaci)
- príbeh rozpráva v 3. osobe, sg., minulého času
- má pozíciu nezainteresovaného pozorovateľa,
- pozná vnútorný svet postáv, vidí ich zvonka i zvnútra, vie o nich všetko, pozná ich najtajnejšie pohnútky a myšlienky
- má obsiahle vedomosti o deji, o jednotlivých postavách
- dostane sa kamkoľvek chce, vie o tajných prianiach všetkých postáv. Vie úplne všetko. Je len na ňom, koľko prezradí.

 
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
a) hlavná postava (priamy r.)
b) vedľajšia postava

- rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. os. sg. prítomného alebo minulého času
- zvyčajne - hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje navonok
 
4. Rozprávač „oka kamery“
- objektívny rozprávač
- stratí sa v akomsi druhu pohybujúcej sa zvukovej kamery. Kamera môže ísť kamkoľvek, ale zaznamenáva iba videné a počuté. Nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv. Často sa stretneme aj s pojmom dramatický uhol pohľadu. Najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg. Ak autor pridá nejaké vety, vstupuje do deja svojím vlastným prístupom zjavným z výberu slov.

- je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy postáv
- nezobrazuje vnútro, psychiku svojich postáv, len sprostredkovane poukazuje naň cez konanie, reakcie a dialógy

2. Pásmo postáv = priama reč postáv
· úsek textu, ktorých nositeľom sú postavy, ich prehovory môžu byť vyslovené nahlas (dialóg, vonkajší monológ) alebo môžu byť myslené, nahlas nerealizované (vnútorný monológ)
· jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie
· má formu:
a. monológ - prehovor jednej postavy
b. dialóg - rozhovor 2 a viacerých postáv - tvoria ho repliky postáv (prehovory – jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou), môže mať rôzne funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/11397-svetovy-realizmus/