Ernest Hemingway (1899 – 1961)
Autor: studak
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 27.06.2008
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 548 slov
Počet zobrazení: 7 156
Počet zobrazení: 7 156
Tlačení: 618
Uložení: 597
Uložení: 597
- sa zaoberal tematikou 1. sv. vojny v americkej literatúre. Patril k tzv. stratenej generácii (Lost Generation). Ide o generáciu odmietajúcu vojnu. Napriek odlišnosti autorských programov, všetkých predstaviteľov tejto generácie spájajú osobné zážitky z 1. sv. vojny, dočasný pobyt v Paríži, odmietanie amerického sna o bohatstve a úspechu, odmietavý postoj k tradičným hodnotám a uvoľnený spôsob života. Prvým románom stratenej generácie bolo Hemingwayovo dielo Slnko aj vychádza.
Termín stratená generácia sa pripisuje americkej intelektuálke a spisovateľke Gertrude Steinovej, ktorá v medzivojnovom Paríži organizovala stretnutia avantgardných výtvarníkov, hudobníkov a spisovateľov.
Ernest Hemingway patril k prvým Američanom, ktorí sa zúčastnili 1. sv. vojny. Bol ranený na talianskom fronte. Ako zahraničný spravodajca veľkú časť medzivojnového obdobia prežil v Európe. Zúčastnil sa aj španielskej občianskej vojny. Po vojne žil striedavo na Kube a na Floride a často navštevoval Afriku ako poľovník a Španielsko kvôli býčím zápasom. Pod vplyvom týchto zážitkov sa hrdinovia jeho diel stávajú symbolmi sily a mužnosti, odvahy a nebezpečenstva, čo tvorí hlavnú tému jeho próz. Štýl E. Hamingwaya sa vyznačuje až publicistickou jednoduchosťou s prvkami reportáže. Jeho literárnu technikou nazývali technikou ľadovca, pretože iba z náznakov a dialógov si mal čitateľ vytvoriť celkový literárny zážitok.
Na 1. sv. vojnu reagoval románom Zbohom zbraniam. Námetom je ľúbostný vzťah anglickej ošetrovateľky Catheriny Barkleyovej a amerického poručíka Frederika Henryho, ktorí dezertuje z talianskeho frontu do Švajčiarska. Tam Catherine pri pôrode zomiera. Henry odchádzal na vojnu s myšlienkou boja za slobodu. Nemá vysvetlenie na to, prečo prišiel bojovať do Talianska. Skôr to chápal ako nejaké dobrodružstvo. Postupne spoznáva na vlastnej koži šialenstvo vojny, jej hrôzy a začne ju odmietať. Dôsledkom toho je jeho dezertácia z armády. Vojna ho ranila fyzicky – bol ranený – ale oveľa viac psychicky, keď ho zasiahla cez smrť ženy, ktorú miloval. Catherinina smrť navonok s vojnou nesúvisí, ale predsa je dôsledkom jej chaosu, hrôzy. Vzťah Henryho a Catheriny nebol spočiatku založený na láske. Obaja chceli vo svojej spoločnosti zabudnúť na chvíľu na vojnu. Henry tento vzťah pociťoval ako dobrodružstvo a Catherine ako hanebnú hru. Postupne sa stali jeden pre druhého všetkým a verili si. Ich šťastie trvalo ešte niekoľko mesiacov vo Švajčiarsku až do Catherininej smrti.
V známej pasáži prirovnáva autor zabíjanie vo vojne k chicagským jatkám a odmieta slová ako posvätný, slávny, obeť a česť: „Vždy ma uvádzali do rozpakov slová posvätný, slávny a obeť ... Počúvali sme ich, niekedy sme pritom stáli v daždi, tak ďaleko, že sme ich ani nepočuli ... a ja som nič posvätného nevidel a na slávnych veciach nebolo nič slávneho a obete boli ako chicagské jatky, keby tam nič nerobili s mäsom, iba ho zakopávali do zeme.“ Román sa vyznačuje jednoduchým štýlom. Má zvláštnu atmosféru lásky a umierania a patrí do línie pacifistických románov.
Z čias španielskej občianskej vojny je román Komu zvonia do hrobu. Zachytil tu posledné tri dni života amerického učiteľa Roberta Jordana v Španielku a jeho účasť na nebezpečnej bojovej operácii, pri ktorej zahynie. Ako kontrast k tragickej línii je tu opäť romantický ľúbostný vzťah k Španielke Márii.
Vyvrcholením Hemingwayovho diela, do ktorého sa premietli jeho kubánske zážitky, je novela Starec a more. V nej starý rybár Santiago zápasí o obrovskú rybu, ktorú nakoniec pritiahne na breh ako ohlodanú kostru. Myšlienkou tohto diela je, že človeka možno zničiť, ale nikdy nie poraziť. Za toto dielo dostal v roku 1945 Nobelovu cenu.
Hemingway bol zakladateľom modernej americkej poviedky – Hlavné mesto sveta – o mladých Španieloch, ktorí túžia stať sa toreadormi a pri fingovanom býčom zápase dôjde k tragédii.
Ako majster krátkych foriem sa prejavil aj v zbierke poviedok 49 poviedok.
V posledných rokoch života trpel Hemingway ťažkými depresiami a strachom zo spisovateľskej nemohúcnosti, čo ho dohnalo až k samovražde.
Termín stratená generácia sa pripisuje americkej intelektuálke a spisovateľke Gertrude Steinovej, ktorá v medzivojnovom Paríži organizovala stretnutia avantgardných výtvarníkov, hudobníkov a spisovateľov.
Ernest Hemingway patril k prvým Američanom, ktorí sa zúčastnili 1. sv. vojny. Bol ranený na talianskom fronte. Ako zahraničný spravodajca veľkú časť medzivojnového obdobia prežil v Európe. Zúčastnil sa aj španielskej občianskej vojny. Po vojne žil striedavo na Kube a na Floride a často navštevoval Afriku ako poľovník a Španielsko kvôli býčím zápasom. Pod vplyvom týchto zážitkov sa hrdinovia jeho diel stávajú symbolmi sily a mužnosti, odvahy a nebezpečenstva, čo tvorí hlavnú tému jeho próz. Štýl E. Hamingwaya sa vyznačuje až publicistickou jednoduchosťou s prvkami reportáže. Jeho literárnu technikou nazývali technikou ľadovca, pretože iba z náznakov a dialógov si mal čitateľ vytvoriť celkový literárny zážitok.
V známej pasáži prirovnáva autor zabíjanie vo vojne k chicagským jatkám a odmieta slová ako posvätný, slávny, obeť a česť: „Vždy ma uvádzali do rozpakov slová posvätný, slávny a obeť ... Počúvali sme ich, niekedy sme pritom stáli v daždi, tak ďaleko, že sme ich ani nepočuli ... a ja som nič posvätného nevidel a na slávnych veciach nebolo nič slávneho a obete boli ako chicagské jatky, keby tam nič nerobili s mäsom, iba ho zakopávali do zeme.“ Román sa vyznačuje jednoduchým štýlom. Má zvláštnu atmosféru lásky a umierania a patrí do línie pacifistických románov.
Z čias španielskej občianskej vojny je román Komu zvonia do hrobu. Zachytil tu posledné tri dni života amerického učiteľa Roberta Jordana v Španielku a jeho účasť na nebezpečnej bojovej operácii, pri ktorej zahynie. Ako kontrast k tragickej línii je tu opäť romantický ľúbostný vzťah k Španielke Márii.
Vyvrcholením Hemingwayovho diela, do ktorého sa premietli jeho kubánske zážitky, je novela Starec a more. V nej starý rybár Santiago zápasí o obrovskú rybu, ktorú nakoniec pritiahne na breh ako ohlodanú kostru. Myšlienkou tohto diela je, že človeka možno zničiť, ale nikdy nie poraziť. Za toto dielo dostal v roku 1945 Nobelovu cenu.
Hemingway bol zakladateľom modernej americkej poviedky – Hlavné mesto sveta – o mladých Španieloch, ktorí túžia stať sa toreadormi a pri fingovanom býčom zápase dôjde k tragédii.
Ako majster krátkych foriem sa prejavil aj v zbierke poviedok 49 poviedok.
V posledných rokoch života trpel Hemingway ťažkými depresiami a strachom zo spisovateľskej nemohúcnosti, čo ho dohnalo až k samovražde.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Ernest Hemingway - prehľad tvorby | Referát | 1 197 slov | |
Ernest Hemingway | Referát | 497 slov | |
Ernest Hemingway (1899 - 1961) | Referát | 438 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#starec a more e hemingway #cloveka mozno porazit,ale nie znicit uvaha #starec a more symboly #ernest hemingway referát #ernest hemingway starec a more #hamigway #hamingwai #hemingway stArec a more #hemingway zbohom zbraniam #Hemingway : Starec a more #dobrodružstvo #hemingway referáty #hemingway #ernest hemingway #ernest hemingway zones #hemingway uvaha #hemingway starev a moreDiskusia: Ernest Hemingway (1899 – 1961)
Pridať nový komentárVygenerované za 0.037 s.