- majú estetickú funkciu. Rozlišujeme na figúry a trópy.
– nepriamo označujú javy a predmety na základe podobnosti. Patria k nim:
-
Metafora – prenesenie významu na základe podobnosti /horela roľa, slnko sadá/
- Personifikácia – zosobnenie /cesto rastie, slnko sa smeje/
- Prirovnanie - /rapoce ako straka/
- Metonymia – prenesenie významu na základe vnútornej podobnosti /dedina mlčí, kúpiť si Nightwish/
- Synekdocha – zámena pomenovania časti za pomenovanie celku /neprišla ani noha/
- Hyperbola – zveličenie /nevidel som ťa 100 rokov/
- Eufemizmus – zjemnenie /pominul sa – zomrel/
- Irónia – spôsob vyjadrovania , lit. Skutočný význam je opačný ako ten, čo z danej formulácie vyplýva
- Symbol – konkrétna poredstava, ktorá slúži k označeniu abstraktného pojmu /srdce – láska, kríž - kresťanstvo/
- Básnický prívlastok – /červené líčka, zlatisté lúče/
– sú založené na opakovaní , hromadení slov/hlások
- Anafora – opakovanie slov na začiatku veršov
- Epifora – opakovanie slov na konci vešov
- Epanastrofa – na konci jedného a začiatku druhého vrša
- Epizeuxa – opakovanie slov za sebou
- Onomatopoja – zvukomalebnosť – zoskupovanie hlások ma napodobniť zvuk alebo vyvolať citový dojem
- Oxymoron – spojenie slov s protichodným významom /láska neláskava/
- Aliterácia –
opakovanie hlások na začiatku nasledujúcich slov
- Inverzia – vzniká zmenou slovosledu vo vete pod vplyvom požiadaviek básne
- Apostrofa – rečnícke oslovenie – oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu /ty Štedrý večer, ty tajomný sviatok/