Obraz slovenského ľudu v dielach Sládkoviča

Andrej Sládkovič
- patrí k najkultivovanejším slovenským básnikom. Je predstaviteľom romantizmu a ako jeden z prvých vytvoril diela v Štúrovej spisovnej slovenčine. Narodil sa v Krupine. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, v Bratislave a neskôr na univerzite v Halle. Počas štúdia v Banskej Štiavnici začal písať prvé básne. Tu sa živil súkromnými hodinami v meštianskych rodinách, pretože ho otec nemohol finančne podporovať. Ako domáci učiteľ sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do ich dcéry Márie. Po návrate z Nemecka bola už vydatá z donútenia za bohatého medovnikára. Zo šťastia i sklamania básnikovej lásky vznikla básnická skladba Marína. Je to lyrická skladba. Marína je spev o láske, kráse a mladosti. Skladba má po obsahovej stránke dve časti: v prvej časti básnik spomína na šťastné dni lásky. Je opojený láskou a krásou, všetku krásu mu stelesňuje Marína. Jeho láska k dievčine sa postupne prelína s láskou k vlasti:

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať! 

V druhej časti láska nadobúda nadosobný, spoločenský charakter. Básnik ospevuje mladosť, ktorá pomôže človeku uskutočniť jeho túžby. Mladosť nechápe ako fyzický vek, ale ako mladosť duše. Marína sa mení na vílu a vábi básnika do vĺn Hronu. Básnik však premôže žiaľ, zvíťazí v ňom láska k rodnému kraju a k pozemskému životu. Záver skladby nevyznieva tragicky, je v nej už len spomienky na krásnu lásku. Jazyk skladby je bohatý na metafory, poetizmy, personifikácie, antonymá, stupňovanie, paradoxy, oxymorá (oheň chladný), oslovenia, anafory, básnické otázky.

Štúrovci odsúdili spočiatku Marínu ako nenárodnú, vyčítali Sládkovičovi, že sa nezaoberá témou vlasti a národa. Rozhodol sa preto napísať skladbu, ktorej hrdinom je sám slovenský ľud.

Detvan je lyricko-epická skladba. Skladá sa z 5 spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Jej dej sa odohráva v časoch panovania kráľa Matiáša v 15. storočí. Hlavnými postavami sú detviansky mládenec Martin a jeho milá Elena. Sú to zidealizované ľudové postavy. Sládkovič chcel nimi poukázať na zdravé sily a hodnoty ľudu. Dej skladby je prerušovaný  úvahami o ľude a kráse slovenskej prírody. Básnik obdivuje ľudové umenie, rezbárstvo, tanec, hudbu, sebavedomie a hrdosť detvianskych ľudí.

Prvý spev (Martin) je oslavou krás podpolianskej prírody. Sú tu aj úvahy o slovenskom ľude. Martin zabije sokola, ktorý napadol bezbranného zajaca.

V druhom speve (Družina) sú úvahy o ľudovom umení a o viere v budúcnosť ľudu. S Martinom sa stretávame na salaši pri vatre, v kruhu valachov. Tu sa dozvie, že sokol, ktorého zabil, patrí kráľovi Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu, jedného zbojníka pritom zabije.

Tretí spev (Slatinský jarmok) je najepickejší. Martin sa tu ospravedlňuje kráľovi za zabitie sokola. Kráľovi sa páči jeho smelosť. Keď sa dozvie, že zabil aj obávaného zbojníka, ktorý sužoval kraj, daruje mu kantár a koňa.

Štvrtý spev (Vohľady) je obrazom Eleny a jej vernej lásky k Martinovi. Preoblečený kráľ sa jej zalieča, ale ona ho odmieta, lebo ľúbi Martina. Kráľ, očarený jej krásou, jej daruje prsteň.

Piaty spev (Lapačka) je obrazom veselého i tragického verbovania na dedine. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša. Prisahá mu vernosť, ale žiada ho, aby si mohol ponechať kroj, fujaru, valašku, pretože zostať bez tradícií znamená pre neho zostať bez koreňov.

 V diele sú ešte prvky romantizmu (historizmus, idealizácia vzťahov medzi panovníkom a ľudom, prepadnutie Eleny zbojníkmi, idealizácia Eleny a Martina), ale nájdeme tu i prvky realizmu, ako sú verné opisy krojov, hier mládeže, vohľadov, lapačiek, večera na salaši.

Sládkovič napísal aj mnoho príležitostných básní (Nehaňte ľud môj)