PARALELIZMUS: zakladá na opakovaní rovnakých alebo podobných syntaktických konštrukcií, ktoré nasledujú za sebou vo veršoch alebo v próze.
Keď počína dievča po poli krákoriť, môžeš mu, mamička, periny hotoviť.
Keď počína dievča po poli spievati, môžeš mu, mamička, čepce vyšívati.
(Keď počína dievča – ľudová pieseň)
ELIPSA: výpustka, je vynechávanie slov,
Aký otec, taký syn, aké drevo, taký klin. Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom (hodí – hoď); Hovoriť striebro – mlčať zlato (je); Dobrý deň! (prajem)
REČNÍCKA OTÁZKA (básnická otázka): napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky. => nečakáme na ňu odpoveď, lebo vyplýva zo samotného obsahu.
„zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:
a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“ (J. Botto, Smrť Jánošíková)
A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov? (A. Sládkovič:Marína)
REČNÍCKE ZVOLANIE (básnické zvolanie): vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede. Prejavuje sa to vo forme zvolacej vety, najčastejšie v rozkazovacom spôsobe:
"A ty, mor ho! - hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;" (S. Chalupka, Mor ho!)