Lyrika a delenie lyriky

Lyrika

vznikla zo slova lýra – hudobný nástroj, ktorým v antickom Grécku sprevádzali Gréci svoje piesne

SUBJEKTÍVNOSŤ: orientácia na stav lyrického subjektu alebo stav prostredia,

POÉZIA: lyrika sa najčastejšie prejavuje formou poézie => viazanej reči - veršom.

Niekedy sa lyrizácia využije aj v próze  (jednotkou je veta) – naturizmus, lyrizovaná próza, básne v próze.

NESUJETOVOSŤ: lyrický subjekt nevytvára dej ani sujet.

EMOCIONÁLNOSŤ: vyjadrenie citu, nálady, dojmu  lyrického subjektu.

STATICKÝ MOTÍV: motív ako najmenšia jednotka tematickej výstavby lyrického textu nevytvára dej.

ATEMPORÁLNOSŤ: motív nie je až tak závislý na časovej chronológii => nie sú usporiadané na základe sujetových princípov. Čas v lyrike sa môže vzťahovať na minulosť, prítomnosť aj na budúcnosť.

MONOLOGICKOSŤ: v lyrike nie je dôležitý dialóg, pretože v ňom  nie sú postavy iba lyrický subjekt.

DELENIE LYRIKY

NA ZÁKLADE 3 ZÁKLADNÝCH TYPOV VÝPOVEDE: vzťah SUBJEKT  – OBJEKT

1. INTÍMNA: orientácia na SUBJEKT => subjekt je aj objektom

• sebareprezentačná: vyjadruje vnútorné stavy, nálady, pocity lyrického subjektu (ĽÚBOSTNÁ, vlastenecká, náboženská - DUCHOVNÁ LYRIKA...).

1. PREDMETNÁ: orientácia na OBJEKT => subjekt sa vyjadruje k objektu (môže nim byť aj sám) Potláča sa citovosť, orientácia na objekt je založená na =>

• opise vonkajšej skutočnosti (PRÍRODNÁ lyrika);
• úvahe (REFLEXÍVNA a meditatívna lyrika);
• logických vzťahoch alebo asociácii (kreatívna; báseň pásmo, ČISTÁ LYRIKA...).

1. APELATÍVNA: orientácia na OBJEKT => subjekt ovplyvňuje iný subjekt

• obracia sa na adresáta (politická, občianska, didaktická lyrika...).

Lyrické žánre: báseň, pieseň,  modlitba, pásmo, kaligram, automatický text, populárna pieseň; podobenstvo (alegória), óda, poéma, epitaf, epigram, elégia.

ČISTÁ LYRIKA - ABSOLÚTNA POÉZIA: experimentálna básnická tvorba, ktorá nadraďuje formálne jazykovo-rytmické usporiadanie básnického textu nad jeho význam (ktorý ani nemusí existovať) => odvodzuje sa od teoretických úvah a tiež z názvu zbierky básní anglického spisovateľa Georgea Moora Pure Poetry (1924).

Samo Bohdan Hroboň; Velemir Chlebnikov, Paul Verlaine, Christian Morgenstern, Jiří Kolář, L. Novák, J. Seifert. I. Krasko => slobodná obraznosť, symbolizmus, senzuálnosť – rovnocennosť vnemov (zvuk, obraz, hmat, čuch...)

DRUHY RÝMU: združený AABB, striedavý ABAB, obkročný ABBA, prerývaný ABCB, postupný ABCABC

DUCHOVNÁ LYRIKA: spojená s náboženstvom, vyjadruje duchovné potreby veriaceho človeka.

• tlmočí odovzdanosť Bohu pri veľkom žiali (žalmy),
• oslavuje Božiu vznešenosť, lásku či milosrdenstvo (hymny),
• vyjadruje prosbu (modlitby, napr. u Dilonga alebo Rúfusa),
• zamyslenie sa nad morálnou zodpovednosťou človeka (prekrýva s reflexívnou poéziou).

Katolícka moderna – Rudolf Dilong; Ján Motulko, Gorazd Zvonický, Janko Silan, Svetoslav Veigl, Paľo Oliva, Mikuláš Šprinc, Karol Strmeň, Pavol Gašparovič Hlbina.

AUTOMATICKÝ TEXT: text, ktorý vzniká náhodne, bez spolupráce jasného vedomia. Autori sa snažili dostať až na hranicu zrozumiteľnosti jazykovej štruktúry:

• popretie tradičného obsahu a formy, orientácia na voľný verš,
• ignorovanie logickej syntaxe: absencia interpunkcie, genitívna metafora (slzy tvojho smiechu),
• hra náhody, spontánnosť tvorby => voľné asociácie - tzv. psychický automatizmus,
• polytematickosť motívov,
• absurdnosť, negácia logiky a racionality,
• experimentovanie so zvukmi, s grafickou úpravou básne.

LITERÁRNE SMERY – AUTOMATICKÝ TEXT:

• Surrealizmus: základy položil G. Apollinaire; predstavitelia - André Breton, Philippe Soupault, Paul Eluard, Louis Aragon.
• Poetizmus: V. Nezval, K. Biebl.
• Nadrealizmus: Rudolf Fábry (Uťaté ruky, Vodné hodiny hodiny piesočné, Ja je niekto iný), Pavol Bunčák (Neusínaj, zažni slnko), Ján Brezina (Nikdy sa nestretnem), Štefan Žáry (Zvieratník, Stigmatizovaný vek); Rudolf Dilong (Honolulu, pieseň labute; Mesto s ružou).

POPULÁRNA PIESEŇ: slovenská populárna pieseň sa zrodila v 30. rokoch dvadsiateho storočia a natrvalo ovládla scénu tzv. ľahkej hudby (ako protiklad k tzv. vážnej, opernej a symfon. hudbe).

1946 - Nečakaj ma už nikdy.(melódia - Zdenek Cón, text Otto Kaušitz (písal pod pseudonymom O. Ivančan).

Kamil Peteraj a Boris Filan: zakladatelia modernej slovenskej textovej tvorby

PREDSTAVITELIA:

• Kamil Peteraj: Prúdy (P. Hamel), Collegium musicum, M. Žbirka, M. Gombitová, R. Grigorov; Pieseň Horehronie: textár K. Peteraj, skladateľ Martin Kavulič.
• Boris Filan: Elán (Nie sme zlí, Hodina slovenčiny, Stužková, Tanečnice z Lúčnice), Prúdy (Čas malín) – knižne ich vydal vo výberoch Túlavý psík (1987) a 69 textov (1996). Pripravil scenár filmového muzikálu Rabaka (1989) so skupinou Elán.
• M. Lasica: J. Filip, P. Lipa (Balada o štyroch koňoch), H. Hegerova, Z. Kronerová (Čerešne).
• Ján Štrasser: Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, M. Žbirka (Zažni, Prvá, Dvaja), Dežo Ursiny, Banket (Tlaková níž, Slon v porceláne), M. Gombitová.
• D. Hevier: Team a Pavol Habera (Reklama na ticho, Láska necestuj tým vlakom, Severanka, Držím ti miesto), I.M.T. Smile (Ľudia nie sú zlí), Jana Kirschner (Líška), Pavol Habera & Karel Gott & Peter Dvorský (Svet lásku má), SuperStar (Kým vieš snívať).
• Jozef Urban: 21-ročný vydal zbierku Malý zúrivý Robinson (dostal cenu I. Krasku) Originalita básnického vnímania sveta, jednoduchý poptextový štýl, „rebelantstvom bez príčiny“.  Voda, čo nás drží nad vodou (Elán): zb. - výber z piesňových textov.

PODOBENSTVO (ALEGÓRIA): druh rozvitej metafory, nepriameho pomenovania obrazu alebo deja (motívu, myšlienky, postavy, udalosti), ktoré sa nemôže alebo nesmie vyjadriť priamo. Na princípe alegórie môže byť postavené celé dielo. S alegóriou sa stretávame najmä vo zvieracích bájkach (Ezop, La Fontaine, Krylov), kde sa zvieratá personifikujú.