Piatok, 20. januára 2017, meninyDalibor, zajtra Vincent
Dnes prezretých 3243 študentských prácOnline: 350 mladých ľudí

:: Prihlásenie

:: Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Epika

Autor: Dievča kajka (21)
Typ práce: Referát
Dátum: 01.11.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 785 slov
Počet zobrazení: 148
Tlačení: 7
Uložení: 8

Epika

gréc. epikos =dejový, vyrozprávaný, je to rozprávanie o určitej udalosti.

OBJEKTÍVNOSŤ: orientácia na dianie v ľudskom životnom svete, základným princípom usporiadania epických žánrov je dej.

PRÓZA aj POÉZIA: môže sa prejaviť formou prózy (neviazaná reč) aj formou poézie (viazaná reč).

  • Epické veršované žánre: epos, balada, ale veršovaná môže byť aj rozprávka, povesť,
  • Epické neveršované žánre: bájka, báj, novela, poviedka, román, rozprávka, povesť,

SUJETOVOSŤ: =dejovosť,

  • FABULA: priama realizácia deja v texte na základe časovej a príčinnej postupnosti,
  • SUJET: je literárne stvárnenie fabuly, t.j. usporiadanie dejových zložiek (text môže začať smrťou postavy a až potom sa vrátime k jej životu).

NARATÍVNOSŤ: =ROZPRÁVAČ, POSTAVY

  • rozprávač rozpráva príbeh, dej, v ktorom vystupujú postavy, v priestore a čase. Rozprávač je fiktívnym subjektom (nejde o autora).
  • dej = interakcia subjektov (postava a prostredie, medzi postavami) a vecných okolností.

DYNAMICKÝ MOTÍV: najmenšia jednotka tematickej výstavby epického textu, vytvára dej.

TEMPORÁLNOSŤ: => ČAS a PRIESTOR (časopriestor - chronotop).

  • motív je závislý na časovej chronológii, resp. jej spracovaniu v sujete => motívy sú usporiadané na základe sujetových princípov
  • rozlišuje čas rozprávania a čas, ktorý je predmetom rozprávania. Obyčajne je čas rozprávania kratší ako čas príbehu. V epike prevláda minulý čas.

MONOLOGICKOSŤ: rozprávač rozpráva príbeh, prerozpráva aj rozhovor (dialóg) medzi postavami príbehu => musí byť jednoznačne oddelená reč rozprávača a postáv.

 

Epické žánre: epos, poviedka, novela, román, balada; báj.

Nesujetové žánre: prostriedkom nesujetovej (vecnej) prózy je opis, úvaha

  • ľudové: riekanky, hádanky, príslovia, porekadlá, pranostiky, epigramy, anekdoty
  • cestopis – princíp priestorového opisu; letopis – princíp chronologického radenia javov
  • životopis – princíp biografickej charakteristiky

POVIEDKA

NOVELA

ROMÁN

epický žáner krátkeho rozsahu

epický žáner stredného rozsahu

žáner veľkej epiky

  1. zobrazuje jednu zápletku,
  2. jednoduchý dej,
  3. dôležitú úlohu má rozprávač,
  4. málo postáv, 1 hlavná postava
  5. Postavy: sú hotové, nevyvíjajú sa,
  6. voľná kompozícia,
  7. čas – krátky úsek života,
  8. využívajú sa opisné prvky.
  1. viaceré udalosti vyznačujúce sa neobyčajnosťou, originálnosťou,
  2. menší počet postáv
  3. detailné  sa zobrazuje konanie a vedomie ľudí,
  4. postavy sa nevyvíjajú,
  5. potláčajú sa pritom opisné zložky, epizódy a digresie, čím sa líši od poviedky,
  6. obmedzený čas deja,
  7. pointa, výrazné zakončenie.
  1. veľký rozsah, dejovo bohatý,
  2. hlavná dejová línia (aj viaceré) a vedľajšie dejové línie,
  3. množstvo postáv v zložitých vzťahoch, situáciách, hlavné a vedľajšie postavy,
  4. postavy sa vyvíjajú,
  5. dlhšie časové rozpätie (aj celý život postavy, generácie...),
  6. boj protichodných síl,

 

dobrodružný, vedeckofantastický,

psychologickýsociálnydetektívny,

životopisný, autobiografický,

cestopisný, dobrodružný, historický

 

SOCIÁLNY ROMÁN: autor zobrazí myslenie a konanie postáv tak, že zdôrazní ich závislosť od sociálnych skupín, do ktorých patria,

Martin Kukučín: Dom v stráni; Milo Urban: Živý bič;

SOCIÁLNY TYP: autori dospeli k ustálenému typu literárnej postavy, ktoré v sebe akoby skoncentrovali všetky vonkajšie i vnútorné vlastnosti predstaviteľov tej spoločenskej skupiny, na ktorú autor zameral svoju pozornosť.

PSYCHOLOGICKÝ ROMÁN: autor sa viac zameriava na vykreslenie a zobrazenie duševného života a vnútorných reakcií postáv ako na objasnenie vonkajších príčin ovplyvňujúcich ich správanie. => Erich Maria Remarque: Na západe nič nového; Fiodor Michajlovič Dostojevskij: Zločin a trest; Jozef Cíger-Hronský: Jozef Mak

Jozef Cíger-Hronský: Jozef Mak: autor ho napísal rýchlo => Vybral sa na dovolenku do horehronskej dediny Heľpa, v škole si prečítal obecnú kroniku a vytvoril si románovú predstavu o ľuďoch a obci na prelome storočia. Niekoľkotýždňový pobyt mu stačil na vytvorenie diela => Hronský použil v románe Jozef Mak viaceré zápisy z dedinskej kroniky (skutočné predlohy pre niektoré postavy -Hiriačik, skutočné mená - Mak, Meľoš, Kubanda) a miestne chotárne názvy (Hudákov, Teplica).

Použitie priezviska Mak - symbolické vyjadrenie malosti a ničotnosti hlavnej postavy, hrdina nielenže neprotestuje navonok, ale vzdoruje mlčky. Proti osudu sa bráni inštinktom.

DETEKTÍVNY ROMÁN: oblasť zväčša zábavnej literatúry založená na príbehu s tajomstvom pri odhaľovaní okolností kriminálneho prípadu (zločinu).

Za pôvodcu dnešnej detektívky sa považuje romantický americký básnik Edgar A. Poe (Zlatý chrobák, 1843: symbióza imaginácie a precíznej deduktívnej logiky). => na Poeov odkaz nadviazal v Anglicku sir Arthur C. Doyle, pôvodca románov a noviel s hlavnou postavou Sherlocka Holmesa. => novú kvalitu priniesla tzv. „drsná škola" v Amerike (Dashiell Hammet, Raymond Chandler, Erle S. Gardner).

Známi detektívi: Sherlock Holmes (A. C. Doyle; Philip Marlowe (R. Chandler); Hercule Poirot (A. Christie); komisár Maigret (G. Simenon)

  • typ anglickej detektívky: rekonštrukcia okolností kriminálneho prípadu postavou detektíva,
  • typ americkej detektívky: charakteristická pre diela „drsnej školy“. Detektívi sa z noblesných salónov, preniesli do ulíc veľkomiest, kde vládne organizovaný zločin, zabijaci, skorumpovaní politici. => do príbehu vstúpila krutosť a detektívka sa stala analytickým sociálnym románom -  cieľ:  zrovnoprávniť ho s inými žánrami „veľkej“ literatúry.
  • príbeh založený na poznaní páchateľa: divák nesleduje pátranie po neznámom páchateľovi ako v klasickej detektívke, ale jeho identitu pozná už na začiatku filmu => úlohou nie je nájsť vraha, ale dokázať mu zločin - Columbo 

EPOS: je rozsiahla epická veršovaná skladba s bohato rozvetveným dejom. Hovorí o veľkých kolektívnych udalostiach (vojny, expedície...), pod vedením veľkých hrdinov. Patrí medzi najstaršie literárna žánre vôbec. Často sú hybnými silami bohovia a polobohovia.

Epos o Gilgamešovi, Ilias, Odysea, Hollý (Svatopluk)...

BALADA: epický žáner so smutným, až pochmúrnym dejom, ktorý má tragický záver. Obsahuje aj prvky lyrické, aj prvky epické, aj prvky dramatické.

BÁJ: Tiež mýtus; žáner zameriavajúci sa na mytológiu; najstaršia podoba ľudovej prózy. Podľa námetu sa rozdeľuje do štyroch skupín:

  1. kozmogonická (pôvod sveta)
  2. etiologická (pôvod člováka, zvierat a rastlín)
  3. historicko-kultúrna (objavy vecí, remesiel, umení a vied)
  4. hrdinská (o predkoch, obrancoch rodu)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Epika a krátke epické žánre Referát 1036 slov 6
Slovenčina Epika - Veršovaná epika, Neveršovaná epika Referát 484 slov 6.1
Slovenčina Epika a slovenský román Maturita 1069 slov 1
Slovenčina Epika a lyrizovaná próza Maturita 283 slov 0
Slovenčina Literárne druhy: lyrika, epika, dráma Poznámky 159 slov 7.1
Slovenčina Literárne druhy: lyrika, epika, dráma Referát 832 slov 5.1

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#sujet fabula #viazana reč
0.041